Odvody by mali klesnúť

Na Slovensku je v hre ďalší pokles odvodov. Naznačuje to v najnovšej analýze Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Sadzby sociálnych a zdravotných odvodov z príjmov sú na úrovni až 48,6 percenta, čo je jedna z najvyšších úrovní v EÚ.

11.11.2015 07:00
debata (38)

Od januára tohto roku funguje vládna odvodová reforma, ktorá zdravotné odvody znížila a zvýšila tak čisté príjmy pre 627–tisíc pracujúcich ľudí. Vláda v súčasnosti analyzuje, ako dané opatrenie zvýšilo zamestnanosť. Je možné, že v poklese odvodov sa bude pokračovať, čo viackrát naznačil aj minister financií Peter Kažimír.

Inštitút finančnej politiky teraz vypočítal, že v porovnaní s EÚ sú na Slovensku celkovo dane relatívne nízke a ďalšie znižovanie by preto malo ísť „asi len cez zmenu štruktúry daní“.

zväčšiť
daňový mix, graf

Medzi dane sa zaraďujú aj odvody. Tie tvoria najviac z celkových daňových príjmov a ak sa má teda štruktúra daňových príjmov zmeniť, odvody by mali ísť dole.

„Vzhľadom na obmedzené fiškálne možnosti plošného zníženia odvodov sa ako schodná a adresná javí podpora skupín s problematickými výsledkami na trhu práce, teda ťažko zamestnateľných ľudí a osôb s nízkou kvalifikáciou. V tomto kontexte sa budú pravdepodobne vyvíjať aj ďalšie ekonomické diskusie v oblasti zdanenia práce,“ zhodnotil inštitút.

Dôležitý pri rozhodovaní o daniach môže byť vývoj v príjmovej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými a tiež fakt, že majetok sa v porovnaní s priemerom EÚ zdaňuje málo. To vytvára na Slovensku do budúcnosti priestor na zavedenie dlho diskutovanej dane z luxusných nehnuteľností.

Nižšie zdanenie práce cez pokles odvodov má širšiu podporu. Viacerí analytici poukazujú na to, že by sa tým riešil problém s dlhodobou nezamestnanosťou v krajine. Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR je na Slovensku aktuálne takmer 190–tisíc ľudí nezamestnaných viac ako jeden rok.

„Zhruba 60 percent nezamestnaných nemá prácu viac ako rok a 43 percent viac ako dva roky. Sú to prevažne ľudia s nízkou kvalifi káciou a zručnosťami, ktorých cena práce je nízka. Ak ich chceme zapájať do práce, mala by vláda zvážiť ďalšie zníženie odvodov pre ľudí s nízkym príjmom a to nielen zamestnancov, ale aj živnostníkov a dohodárov,“ myslí si riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.

Aj Medzinárodný menový fond najnovšie Slovensku odporúča pokračovať v znižovaní daňového a odvodového zaťaženia ľudí s nízkymi príjmami, posilniť vzdelávací systém a zvýšiť výdavky na aktívne politiky trhu práce.

„Akademické teórie poukazujú na negatívny vplyv, ktorý môže mať neprimerané daňové zaťaženie práce na tvorbu nových pracovných miest. Podľa niektorých názorov je to aj výška daňového zaťaženia práce, ktoré sa prostredníctvom nedostatočnej tvorby nových pracovných miest podpisuje pod výšku nezamestnanosti mladých vo viacerých členských krajinách EÚ,“ povedal analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

Ako ďalej s daňami na Slovensku

  • Dane tvoria 79 % celkových príjmov štátu, pričom priemer EÚ sa šplhá k 90 %
  • Oproti hrubému domácemu produktu tvoria príjmy z daní v SR 31 %, kým priemer EÚ je asi 40 %
  • Podľa Inštitútu finančnej politiky pri MF SR sú tak dane v SR relatívne nízke a ďalšie znižovanie by malo ísť asi len cez zmenu štruktúry daní
  • V štruktúre daní v SR platí, že najmenej zdaňujeme príjem a majetok, odvody máme jedny z najvyšších v EÚ a väčší máme výber z nepriamych daní (DPH, spotrebné dane)
  • Z hľadiska daní z príjmu platí, že príjem 10 % najbohatších až 3-násobne prevyšuje príjem 40 % najchudobnejších Slovákov
  • Zmena štruktúry daní by tak mala ísť cez pokles odvodov pre ľudí s nižšími a strednými príjmami, pokles napríklad DPH či vyššie dane z majetku (luxusné nehnuteľnosti)

Ktoré dane sú viac spravodlivé?

Naproti vyššiemu zdaneniu práce daňové zaťaženie spotreby sa spravidla považuje za viac spravodlivé, pretože ľudia s vyššími príjmami spravidla vynakladajú viac na spotrebu, a tak platia viac daní.

