Tento nový režim platenia dane z pridanej hodnoty pritom budú môcť využívať subjekty s ročným obratom do 100-tis. eur, kým pôvodný návrh hovoril o limite 75-tisíc eur. Zvýšený bol na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý vyplynul z rokovania parlamentných výborov.
Podľa údajov rezortu financií podmienku obratu do úrovne 100-tisíc eur v súčasnosti spĺňa 136-tis. platiteľov dane, čo je takmer 68 % zo všetkých platiteľov dane z pridanej hodnoty. Oproti pôvodnému návrhu vo výške 75-tisíc. eur sa tak skupina oprávnených subjektov rozšírila o 11-tis. platiteľov dane z pridanej hodnoty.
Novela teda umožní, aby dodávatelia mohli platiť daň z pridanej hodnoty až po tom, čo im odberateľ zaplatí faktúru za tovary a služby. Odberatelia si tiež budú môcť uplatniť odpočty dane až po tom, keď faktúru uhradia. Daň z pridanej hodnoty by sa teda platila až na základe zrealizovaných platieb, a nie iba na základe faktúr, ako je to v súčasnosti.
Využívanie novej formy platenia dane bude na dobrovoľnej báze a podmienkou pre podniky je, aby spĺňali limit obratu a neboli v konkurze alebo v likvidácii. „Zavedením osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby sa zároveň očakáva zlepšenie platobnej disciplíny medzi platiteľmi dane, ako aj zlepšovanie dobrovoľného plnenia daňových povinností,“ konštatuje v materiáli ministerstvo financií.
Prenesenie daňovej povinnosti
Súčasťou zmien na základe pozmeňujúcich návrhov z rokovania parlamentných výborov je okrem zvýšenia limitu obratu pre nový režim platenia dane aj zavedenie prenesenia daňovej povinnosti pri stavebných prácach platiteľom dane inému platiteľovi dane. Znamená to, že poskytovateľ stavebných prác, platiteľ dane, bude fakturovať svoje dodávky bez dane z pridanej hodnoty a príjemca stavebných prác, platiteľ dane prizná daň a súčasne, ak spĺňa podmienky, si uplatní odpočítanie dane.
Zavedenie tuzemského samozdanenia stavebných prác má za cieľ riešiť nepriaznivú ekonomickú situáciu týkajúcu sa platobnej neschopnosti odberateľov a súčasne eliminovať daňové podvody v sektore stavebníctva. Navrhované opatrenie bude mať negatívny vplyv na hotovostný výnos štátneho rozpočtu v roku zavedenia tejto úpravy vo výške 30 mil. eur.
Ďalšou zmenou je úprava povinností pri kontrolnom výkaze k dani z pridanej hodnoty. Po novom bude totiž pri prekročení určitej sumy daňovej povinnosti nutné v kontrolnom výkaze identifikovať aj obchodných partnerov pri hotovostných transakciách. Poslanci schválili zmenu, podľa ktorej by údaje o dodávateľoch museli pri hotovostných transakciách uvádzať vtedy, ak si uplatňujú za zdaňovacie obdobie odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vo výške viac ako 3-tisíc eur. Toto opatrenie má reagovať najmä na rastúce podvody na dani z pridanej hodnoty pri hotovostných transakciách, na ktoré sa podvodné subjekty sústredili po zavedení kontrolného výkazu. Dotknúť by sa pri limite 3-tisíc eur malo zhruba 1 800 subjektov. Toto opatrenie by malo byť účinné až od apríla budúceho roka.
Novela má zlepšiť znížiť administratívnu záťaž
Súčasťou novely zákona o dani z pridanej hodnoty sú aj ďalšie opatrenia, ktoré majú podľa rezortu financií zlepšiť kvalitu podnikateľského prostredia. Sú medzi nimi okrem iného zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň v prípade, že zdaniteľná osoba v čase podania žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň neuskutočňuje dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie, vypustenie zamietnutia žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň ak žiadateľ o registráciu pre daň nezložil zábezpeku na daň v stanovenej lehote a výške, či úprava postupu určenia základu dane v prípadoch, keď sa späť dovážaný tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku.
Medzi spomínanými opatreniami je aj úprava ustanovení o odpočítaní dane, ktorou sa stanovujú kritériá, na základe ktorých platiteľ dane používajúci hmotný majetok a prijaté služby na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie určí výšku odpočítateľnej dane a rozšírenie prípadov tzv. tuzemského samozdanenia, pri ktorých je tuzemská zdaniteľná osoba povinná platiť daň v prípade, že dodávateľom je zahraničná osoba.
Ministerstvo financií v novele taktiež liberalizuje podmienky platné pre skoršie vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu v lehote 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
V rámci hlasovania o novele zákona o dani z pridanej hodnoty neprešlo niekoľko opozičných pozmeňujúcich návrhov. Poslanec Viliam Novotný napríklad navrhoval rozšíriť možnosť uhrádzať daň štátu až po uhradení faktúr pre firmy s ročným obratom až 500-tisíc eur. Zároveň navrhoval úpravy zamerané na refundáciu zaplatenej dane z pridanej hodnoty subjektom, ktoré sa v reštrukturalizačnom konaní alebo v konkurze nedomôžu celkovej výšky svojej pohľadávky.