Kažimír: Ciele v rozpočte sú reálne

Diskusia o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok v Národnej rade SR začala v stredu tradične vystúpením jeho predkladateľa, ministra financií Petra Kažimíra. Vyzdvihol, že v návrhu rozpočtu verejnej správy je prvýkrát "čierne na bielom“ napísané, že Slovensko by malo dospieť k vyrovnanému rozpočtu. Stať by sa tak malo v roku 2018. Primárny prebytok sa predpokladá už o rok skôr.

18.11.2015 11:11 , aktualizované: 20:42
debata (9)

"Som presvedčený, že návrh tohto rozpočtu vytvára základ aj pre pokračovanie v konsolidácii verejných financií. Prispeje k ďalšiemu znižovaniu hrubého dlhu,“ tvrdí minister. Ako dodáva, cesta k vyrovnanému rozpočtu si vyžiada v rokoch 2017 a 2018 ďalšiu konsolidáciu v objeme zhruba 400 mil. eur ročne, stanovený cieľ však považuje za dosiahnuteľný.

"Predkladám návrh štátneho rozpočtu, v ktorom chceme podporovať domácu ekonomiku, znižovať deficit, zvyšovať zamestnanosť a vytvárať predpoklady vyrovnaného rozpočtu v roku 2018. Som presvedčený, že ciele v ňom obsiahnuté sú dosiahnuteľné,“ vyhlásil v rámci svojho vystúpenia k rozpočtu Kažimír. Ako dodal, nech už bude vo vláde po budúcoročných parlamentných voľbách ktokoľvek, ak dodrží ciele, ktoré sú v rozpočte definované, bude sa môcť určite na konci budúceho roka zodpovedne pozrieť občanom do očí.

Medzi najvýznamnejšie rozpočtové opatrenia podľa ministra pritom patrí napríklad zníženie sadzby DPH na základné potraviny či možnosť platby DPH až po uhradení faktúr a tzv. samozdanenie. Zmenou prechádza aj financovanie samospráv, ktoré budú od budúceho roka jediným príjemcom dane z príjmov fyzických osôb. Pripomenul, že v rámci kapitoly ministerstva hospodárstva sú rozpočtované aj vratky za plyn, rozpočet pokrýva aj rast platov pracovníkov verejnej správy o 4 %. Materiál počíta aj s dvoma novými rezervami, a to s rezervou na významné investície a s rezervou na riešenie migračnej krízy. Podobne ako v tomto roku sa aj v rozpočte na budúci rok počíta s rezervou na hospodárenie zdravotníckych zariadení.

Minister priznal, že v rámci diskusie o rozpočte budú predložené aj pozmeňujúce návrhy, ktoré majú vytvárať, resp. posilňovať rezervy. Jedným opatrením by sa mala zvýšiť rezerva na významné investície o 100 mil. eur na 176 mil. eur a taktiež sa má vytvoriť 150-miliónová rezerva na nepriaznivý ekonomický vývoj. Krytie týchto opatrení má byť podľa Kažimíra zabezpečené lepším výberom daní, ako aj pozitívnym vplyvom veľkej investície. Okrem toho budú poslanci rozhodovať aj o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rokovania gestorského finančného výboru. Jedným sa rozširuje okruh zamestnancov verejnej správy, ktorým sa zvyšujú mzdy o 4 %, aj o profesionálnych vojakov, druhým sa zase do rozpočtu zapracúva vyplácanie vratiek za plyn.

Kažimír využil prezentáciu návrhu rozpočtu aj na výpočet úspechov, ktoré podľa neho vláda vo fiškálnej oblasti dosiahla. Hovoril napríklad o úspešných aukciách štátnych dlhopisov, ktoré sa v posledných dvoch prípadoch predávali investorom aj so zápornými výnosmi. Podľa ministra je to predovšetkým vyjadrením dôvery investorov v budúcnosť slovenskej ekonomiky a riadenia verejných financií. Podobne sa pochválil aj pokračujúcim bojom proti daňovým únikom, ktorý priniesol do rozpočtu dodatočné stovky miliónov eur.

"Dnes teda môžem povedať, že za štyri roky sme prešli dlhú a úspešnú cestu,“ tvrdí Kažimír, ktorý pripomenul aj pokračujúci rast hospodárstva, ktorý by mal aj v nasledujúcich rokoch patriť medzi najvyššie v eurozóne. Za pozitívum označil, že hospodárstvo v poslednom období ťahá domáci dopyt, čo pomáha eliminovať negatívne dopady externých vplyvov.

