Ruský podnikateľ na Slovensku vyzýva na sebestačnosť s potravinami

Ide vojna, či sa nám to páči, alebo nie, a Slovensko sa tomu musí prispôsobiť. Predovšetkým by sa malo stať sebestačným v potravinách. Tvrdí to Vladislav Khabliev, ruský podnikateľ, ktorý už dvanásť rokov pôsobí na Slovensku. Prichádza s projektom, ktorým by sa naša krajina stala sebestačnou vo výrobe cestovín.

02.12.2015 07:00
Vladislav Khabliev Foto:
Slovensko by malo byť sebestačné v potravinách, hovorí ruský podnikateľ Vladislav Khabliev.
debata (223)

Teroristické útoky sú strašné, ale nie je prehnané hovoriť v tejto súvislosti o vojne?

Vojna sa už začala, začal sa otvorený boj s teroristami. Francúzsko to pochopilo, aj Belgicko. Vo Francúzsku sa národ zjednotil, už nezáleží na tom, či mal niekto rád francúzskeho prezidenta Hollanda, alebo nie. Aj my sa musíme zjednotiť a pomáhať vláde, musíme byť jednotní, iba tak porazíme teroristov. Inej cesty niet. Nemiešam sa do politiky, nemám ani ambície stať sa politikom. Som však presvedčený, že teraz by mali ísť emócie bokom a koalícia s opozíciou by mali postupovať spoločne. Treba zabudnúť na to, kto mal koho rád, kto koho nemal rád. Ja aj manažéri našej firmy sme pripravení pomáhať vláde, aby sa táto vojna čo najmenej dotkla obyvateľov Slovenska. Z vyjadrení premiéra Roberta Fica vidím, že vláda pochopila, že ide vojna, a všetci podnikatelia na Slovensku by mali byť pripravení pomôcť vláde, aby nás to čo najmenej zasiahlo. Situácia je skutočne vážna.

V čom by spočívala vaša pomoc?

Som presvedčený, že Slovensko by malo byť sebestačné v potravinách. Dnes sa podľa mojich vedomostí 80 percent potravín na Slovensko dováža zo zahraničia. To je strašné množstvo, je to potravinové nebezpečenstvo. Teroristi budú útočiť, príde chaos. O dva roky prepukne v Európe kríza. Každá krajina by mala byť sebestačná v potravinách. Hovoriť sa o tom hovorí, len sa nekoná. Rozprávať o tom nestačí, tým sa nič nezmení, treba pre to niečo urobiť. A treba to urobiť rýchlo, pretože ide vojna. Ja som ochotný investovať peniaze, ktoré som na Slovensku zarobil, do rozvoja Slovenska. Chcem len to, aby mi na to dali možnosť. Nerozumiem, prečo my na Slovensku musíme kupovať potraviny zo zahraničia. Musíme počítať s tým, že aj tu začnú vystrájať teroristi. Zatvoria sa hranice, bude problém doviezť potraviny. Čo potom? Sebestačnosť v potravinách je prvoradá. Chcem vybudovať potravinársky komplex, to vidím ako cestu.

Môžete bližšie predstaviť tento projekt?

Bezpečnosť štátu je aj v sebestačnosti v potravinách. Chcem postaviť v Malých Ripňanoch v okrese Topoľčany mlyn a pri ňom fabriku na výrobu cestovín. V mojom prípade nie je konečným produktom múka, ale cestoviny. Bude to uzavretý proces, dopestovať obilie, pomlieť ho na múku a z múky vyrobiť cestoviny. Mám asi tisíc hektárov polí, ale to je málo. Budem vykupovať pšenicu od ďalších pestovateľov na Slovensku, kupoval by som aj múku od iných mlynov. Pre slovenských podnikateľov nebudem konkurenciou, ale partnerom. Podľa predpokladov by 5 percent produkcie cestovín v tomto kombináte stačilo na zásobenie Slovenska, zvyšok by išiel na vývoz do zahraničia, väčšinou na ázijský trh, do Číny a Indie. Zabezpečiť Slovensko nie je veľký problém, je to len 5,5 milióna ľudí. Ale ja mám prístup na oveľa väčší trh, viem zabezpečiť odbyt. Mám podchytené obchodné reťazce v Európe aj Ázii, a to vďaka televízorom. Dodávali sme televízory, teraz sme začali dodávať víno, budeme dodávať syry, neskôr by pribudli aj cestoviny. Je veľmi ťažké sa zalistovať, zapísať sa do zoznamu dodávateľov veľkých obchodných reťazcov, a my sme už zapísaní 10 rokov, sme spoľahlivý dodávateľ, a táto dôvera je veľmi dôležitá. Reťazce už sú na tieto dodávky pripravené, čakajú na ne. Ich prevádzky v SR chcú predávať slovenské výrobky, ale tých je málo. Potravinársky kombinát v konečnom dôsledku zvýši aj zamestnanosť obyvateľstva. Teraz zamestnávame 200 ľudí, po realizácii projektu by k nim pribudlo ďalších 350. Robotu budú mať najmä vzdelaní Slováci. Vo fabrikách, ktoré chcem vybudovať, budú supermoderné technológie, tam musia pracovať ľudia, ktorí majú kvalitné vzdelanie. Mlyn by zomlel denne 300 ton múky, cestoviny by sme vyrábali v rôznych variáciách. V mlyne aj vo fabrike budú švajčiarske technológie, už máme podpísané zmluvy na ich dodávku.

