Čaká ho riešenie narastajúceho problému s utečencami, ale musí napĺňať aj prísne podmienky medzinárodných veriteľov, ktorí od neho žiadajú ďalšie škrty a prísne reformy. Už o niekoľko dní prídu do krajiny predstavitelia tzv. trojky (Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka a Európska komisia, pozn. red.), aby skontrolovali zavádzanie reforiem. Tie pritom dostali mierny odklad po Tsiprasovej augustovej demisii a následnom vyhlásení volieb. Reformný program je výmenou za finančnú pomoc krajine v objeme 86 miliárd eur na najbližšie tri roky.
Na post ministra financií v novej Tsiprasovej vláda zasadol aj staronový Euklid Tsakalotos (55), v Oxforde vyštudovaný ekonóm, ktorý zohral významnú úlohu v záverečných štádiách rokovaní medzi Tsiprasovou ľavicovou vládou a medzinárodnými veriteľmi práve o treťom balíku finančnej pomoci pre Grécko. Tsakalotosovo vymenovanie podľa agentúry Reuters zaručuje kontinuitu pre ďalšie rozhovory a zrejme vyvolá pozitívny ohlas partnerov z eurozóny. Jeho námestníkom bude ďalší rešpektovaný člen gréckeho vyjednávacieho tímu Jorgos Chuliarakis.
Odpis dlhov ako otázka dňa?
Viacerí analytici teraz očakávajú, že do začiatku budúceho roka sa dosiahne istá forma reštrukturalizácie gréckeho dlhu. Ten aktuálne dosahuje 323 miliárd eur (177 percent hrubého domáceho produktu, pozn. red.), z čoho väčšinu Grécko dlhuje európskym vládam a medzinárodným inštitúciám. Rozhodnúť o reštrukturalizácii by sa malo po októbrovej kontrole trojky v Aténach. Medzinárodný menový fond vo svojej poslednej správe navrhuje odsunúť splátky gréckeho dlhu o 30 rokov.
Grécka vláda by pritom chcela svoje dlhy vymeniť za dva typy nových dlhopisov. Jeden typ dlhopisov by sa viazal na hospodársky rast Grécka. Teda ak tamojšia ekonomika bude rásť, vláda bude platiť svoj dlh. Tento typ dlhopisov by mal nahradiť dlh z európskych záchranných úverov. Druhý typ dlhopisov chcú nazvať Gréci „večnými“, ktoré nemajú splatnosť. Nahradili by grécke dlhopisy vlastnené Európskou centrálnou bankou. Večné dlhopisy sú také, z ktorých sa vlastníkovi pravidelne vypláca úrok, ale nikdy sa nevráti samotná istina. Dlhopis nikdy nie je vyplatený, dá sa len predať zase niekomu inému, čím sa podobá dividendovej akcii. Nemecká vláda však podobné návrhy už dávnejšie odmietla.
„Aj takýto návrh je reštrukturalizáciou dlhu. Pri indexovaných dlhopisoch by boli straty pre euroval, a teda aj nás, jeho akcionárov pri nižšom raste Grécka. Navyše ide o prenesenie rizika a zodpovednosti z pliec gréckej vlády na plecia daňovníkov členských štátov. Pri nekonečnom dlhopise by prakticky išlo o monetizáciu dlhu, teda časť dlhu by sme zafinancovali všetci cez Európsku centrálnu banku,“ komentuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Martin Vlachynský.
Niektoré európske vlády, osobitne Nemecko, odmietajú odpustenie časti gréckeho dlhu, ale nie sú proti predĺženiu harmonogramu splátok. Rovnako sa k problému stavia aj Slovensko. Krajina sa podieľa na záchrane Grécka formou záruk vo výške viac ako 1,5 miliardy eur. Predstavitelia eurozóny nedávno pre agentúru Reuters uviedli, že európske vlády sú ochotné súhlasiť s tým, že náklady na obsluhu dlhu Grécka budú z dlhodobého hľadiska maximálne na úrovni 15 percent hrubého domáceho produktu krajiny ročne. To by znamenalo, že nominálne splátky budú nižšie, ak sa gréckej ekonomike nebude dariť, a vyššie, keď bude ekonomika silnejšia.
