Podľa Ivana Švejnu z Mostu-Híd je totiž tento návrh zatiaľ najlepší, aký druhá Ficova vláda mala. Zároveň ale dodáva, že je to rozpočet pre ďalšiu vládu, ktorá však dostane verejné financie v lepšom stave, ako ho zanechal prvý kabinet Roberta Fica. „My, ako strana, sa hlásime k tomu, aby sme počas dvoch rokov prišli k vyrovnanému rozpočtu. To by mala byť cieľová stanica verejných financií,“ vyhlásil Švejna na stredajšej tlačovej konferencii v reakcii na schválenie rozpočtu vládou. Ten počíta s postupným znižovaním schodku pod 2 % hrubého domáceho produktu v roku 2016 až po vyrovnaný rozpočet v roku 2018.
Výzvou do ďalšieho obdobia bude pritom podľa Švejnu najmä znižovanie nezamestnanosti. „Stále si myslím, že táto vláda neurobila veľa v otázke nezamestnanosti,“ tvrdí. Rozdielny pohľad ako vláda má tiež na samotnú štruktúru rozpočtových výdavkov. Jeho strana by vo väčšej miere podporovala seniorov. Problémom je podľa Švejnu najmä spôsob valorizácie dôchodkov, ktorú považuje za príliš nízku. „To je nedôstojné pre našich seniorov a my ako strana to chceme riešiť,“ dodal.
Podpredseda opozičného KDH Miloš Moravčík však už vládny návrh rozpočtu tak pozitívne nevníma. Vláda totiž podľa neho cez vysoké dane a odvody najprv robí z ľudí sociálne slabších a potom si ich získava cez pár eur, čo im pošle naspäť. „Je to akoby ste niekomu najprv zobrali auto a potom mu ponúkli, že ho raz do týždňa zdarma odveziete. Rozpočet odhaľuje, že niečo podobné robí s ľuďmi vláda. Je to nefér a so skutočnou sociálnou politikou to nemá nič spoločné,“ tvrdí Moravčík.
Dôkazom je podľa neho rast daňového zaťaženia. „To má tento rok narásť o 1,2 miliardy eur a na budúci rok o ďalších 700 miliónov eur. Väčšina z toho nie sú príjmy od podnikov, ale od bežných ľudí, ktorí pracujú buď ako zamestnanci alebo si privyrábajú cez dohody alebo sa snažia uživiť ako živnostníci,“ konštatuje podpredseda KDH. Po odrátaní daní a odvodov im podľa Moravčíka zostáva málo peňazí v čistom a zhoršuje to ich sociálnu situáciu. Zníženie dane z pridanej hodnoty o 77 mil. eur pôsobí pri podľa neho mohutnom náraste ostatného daňového zaťaženia ako „trpaslík pri mrakodrape“.
Najhoršie na rozpočte je však podľa Moravčíka to, že zvyšovanie daňového zaťaženia nie je sprevádzané primeraným zlepšením služieb štátu. „Dane rastú rýchlosťou rakety a služby sa zlepšujú rýchlosťou slimáka. Doplácajú na to opäť najmä sociálne slabší, ktorí si nevedia vybaviť protekciu na úradoch, v nemocniciach či na školách,“ uzavrel Moravčík.
Návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky poputuje do parlamentu. V stredu ho totiž vládny kabinet schválil aj s avizovaným deficitom verejných financií na budúci rok na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu. Na ďalšie roky pritom rezort financií naplánoval ďalšiu konsolidáciu na 0,42 % výkonu ekonomiky v roku 2017, pričom vyrovnaného rozpočtu by sme sa mohli dočkať už o rok neskôr. Kabinet Roberta Fica tak naplánoval na budúci rok relatívne ambicióznu konsolidáciu, keďže v tomto roku rezort financií očakáva schodok na úrovni 2,74 % hrubého domáceho produktu.
Tohtoročný deficit by tak mal byť v skutočnosti o 0,25-percentuálneho bodu vyšší, ako sa predpokladalo v aktuálnom rozpočte, čo je podľa ministra financií Petra Kažimíra spôsobené hlavne korekciami pri eurofondoch. Záväzky na ďalšie roky avizované v novom rozpočte na nasledujúce tri roky sú však podľa neho dosiahnuteľné. "Všetko to, čo je napísané v číslach, je splniteľné. Dokonca tá miera konsolidácie je polovičná v porovnaní s rokmi 2011 alebo 2013. Dnes s plnou zodpovednosťou viem povedať, že ten cieľ sa dá urobiť, dá sa dosiahnuť,“ dodal na stredajšej tlačovej konferencii po schválení návrhu rozpočtu vládou Kažimír.