Na Slovensku vás ľudia poznajú skôr ako výrobcu televízorov. Prečo ste sa preorientovali na potravinárstvo?

Vyrastal som na dedine, môj otec bol predseda kolchozu. Skončil som poľnohospodársku univerzitu, som poľnohospodársky inžinier. To je jeden dôvod, prečo som sa dal na poľnohospodárske podnikanie. Druhý dôvod je, že žijem na Slovensku už 12 rokov a vidím, že táto krajina by mala byť poľnohospodárskou a potravinárskou. Pretože sú tu na to všetky predpoklady, dobrá pôda a pracovití ľudia, aj keď je ich teraz stále menej a menej. Pôsobím na Slovensku už 12 rokov, výrobu televízorov som tu rozbehol od nuly po viac ako dva milióny kusov ročne, a to už je nejaký výsledok. Tomuto štátu som za ten čas odviedol dane vo výške 42 miliónov eur, a to, čo som tu zarobil, chcem investovať na Slovensku. Výrobu televízorov sme presťahovali z Nového Mesta nad Váhom do Poľska, pretože v posledných rokoch sme mali problém nájsť zamestnancov, ktorí by vyrábali kvalitné produkty. Pred Vianocami sme nestíhali, to boli bezsenné noci. V Poľsku ide výroba bez problémov. Ale sídlo holdingu zostalo na Slovensku, tu platíme dane. Na projekte potravinárskeho kombinátu sme pracovali jeden a pol roka, na jeho vybudovanie je už vydané stavebné povolenie a máme aj prísľub od bánk na financovanie. Ale žiadam aj dotáciu od štátu, pochopil som, že na Slovensku je to potrebné. Dotácie dostávajú podnikatelia, ktorí tu zatiaľ nič neurobili, ja tu pôsobím už dlho a chcem tu zostať, aj peniaze, čo zarobím, zostanú tu. Treba pochopiť jedno, ide vojna a vo vojne je potrebné zmeniť mentalitu, myslieť inými filozofickými kritériami. Ak zajtra nebudeme mať potraviny, čo budeme jesť? Mlyn a fabriku som schopný postaviť za rok, už nie je veľa času.

A čo v prípade, že so svojou žiadosťou nebudete úspešní a štátnu dotáciu nedostanete? Pôjdete do tohto projektu aj tak?

A čo by ste urobili vy v takomto prípade, že Poliaci vás prosia, aby ste u nich realizovali tento potravinársky projekt a ponúkajú vám 40-percentnú dotáciu? Ak si ma tu nevážia a nechcú ma, čo mám robiť? Jedna vec je však podnikateľské myslenie, ale druhá vec je, že chcem bývať tu, na Slovensku. Videl som už veľa pekných miest vo svete, ale také krásne, ako je tu, ešte nie, je to tu ako raj. Neprišiel som sem na desať rokov, aby som využil daňové prázdniny a potom išiel preč. Chcem tu investovať aj ďalej, ale prečo by som nemal dostať dotáciu, keď ju dostávajú iní investori? Podľa predpokladov má nastať v rokoch 2016 – 2017 kríza, a tá sa prejaví poklesom výroby automobilov. Čo potom bude s nami na Slovensku? Mnoho ľudí stratí prácu, čo bude s nami ďalej? Mám rád slovenský národ, aj preto tu chcem realizovať tento projekt.

Vladislav Alimurzajevič Khabliev

sa narodil v Severnom Osetsku, vyštudoval poľnohospodársku univerzitu. Ako 25-ročný sa stal generálnym riaditeľom fabriky v bývalom Sovietskom zväze. Tu neskôr riadil niekoľko fabrík s poľnohospodársko-potravinárskym zameraním, ktoré od základu postavil. Na Slovensku pôsobí 12 rokov v elektrotechnickom priemysle. Spoločne so synom Aslamom Khablievom riadi a vlastní firmu Universal Media Corporation Slovakia, s. r. o. V minulom roku sa stal prezidentom spoločnosti SHARP Europa.

© Autorské práva vyhradené

223 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna #jedlo #Vladislav Khabliev