Medziročne sa tak úroveň čistého bohatstva krajiny zlepšila o takmer 28 mld. eur, resp. o 42,2 % hrubého domáceho produktu. Do čistého bohatstva krajiny sa pritom zahŕňajú okrem vlastného imania verejného sektora aj implicitné a podmienené záväzky a iné aktíva.
Najväčšou položkou, ktorá znižuje čisté bohatstvo Slovenska, sú implicitné záväzky, teda záväzky, ktoré predovšetkým súvisia so starnutím obyvateľstva, a to 111,467 mld. eur. Aktualizácia dlhodobých makroekonomických, demografických a modelových predpokladov pritom pozitívne vplývala na medziročný pokles týchto záväzkov až o 48,722 mld. eur, resp. 64,5 % hrubého domáceho produktu. Naopak, zápornú výšku čistého bohatstva prehlbovalo vykázanie rezerv na zamestnanecké pôžitky v ústrednej správe, keďže v predchádzajúcom roku tieto rezervy vykázala iba kapitola rezortu financií. Negatívny vplyv predstavoval takmer 16,5 mld. eur, teda 21,8 % hrubého domáceho produktu.
Prevedenie majetkových účasti najväčších podnikov Fondu národného majetku SR na rezort hospodárstva a následná konsolidácia ich vlastného imania prestavovala rovnako čistý negatívny vplyv na úrovni 2,637 mld. eur, alebo 3,5 % výkonu ekonomiky.
Ako ďalej vyplýva z uznesenia k súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2014, konsolidované aktíva ako aj pasíva súhrnného celku verejnej správy Slovenska dosiahli 60,836 mld. eur a konsolidovaný výsledok hospodárenia ako rozdiel medzi nákladmi a výnosmi dosiahol záporných 6,64 mld. eur.