„Je to zatiaľ len návrh, ktorý musí byť prerokovaný vnútri odborov. Už dnes je však jasné, že počas sviatkov pôjde výroba na 50 percent. Odbyt zvykne byť v tomto období nižší, firmy majú dovolenky. Nemáme zatiaľ informácie, ktorých prevádzok a koľkých zamestnancov sa obmedzená výroba dotkne. Viem, že výrobu obmedzia napríklad v koksovni,“ povedal po návšteve oceliarní šéf Konfederácie odborových zväzok KOZ¤SR Jozef Kollár. Doplnil, že tento týždeň by mala medzi firmou a odbormi padnúť definitívna dohoda o tom, ako sa dotkne obmedzenie výroby zamestnancov. Vo firme pôsobí jeden odborový zväz, ktorý tvoria štyri menšie, kompromis sa preto dosahuje ťažšie.
„Situácia v európskom oceliarstve je veľmi komplikovaná a my na to musíme pružne reagovať. Musíme pritom chrániť naše podnikanie a zároveň dodávať našim zákazníkom všetko, čo si objednali v tej najvyššej kvalite. Pracujeme vo vysoko konkurenčnom prostredí, preto konkrétne spôsoby, ako to robíme, nezverejňujeme. Určite dodržíme platnú kolektívnu zmluvu,“ odkázal hovorca U.¤S. Steelu Košice Ján Bača.
Podľa informácií denníka Pravda by však malo ísť len o dočasné riešenie, začiatkom budúceho roka sa dlhšia odstávka výroby v košickej oceliarni neplánuje. „Našou snahou je udržať zamestnanosť. U.¤S. Steel podpísal v minulosti s vládou memorandum, ktoré platí do konca roku 2016 a v ktorom je uvedené, že nebude zamestnancov prepúšťať z organizačných ani iných dôvodov. Odborári si to navyše ošetrili kolektívnou zmluvou, tá platí do marca 2016,“ tvrdí Kollár.
Európski výrobcovia pociťujú už niekoľko mesiacov tlak spôsobený najmä zvýšeným dovozom ocele z Číny. Druhá najväčšia ekonomika sveta vyrába takmer polovicu svetovej produkcie ocele v objeme 1,6 miliardy ton. Odhaduje sa, že tento rok vyvezie na svetové trhy rekordných 100 miliónov ton ocele, aby zmiernila prebytok na domácom trhu. Import lacnej čínskej ocele je pre európskych oceliarov doslova likvidačný, pretože cenou nevedia Číne konkurovať. Oceliarske asociácie Eurofer a industriAll nedávno uviedli, že len za október stratil sektor v EÚ 5-tisíc pracovných miest. Kríza je podľa nich veľkou hrozbou pre všetkých 330-tisíc zamestnancov odvetvia, ktorých počet sa už od roku 2008 znížil o 85-tisíc.
Oceliarsky priemysel v Európe sa dlhodobo borí najmä s problémom vysokých cien energií, čo robí európskych oceliarov menej konkurencieschopných. Nedávna správa Európskej komisie potvrdila, že európsky priemysel platí dva- až trikrát vyššie ceny za elektrickú energiu a plyn v porovnaní s konkurenciou mimo EÚ. Komisia v prípade Slovenska napríklad tvrdí, že slovenskí odberatelia energií platia za megawatthodinu vyše 100 eur, kým západné krajiny platia aj pri rôznych dotáciách len polovicu z tejto sumy. Európska únia navyše cenami energií nemôže konkurovať nielen USA, ale ani Číne alebo Indii. V porovnaní so Spojenými štátmi sú ceny energií v EÚ zhruba dvakrát vyššie.
Na oceliarov je však teraz tlak aj zo strany ochrany životného prostredia, pretože na aktuálne prebiehajúcej klimatickej konferencii v Paríži sa hovorí o znížení CO2 do 2030 o 40 percent oproti roku 1990. „Hutnícky priemysel je vystavený vážnemu riziku, pretože konkurencia mimo EÚ nie je nútená znášať dodatočné náklady, ktoré sú dôsledkom európskych politík v tejto oblasti. Preto je nevyhnutná medzinárodná dohoda, ktorá by vytvorila rovnaké globálne podmienky pre všetkých výrobcov. Kým takáto dohoda neexistuje, schéma európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami musí byť upravená tak, aby zabránila odchodu podnikov z Európy. Odvetviam vystaveným medzinárodnej konkurencii je potrebné plne kompenzovať priame náklady súvisiace s CO2 prostredníctvom voľnej alokácie emisných povoleniek, a rovnako tak aj ich nepriame náklady, prenesené do cien elektriny,“ zhodnotil Bača.
Aj napriek súčasným výkyvom na trhu s oceľou plánujú košické oceliarne investovať do svojej prevádzky. Do roku 2016 by mala fabrika zmodernizovať kotly približne za 80 miliónov eur. Spustiť by chceli aj novú výrobnú linku, ktorá si vyžiada výstavbu novej haly. Podľa informácií denníka Pravda by malo ísť o lakoplastovú linku. Lakoplastové plechy sa využívajú napríklad ako strešné krytiny.
Americké oceliarne získali pri vstupe na Slovensko v roku 2000 štátne stimuly. Daňové prázdniny košickému závodu vypršali pred štyrmi rokmi. V roku 2011 sa slovenská divízia oceliarní prepadla do straty 25 miliónov eur po čistom zisku 96 miliónov eur v roku 2010. Stimuly, ktoré oceliarne dostali od vlády nedávno, boli v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia. Niektoré potrvajú aj 15 rokov, vyžiadali si zmeny zákonov. U. S. Steel mal za to udržať v regióne zamestnanosť.