Švejna: Vratky za plyn sú volebná korupcia

V návrhu rozpočtu na budúci rok je zahrnutá aj volebná korupcia. Myslí si to poslanec za Most-Híd Ivan Švejna, ktorý vystúpil ako jeden z prvých poslancov v rámci rozpravy o rozpočte. Písomne sa ich do rozpočtu prihlásilo trinásť, neskôr budú mať možnosť prihlásiť sa ešte ústne. Hovoril pritom o vratkách za plyn, ktoré má podľa návrhu štát domácnostiam využívajúcim plyn vyplácať z kapitoly rezortu hospodárstva.

"Je jednoduché rozdávať zo štátnych peňazí namiesto volebného guláša. Toto je už za rámec politického marketingu a ešte je to aj na úkor deficitu. Páni zo Smeru, robte volebnú kampaň, ale za svoje,“ kritizoval návrh Švejna.

Aj keď pozitívne hodnotí avizované smerovanie k vyrovnanému rozpočtu, kriticky vníma aj konsolidáciu, ktorú druhá vláda Roberta Fica realizovala. Deficit totiž za posledné štyri roky znižuje v priemere o zhruba 0,5 percentuálneho bodu ročne, celkovo tak zníži deficit menej ako dvojročná vláda Ivety Radičovej.

„Treba ísť k vyrovnanému rozpočtu rýchlejším tempom,“ tvrdí Švejna. Zároveň kritizoval, že väčšina zdrojov z rastúceho výberu daní, či z lepšieho vývoja ekonomiky, smerovala do výdavkov, a to nielen na sociálne balíčky.

Švejna v prípade vratiek za plyn našiel podporu aj v Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ), ktorý sa k návrhom rozpočtu zo zákona vyjadruje. Hoci v konečnom dôsledku úrad konštatuje, že k návrhu rozpočtu nemá zásadné pripomienky, na isté opatrenia upozorňuje. Šéf NKÚ Karol Mitrík totiž nazval vracanie peňazí za plyn zo štátneho, na ktoré má síce vláda legislatívne právo, navyše v predvolebnom období za „neštandardné opatrenie“.

Kontrolný úrad však upozornil aj na ďalšie riziká, ktoré z návrhu rozpočtu vyplývajú. Za najpodstatnejšie označil rozpočtovania hospodárenia samospráv, pri ktorých rezort financií počíta optimisticky s prebytkom vyše 200 mil. eur. Podľa Mitríka hrozí, že sa tento scenár nenaplní, čo by malo negatívny vplyv na deficit. Podobne upozornil aj na nedostatočne opísané konsolidačné opatrenia, či nedofinancovanie niektorých projektov v rámci rozpočtových kapitol.

Opozícia rozpočet kritizuje

Popoludňajšiemu rokovaniu parlamentu o štátnom rozpočte dominovala kritika hospodárenia vlády zo strany opozície. Svoje si šéf rezortu financií Peter Kažimír, ktorý diskusiu sleduje ako predkladateľ rozpočtu, vypočul aj v súvislosti s fungovaním zdravotníctva.

Kritizoval ho najmä poslanec Viliam Novotný, podľa ktorého rozhodne zdravotníctvo prioritou vlády Roberta Fica nebolo. Dôkazom je podľa neho výpadok peňazí pre odvodovú odpočítateľnú položku, nedostatočné zdroje na zvyšovanie miezd, nefunkčný e-health, či dlhy nemocníc, ktoré podľa Novotného atakujú hranicu pol miliardy eur.

„A to už nechcem hovoriť o kauzách vládnych nominantov v rôznych zdravotníckych funkciách,“ dodal v rozprave. Zároveň je presvedčený, že zdroje navrhnuté v rozpočte nebudú stačiť na pokrytie budúcoročných potrieb sektora. Minister financií pritom už naznačil, že súčasťou rozpočtu bude aj rezerva na hospodárenie zdravotníckych zariadení. Podľa Novotného však bude potrebné, aby platba za poistencov štátu dosiahla minimálne 5 % z priemernej mzdy. „Ak bude platba za poistencov štátu menej ako 5 %, vláda nás opäť oklamala,“ dodal Novotný.