Experti kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku IfW tvrdia, že zmiernenie podmienok splácania záchranných úverov pre Grécko má rovnaký ekonomický vplyv ako odpis dlhu o viac ako polovicu. „Odpustenie dlhu, o ktorom sa verejne tak polemicky diskutuje, sa fakticky už dávno deje,“ uviedli vo svojej štúdii ekonómovia Salomon Fiedler a Stefan Kooths. Najväčšie úverové pozície Grécka sú úvery od európskeho mechanizmu pre finančnú stabilitu EFSM a úvery od krajín eurozóny. Celkovo Aténam požičali nominálne 184 miliárd eur. Keďže sa však časť z týchto úverov bude splácať až do roku 2054 a ich úroky sú nízke, z dnešného pohľadu majú hodnotu len 87 miliárd eur. Ak by sa ich splatnosť ešte viac predĺžila, ako požaduje MMF, hodnota dlhov by sa znížila na 64 miliárd eur alebo dokonca až na 55 miliárd eur. To platí pri predpokladanej diskontnej sadzbe 5 percent, ktorými budú ročne úročené.
Privatizácia sa nemusí vydariť
Grécka vláda má v najbližších troch rokoch sprivatizovať štátny majetok vo výške viac ako 6 miliárd eur. Skúsenosti z minulosti však ukazujú, že o grécke podniky nejavia investori záujem. Keď bolo Grécko v roku 2010 prvýkrát zachránené, trojica veriteľov krajine nariadila, aby predala aspoň štátne aktíva v hodnote 50 miliárd eur a získala tak prostriedky na splatenie svojho dlhu. Termín bol stanovený na rok 2015. Cieľ bol v priebehu ďalších mesiacov znížený na 19 miliárd eur, neskôr na 15 miliárd eur. Reálne však Gréci predali od roku 2010 majetok za takmer tri miliardy eur. Podľa aktuálneho plánu, ktorý vyplýva z memoranda o porozumení medzi Aténami a zahraničnými veriteľmi, krajina bude rýchlo privatizovať prístavy, regionálne letiská a prevádzkovateľa energetickej siete.
Atény sa v memorande zaviazali prijať do októbra 2015 „nezvratné kroky“ pri privatizácii prevádzkovateľa energetickej siete, spoločnosti ADMIE, ak nepredložia alternatívny program, ktorý by priniesol rovnaké výsledky. Grécko zároveň musí do konca októbra oznámiť termíny prijímania záväzných ponúk na privatizáciu prístavov Pireus a Solún. Grécki predstavitelia sa okrem toho zaviazali „pri terajších podmienkach“ predať regionálne letiská, pričom víťazného záujemcu krajina už vybrala. V závere minulého roka Atény uviedli, že si zo záujemcov o prevádzkovanie 14 regionálnych letísk vybrali nemeckú spoločnosť Fraport. Transakcia sa však pozastavila po tom, čo sa v januári v Grécku moci ujala ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa.
Grécko sa dohodlo v rámci privatizácie na vytvorení nového nezávislého fondu, ktorý bude spravovať privatizovaný majetok. Riadiť ho budú grécki experti, dohliadať na nich však majú európske inštitúcie. Celkovo by malo vo fonde pribudnúť 50 miliárd eur. Peniaze sa majú využiť na rekapitalizáciu gréckych bánk. Nový fond má získať spomínaných 50 miliárd eur počas obdobia trvania tretej pôžičky. Tú môžu Gréci splácať desaťročia. Grécky denník Ekathimerini uvádza, že pôjde odhadom o 30 až 35 rokov.