Upozorňuje predovšetkým na skutočnosť, že napriek ambicióznemu plánu znižovania deficitu v nasledujúcich rokoch zatiaľ v rozpočte neboli predstavené dodatočné opatrenia na zníženie dlhu mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vytvorenie dostatočného manévrovacieho priestoru pre fiškálnu politiku je pritom podľa rozpočtovej rady žiaduce predovšetkým v dobrých časoch, keď ekonomika produkuje vyššie daňové príjmy a nižšie výdavky.
„Vláda nevyužila viaceré pozitívne vplyvy na zrýchlenie konsolidácie, naopak, pri aktualizácii trojročného rozpočtu viackrát zvyšovala cieľové hodnoty rozpočtových deficitov. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by zavedenie výdavkových limitov, ktoré predpokladá ústavný zákon, mohlo výrazne pomôcť ku konsolidácii v dobrých časoch,“ píše sa v hodnotení rozpočtu. Rada taktiež upozorňuje na skutočnosť, že kým položky zvyšujúce deficit sú v návrhu rozpočtu detailne popísané a kvantifikované, konsolidačné opatrenia sú uvádzané bez podrobností. Pripomína pritom, že okrem samotnej úrovne výdavkov je dôležitá aj účelnosť ich využitia. „Z tohto pohľadu by bolo vhodné zamerať sa viac na budovanie analytických kapacít na meranie efektívnosti vynakladania výdavkov,“ konštatuje rada.
Navyše, zdroje konsolidácie, okrem nižšieho čerpania eurofondov, sú koncentrované predovšetkým na výrazný pokles investícií, medzispotreby a úsporné opatrenia sa očakávajú aj v zdravotníctve. Znížením investícií však môže podľa rady utrpieť rastový potenciál ekonomiky a narastie investičný dlh verejnej správy.
V návrhu rozpočtu pritom podľa rozpočtovej rady negatívne riziká prevažujú. V hodnotení sa hovorí napríklad o nadhodnotených nedaňových príjmoch, najmä nedostatočne vysvetlených očakávaných vyšších dividendách či výnosoch z predaja emisných kvót. Za riziko rada označuje aj nízku úroveň výdavkov v zdravotníctve a u samospráv bez toho, aby boli vysvetlené úsporné opatrenia. Návrh rozpočtu tiež neuvažuje s korekciami k eurofondom.
„Z pohľadu kredibility konsolidačnej stratégie by bolo dobré, keby boli riziká v návrhu viac vyvážené,“ píše rada s tým, že za predpokladu naplnenia všetkých rizík a po zahrnutí potenciálnej úspory zo spolufinancovania by deficit verejnej správy v roku 2016 mohol dosiahnuť 2,7 % hrubého domáceho produktu bez vplyvu korekcií a hrubý dlh by sa na konci roku 2016 zvýšil na 52,9 %. Na splnenie cieľa v roku 2016 tak bude musieť vláda prijať nové opatrenia, resp. dostatočne špecifikovať existujúce a zároveň v maximálnej možnej miere eliminovať identifikované riziká.
Vláda predložila do parlamentu rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky, ktorý na budúci rok predpokladá deficit na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu. Na ďalšie roky pritom rezort financií naplánoval ďalšiu konsolidáciu na 0,42 % výkonu ekonomiky v roku 2017, pričom vyrovnaného rozpočtu by sme sa mohli dočkať už o rok neskôr. Kabinet Roberta Fica tak naplánoval na budúci rok relatívne ambicióznu konsolidáciu, keďže v tomto roku ministerstvo financií očakáva schodok na úrovni 2,74 % hrubého domáceho produktu. Tohtoročný deficit by tak mal byť v skutočnosti o 0,25-percentuálneho bodu vyšší, ako sa predpokladalo v aktuálnom rozpočte, čo je podľa ministra financií Petra Kažimíra spôsobené hlavne korekciami pri eurofondoch. Parlament začne o návrhu rozpočtu rokovať v stredu 18. novembra.