Únia posiela Slovensku na energie 2,7 miliardy

Slovensko má do konca roka 2020 prijať viaceré opatrenia na znižovanie energetickej náročnosti. Projekty, ktorých cieľom je zlepšiť energetickú efektívnosť, sa prevažne týkajú väčšej úspory energií v budovách či dekarbonizácie dopravy. Na tieto účely má prispieť Brusel sumou 2,66 miliardy eur.

19.11.2015 13:30
debata (10)
zväčšiť Energetický mix na Slovensku. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Energetický mix na Slovensku Energetický mix na Slovensku.

V rámci zlepšenia energetickej efektívnosti sa má na Slovensku v období 2014 – 2020 investovať do verejných a obytných budov približne 884 miliónov eur. EÚ predstaví novú stratégiu pre kúrenie a chladenie budov, pretože práve v tejto oblasti využíva Európa až 40 percent svojej energie.

Nemalá časť prostriedkov, až 1,6 miliardy eur, má smerovať tiež do dekarbonizovanej dopravy. Tieto investície majú priniesť približne 110 km modernizovaných železničných tratí a 30 km nových alebo zlepšených tratí električiek. Slováci totiž z roka na rok viac cestujú autom, pričom energetická náročnosť v tomto smere v priebehu rokov 2005 až 2010 vzrástla približne o desať percent.

Ďalším z dlhodobých cieľov má byť dekarbonizácia hospodárstva, na ktorú sa do obnoviteľných zdrojov investuje asi 169 miliónov eur. Očakáva sa, že tieto investície prinesú zhruba 620 MW dodatočnej kapacity na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Slovensko podľa približných údajov z rokov 2005 až 2014 znížilo svoje emisie zhruba o deväť percent.

Medzi odvetvia s najvyšším objemom emisií sa hneď po energetike zaraďuje sektor dopravy a priemysel. V porovnaní s priemerom EÚ je na Slovensku podiel daní z palív v doprave vyšší a podiel zdaňovania dopravných prostriedkov zas nižší. Je to spôsobené najmä poklesom podielu zdaňovania pohonných hmôt, ktoré sa napríklad v roku 2012 podieľali na celkovom HDP krajiny 1,5 percenta.

Pri energetickom mixe kopíruje Slovensko zhruba priemer EÚ. V porovnaní s ostatnými krajinami je však značným rozdielom vysoký podiel jadrovej energie. Mochovce len nedávno oznámili, že tretí blok elektrární je aktuálne dostavaný na 90 percent, a tak vstupuje do fázy skúšok.

Prvá vyrobená elektrina z tretieho bloku by tak mohla byť dodaná do siete koncom budúceho roka alebo začiatkom roka 2017. Kým v roku 2013 bola hrubá domáca spotreba pri nukleárnej energii na úrovni takmer 28 percent, možno predpokladať, že tento podiel bude v nasledujúcich rokoch rásť.

Naopak, závislosť Slovenska od dovozu je nad priemerom EÚ pri všetkých fosílnych palivách, osobitne pri plyne, rope a ropných výrobkoch. Takmer všetok svoj plyn dováža Slovensko prevažne z Ruska, pričom 61 percent dodávok plynu sa získava na základe dlhodobej zmluvy s Gazpromom.

Diverzifikovať dodávky plynu v rámci krajín V4 pomôžu nové prepojovacie plynovody. Jedným z nich má byť aj nedávno navrhnutý plynovod Eastring, ktorý sa ocitol na zozname európskych prioritných projektov. Plánovaný plynovod má viesť z Veľkých Kapušian až na bulharsko-tureckú hranicu.

„Ide o projekt, ktorý má zlepšiť univerzalitu prúdení dodávok plynu cez jednotlivé členské krajiny a posilniť tak energetickú bezpečnosť,“ vysvetlil novinárom podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Podľa neho má ísť o obojsmerný plynovod, čím sa posilní severno-južná a južno-severná kapacita, ktorá nám momentálne v EÚ podľa jeho slov chýba.

Rozpočet projektu sa má podľa ministra hospodárstva Vazila Hudáka pohybovať v rozmedzí 1,5 až 2 miliardy eur. Výstavba plynovodu sa bude podľa Šefčoviča realizovať z viacerých zdrojov.

Možnosťou je verejno-súkromné partnerstvo či využitie zdrojov Slovenského investičného holdingu. „Projekt bude určite zaujímavý pre investorov, ako zo strany Európskej investičnej banky, tak zo strany Junckerovho investičného fondu a súkromných investorov. V tejto chvíli je potrebné, aby promotéri spolupracovali na štúdii realizovateľnosti a prezentovali ju ako potrebný projekt pre posilnenie energetickej bezpečnosti EÚ,“ uviedol Šefčovič.

Posilniť by sa však malo aj elektrické prepojenie medzi krajinami. Slovensko by si malo ako priority zvoliť pokračovanie modernizácie a zlepšovania svojej vnútroštátnej elektrizačnej sústavy, ako aj budovanie elektrických prepojení s Maďarskom.

Na slovensko-maďarskej hranici totiž dochádza k výraznému preťaženiu. Na Slovensku sa tiež očakávajú ďalšie investície do výskumu, inovácie a zavádzania nízkouhlíkových technológií v objeme minimálne osem miliónov eur.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #doprava #energie #úspora