„Zdaňovanie spotreby je aj v ekonomických teóriách preferované viac ako priame zdaňovanie príjmu občanov. Treba rozlišovať dopady medzi týmito dvoma druhmi daní. Pri priamych daniach by mali byť preferované skôr nižšie sadzby, pretože nižšie zdanenie príjmov umožní vyššie investície a spotrebu. Na druhej strane, vyššie zaťaženie nepriamymi daňami má výraznejší vplyv hlavne na nižšie zárobkovo činné skupiny obyvateľstva, zo strany ktorých hrozí nižšia spotreba. Takáto situácia sa zvykne riešiť dvojitou sadzbou z dane z pridanej hodnoty, kde znížená daňová sadzba sa môže využívať na základné potraviny a niektoré služby. Výnimkou nie sú ani nulové sadzby DPH. Myslím si, že ak zvyšovať dane, tak nepriame, a ponechať nižšie sadzby DPH na základné potraviny a energie,“ povedal ekonóm Igor Kiss, ktorý pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne.

Vláda od budúceho roka znižuje DPH na vybrané druhy potravín zo súčasných 20 na 10 percent. Ministerstvo financií vypočítalo, že najchudobnejších desať percent domácností z titulu zníženia DPH usporí 0,6 percenta výdavkov, oproti najbohatšej skupine, ktorá ušetrí 0,3 percenta.

„Vo všeobecnosti platí, že DPH je regresívna daň a znižovanie sadzieb na tovary a služby znamená vyššiu nominálnu úsporu pre domácnosti s vyšším príjmom ako domácnostiam s nižším príjmom. Ale relatívne, ako podiel úspory na príjme domácnosti, ušetria viac nízkopríjmové domácnosti,“ doplnil analytik Next finance Jiří Cihlář.

Bohatým dane neklesnú

Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze tiež uvádza, že na Slovensku príjem 10 percent najbohatších až trojnásobne prevýšil príjem 40 percent najchudobnejších. Jedným z často využívaných ukazovateľov príjmovej nerovnosti je Gini koeficient, ktorý v prípade Slovenska signalizuje pomerne nízku mieru nerovnosti. Tento ukazovateľ využíva aj Svetová banka, podľa ktorej má Slovensko príjmovú nerovnosť na úrovni zhruba 26 percent. Posledný údaj je z roku 2012.

Podľa IFP má však príjmová nerovnosť na Slovensku klesajúcu tendenciu, rovnako ako v susednom Maďarsku (30,6 percenta), Poľsku (32,4 percenta) či Českej republike (26 percent). Stopercentná úroveň znamená v tomto prípade maximálnu nerovnosť. Zjednodušene povedané, v takom prípade by všetok príjem v spoločnosti dostával jediný človek, úroveň 0 percent by znamenala, že všetci ľudia majú rovnaké príjmy. Najväčšie príjmové nerovnosti sú podľa Gini koeficientu v Južnej Amerike.

Ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž však upozorňuje na nedostatky tohto ukazovateľa. „V každej krajine je iný prístup ľudí k zverejňovaniu svojho majetku v dotazníkových prieskumoch, na ktorom je postavená aj táto štúdia. U nás si veľa podnikateľov vypláca minimálne mzdy a žije z dividend. Nie je preto isté, či tieto štúdie dokážu zachytiť aj tento aspekt,“ povedal Baláž.

Príjmová nerovnosť na Slovensku aj na základe týchto faktov je podľa neho na Slovensku omnoho vyššia. „V niektorých krajinách vám v dotazníku ľudia bez problémov povedia, koľko zarábajú. So Slovákmi je v tomto prípade problém, a preto sú v našom prípade štatistiky skreslené. U nás taktiež manažéri alebo ľudia na vyšších postoch nemajú také vysoké platy ako napríklad v Nemecku či Amerike, sú však odmeňovaní v rámci iných benefitov, napríklad si vyplácajú dividendy,“ doplnil.

K vyššiemu zdaneniu bohatých by v budúcnosti mala prispieť daň z luxusných nehnuteľností, ale aj lepší výber daní.

„Vláda zvrátila klesajúcu úspešnosť výberu DPH, ale stále zaostáva za stavom z rokov pred krízou, a daňová medzera na úrovni 30 percent (2,5 miliardy eura, pozn.red.) zostáva obrovská. Riešením je začať chytať veľké ryby. Veľké podvody s DPH sú pre túto vládu stále skryté,“ tvrdí ekonóm Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.

Inštitút finančnej politiky v analýze odpovedá aj na otázky k zdaneniu slobodných ľudí či členov rodiny. „Deti aj manželský stav znižujú zaťaženie daňovníkov,“ konštatuje inštitút.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #odvody