Kritikou nešetrili ani ďalší opoziční poslanci. Financovanie školstva kritizoval bývalý minister školstva Martin Fronc z KDH, podľa ktorého sú platy učiteľov na Slovensku neporovnateľné s ďalšími európskymi krajinami aj mimo Európskej únie. Preto navrhuje svojím pozmeňujúcom návrhom aj presunúť z kapitoly všeobecná pokladničná správa 55 mil. eur na posilnenie rozpočtu školstva. Z nich navrhuje 40 mil. eur nasmerovať na garantované štvorpercentné zvýšenie platov učiteľov, ktoré podľa neho nie sú premietnuté v kapitolách školstva a vnútra. Zvyšných 15 mil. eur navrhuje použiť na zvýšenie rozpočtov na vzdelávanie.

Stredajšiu sériu vystúpení k návrhu zákona roka ukončil svojím príspevkom poslanec Miroslav Beblavý. Venoval sa nedostatočným úsporám reformy verejnej správy, ktorá podľa neho neviedla k výraznejšiemu znižovaniu výdavkov, ani k znižovaniu počtu zamestnancov. Kritizoval tiež postupy vlády v daňovej oblasti, ktorá nenaplnila svoje sľuby v zdaňovaní majetku. Vláda sa tiež chváli výrazným rastom efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty, ktorý podľa Beblavého v skutočnosti nie je až taký signifikantný a realizuje sa za cenu „buzerácie“ všetkých podnikateľov a teda za cenu zhoršovania podnikateľského prostredia. Ako dodal, štát by mal v súčasnej situácii smerovať k nižším daniam pre bežných ľudí, či živnostníkov a malých podnikateľov. „To, že sa to nedalo v ťažkých časoch, sa dá pochopiť, ale že sa to nedá v časoch, keď má vláda na sociálne balíčky miliardu eur, je nepochopiteľné,“ dodal Beblavý.

Poslanec Miroslav Beblavý bol predposledným vystupujúcim poslancom k rozpočtu, ktorý sa do rozpravy prihlásil písomne. Po jeho vystúpení sa ešte do rozpravy prihlásil mimo poradia spravodajca k návrhu Daniel Duchoň z vládneho Smeru-SD, ktorý predložil už skôr avizovaný pozmeňujúci návrh, ktorým sa zvyšuje rozpočtová rezerva na významné investície o 100 mil. eur a taktiež sa rozpočtuje rezerva 150 mil. eur v súvislosti s výberom daní. Rozprava bude pokračovať vo štvrtok ráno vystúpením posledného písomne prihláseného poslanca Jozefa Kollára. Následne dostanú zákonodarcovia možnosť prihlásiť sa do rozpravy ešte ústne.

Deficit má klesnúť pod dve percentá

Slovensko by podľa uvedeného návrhu rozpočtu malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu. Na nasledujúce roky pritom rezort financií naplánoval ďalšiu konsolidáciu na 0,42 % výkonu ekonomiky v roku 2017, pričom vyrovnaného rozpočtu by sme sa mohli dočkať už o rok neskôr. Kabinet Roberta Fica tak naplánoval na budúci rok relatívne ambicióznu konsolidáciu, keďže v tomto roku rezort financií očakáva schodok na úrovni 2,74 % hrubého domáceho produktu. Tohtoročný deficit by tak mal byť v skutočnosti o 0,25-percentuálneho bodu vyšší, ako sa predpokladalo v aktuálnom rozpočte, čo je podľa ministra financií Petra Kažimíra spôsobené hlavne korekciami pri eurofondoch.

Ambicióznejšie ciele na ďalšie roky majú priniesť aj ďalšie skresávanie dlhu verejnej správy. Ten by mal v tomto roku dosiahnuť 52,8 % hrubého domáceho produktu a podľa očakávaní rezortu financií by mal postupne klesať na 52,1 % výkonu ekonomiky v roku 2016, cez 51,3 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 až po 48,9 % v roku 2018. "Od roku 2017 sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá primárny prebytok, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje k výraznejšiemu poklesu dlhu,“ píše sa v návrhu.

Samotný návrh hotovostného štátneho rozpočtu predpokladá v budúcom roku celkové príjmy štátnej správy na úrovni 14,027 mld. eur, kým celkové výdavky sa rozpočtujú na úrovni 15,997 mld. eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu na budúci rok sa tak navrhuje na úrovni 1,97 mld. eur. Pre porovnanie, štátny rozpočet na rok 2015 počíta s celkovými príjmami na úrovni 14,495 mld. eur, výdavkami v objeme 17,479 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by tak mal v tomto roku dosiahnuť 2,984 mld. eur.

9 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #Slovensko