Po zmene času pribudli nehody

Po zmene času z letného na zimný, ktorá nastala pred troma týždňami, na slovenských cestách pribudlo nehôd. Denník Pravda porovnal počet nehôd týždeň pred a týždeň po zmene času a výsledkom je nárast nepríjemných udalostí o tri percentá. Nie je potvrdené, ale ani vylúčené, že ide aj o dôsledok posunu ručičiek na hodinách o jednu hodinu späť. Odborníci však upozorňujú, že zmena času môže mať negatívne dosahy na ľudský organizmus.

13.11.2015 20:10
debata (10)
Dopravných nehôd bezprostredne po nedávnej... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
hodiny,zmena casu, zimny cas Dopravných nehôd bezprostredne po nedávnej zmene času na Slovensku mierne pribudlo.

Na druhej strane sa argumentuje úsporami energií. Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií vlani na jar vypočítal, že prechod na letný čas ročne ušetrí 20 až 30 miliónov eur. Z letného času vraj profitujú domácnosti, ktoré vo večerných hodinách denne spotrebujú o 0,7 až 1,2 % menej elektrickej energie. Úspory sú aj dôsledkom toho, že letný čas trvá sedem mesiacov v roku a zimný len päť mesiacov. Nedávna zmena času na zimný teda väčšie úspory neprináša, keďže domácnosti musia večer svietiť viac vzhľadom na skoršie stmievanie. Na druhej strane, skorší východ slnka ráno značnú časť ľudí poteší skôr na ceste do práce.

Psychológ: Letná aktivita je preč

V týždni, ktorý predchádzal zmene času, sa na Slovensku odohralo 274 nehôd. Po prechode na zimný čas za rovnaké časové obdobie sa udialo o 9 nehôd viac. Zvýšil sa počet ľahkých zranení zo 110 na 118. Na druhej strane mierne poklesol počet usmrtených osôb a ťažko zranených. „Súčasný ekonomický systém nás núti pracovať v určitých pracovných zmenách a predpokladá sa, že posunutie času o jednu hodinu môže zvýšiť dopravnú nehodovosť až o 8 %,“ hovorí Karol Kleinmann, dopravný psychológ.

Okrem zmeny času môže byť vplyvov podstatne viac, od objektívnych až po zhodu okolností. V poslednom týždni riadiacom sa letným časom napríklad došlo k otvoreniu nového 9-kilometrového úseku diaľnice pri Levoči, ktorý odbremenil nehodový úsek na ceste prvej triedy I/18. Pod vyšší počet nehôd sa s najväčšou pravdepodobnosťou nepodpísalo počasie. „V období od 18. 10. 2015 do 31. 10. 2015 malo počasie v priebehu väčšiny týchto dní pomerne stabilný charakter,“ hovorí Pavol Faško, klimatológ z SHMÚ. Podľa jeho slov sa v tom čase na území Slovenska vyskytovala snehová pokrývka len vo vysokých horských polohách. Dané obdobie bolo navyše zväčša bez zrážok.

„Vo všeobecnosti možno konštatovať, že každé ročné obdobie má svoje špecifiká, ktoré vplývajú či už pozitívne, alebo negatívne na organizmus človeka. Napríklad zlý odhad vzdialenosti prichádzajúceho vozidla alebo vlaku pri prechode cez koľajnice, znížená viditeľnosť za šera či súmraku (kde evidujeme najviac usmrtených chodcov), hmly, hustého dažďa, keď výhľad často zakrýva dáždnik alebo kapucňa, ľad, námraza a podobne,“ hovorí Denisa Balogová, hovorkyňa prezídia Policajného zboru.

„Nie je to iba zlým počasím a klzkou vozovkou v zimných mesiacoch. V tomto období nás viac trápia bežné ochorenia, depresie, apatie, ospalosť a naša psychika je mierne spomalená. Všeobecne sa dá povedať, že pre teplé a slnečné dni je to aktivita a nabudenie organizmu vrátane psychiky a počas chladných dní je to pasivita spojená aj s väčšou nepozornosťou,“ dodáva Kleinmann.

Cestovanie za vidna je výhoda

Poisťovne však obdobie zmien času až tak dramaticky nevidia. Z ich dlhodobých štatistík vyplýva, že v týždni po zmene času zaznamenali dokonca menej poistných udalostí. „Pri porovnaní počtu poistných udalostí počas týždňa pred posunom času a týždňa po posune času za posledné tri roky vidíme, že počet poistných udalostí bol vo väčšine prípadov počas týždňa po posune času nižší,“ hovorí Milan Janásik, hovorca spoločnosti Generali. Zároveň však dodáva, že za počtom poistných udalostí sa skrýva viac faktorov.

Podobnú skúsenosť má aj poisťovňa Allianz. „Konkrétne prechod na zimný čas má pozitívny vplyv na vodičov, keďže neskorší východ slnka spôsobuje, že do práce väčšinou cestujeme už za vidna. Lepšia viditeľnosť na cestách sa tak prejavila v poklese škodových udalostí z poistenia vozidiel a tiež sa znížil počet úrazov,“ hovorí Artur Šturmankin, hovorca poisťovne.

Letný čas na území Slovenska upravuje nariadenie Európskej únie, podľa ktorého budeme čas meniť minimálne do roku 2016. Po prvýkrát na Slovensku platil letný čas v rokoch 1916 až 1918, následne v rokoch 1940 až 1949. Aktuálne striedanie času je zavedené od roku 1979. Môže sa zdať, že na riziko vzniku dopravných nehôd môžu vplývať aj špeciálne dátumy, ako napríklad piatok 13. „Štatistiky poisťovne tak poverčivosť ľudí o „nešťastnom“ piatku trinásteho nepotvrdzujú,“ uvádza Janásik. Počas povestných piatkov nevzniká viac dopravných nehôd ako v bežné dni.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #nehody #zmena času