Odišiel architekt domácej potravinovej sebestačnosti

V Nitre sa v piatok navždy lúčia s akademikom Emilom Špaldonom, veľkým poľnohospodárskym vedcom, osvieteným vzdelancom, vynikajúcim pedagógom, ktorého možno označiť za jedného z hlavných architektov potravinovej sebestačnosti Slovenska.

02.10.2015 13:00
debata (7)
Emil Špaldon
Emil Špaldon Emil Špaldon

Špaldon bol jedným zo zakladateľov slovenského poľnohospodárskeho vysokého školstva. Prežil takmer jedno storočie, keď 16. septembra skonal, mal 97 rokov. Narodil sa v Čadci v početnej garbiarskej rodine 12. mája 1918 na úsvite Československa, ktoré mu ako mnohým "prvorepublikovým“ Slovákom v Prahe dalo univerzitné vzdelanie.

Študoval matematiku, poľnohospodárske vedy, pričom ho túžba po vzdelaní zaviala na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov až do chorvátskeho Záhrebu. Bolo to do istej miery osudové a pre Slovensko prospešné, pretože aj vďaka Špaldonovým kontaktom sa na Žitnom ostrove o necelé štyri desaťročia neskôr pestovali produktívne juhoslovanské pšenice.

Pravda, to sme preskočili dobrých 30 rokov Špaldonovho života. V roku 1947 sa ako 29-ročný stal najmladším profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskej a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Keď školu o pár rokov premiestnili do Nitry, rýchlo sa vypracoval medzi tých, čo ju vytvarovali vedecky, pedagogicky aj architektonicky. Dnešný komplex nitrianskej poľnohospodárskej univerzity, ktorý sa stal neodmysliteľnou tvárou mesta pýšiaceho sa nadčasovou architektúrou, auly predovšetkým, vznikol počas Špaldonovho rektorovania v rokoch 1958 až 1966.

Boli to roky, keď do školy prichádzali mladí ľudia z celého Slovenska, túžiaci po vzdelaní. Bol to Špaldon a jeho rovesníci, medzi ktorých patrí napríklad akademik Ján Plesník, čo dokázali usmerniť nevídanú energiu roľníckych chlapcov a dievčat. Bolo to obdobie, keď škola chrlila stovky inžinierov, ktorí nešli ako dnes za lepším životom do bánk, marketingových spoločností, ale na družstvá a štátne majetky. Milovali pôdu a zvieratá a vidiek toto silné Špaldonom vychované povojnové pokolenie aj pozdvihlo.

Špaldon vošiel do dejín slovenského obilninárstva ako vynálezca delenej výživy pšenice dusíkom. V skratke ju volali nitratáciou. Okrem iného aj cielenou, vedecky riadenou výživou sa dosiahlo nevídané zvýšenie úrod obilnín. Špaldon bazíroval na detailnej biologickej kontrole, ktorú považoval "za tok objektívnych informácií pre rozhodovanie agronómov“. Precíznej práci naučil stovky inžinierov. A oni sa mu odvďačili skvelými výkonmi v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, keď prišli aj zásluhou slovenských šľachtiteľov hviezdne časy slovenského obilninárstva.

Špaldon urobil z nitrianskej školy pracovisko s medzinárodným renomé, jeho postupy uznávali v Európe i v zámorí. Tento muž jednoznačne prerástol rámec Slovenska aj Československa. Spoločnosť ocenila jeho prínos pre vedu, vzdelanie a výživu národa udelením najprv štátnej ceny a potom Radu Ľudovíta Štúra. Nitra a Čadca ho vyhlásili za svojho čestného občana. Tento energický, prísny, cieľavedomý muž s rozletom mysle navždy zostane v pamäti svojho ľudu.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #poľnohospodárstvo #obilie #Emil Špaldon