Upozornil na to už vo svojej štvrtej správe Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC), podľa ktorého globálne otepľovanie zvýši ceny potravín, prinesie nedostatok vody a do iných kútov sveta zase rozsiahle povodne. Vedci sa zhodli, že zatiaľ dôsledky klimatických zmien z veľkej časti znášajú prírodné systémy, no vyjadrili obavy z dopadov na ľudskú spoločnosť. Podľa IPCC bude ohrozené ľudské zdravie, domovy, potraviny aj bezpečnosť.
Pohromy v 21. storočí, ako smrtiaca vlna horúčav v Európe, lesné požiare v USA, suchá v Austrálii a povodne v Afrike a Ázii sa budú zhoršovať s ďalšími zmenami klímy. V blízkej budúcnosti treba počítať aj s topením ľadovcov a v regióne strednej Európy s nedostatkom vody tak pre poľnohospodárov, ako aj na pitie.
„Všetci sme ľahkou obeťou,“ povedal hlavný autor štúdie Michael Oppenheimer z Princetonskej univerzity. „Zmena klímy ovplyvní všetky aspekty potravinovej bezpečnosti vrátane dostupnosti a cenovej stability,“ dodal. Ďalší vedci upozornili na šírenie chorôb a varujú aj predtým, že ohrozený môže byť aj svetový mier.
„Veci sú horšie, než sme predpovedali v roku 2007, keď skupina naposledy zverejnila podobnú správu,“ povedal jej spoluautor Salímul Hak, riaditeľ Medzinárodného centra pre klimatické zmeny a rozvoj v Bangladéši. „Budeme zažívať viac a viac následkov, častejšie a skôr, než sme predpokladali,“ doplnil.
Politici by preto mali vyčleniť viac peňazí na prípravu na klimatické zmeny a znižovanie emisií skleníkových plynov, aj keď sa globálne otepľovanie už zrejme nepodarí zastaviť. Stále je však možné dôsledky zmierniť. Problémy sa však už natoľko zhoršili, že IPCC musel pridať ďalší stupeň rizika. Po červenej nasleduje finálna purpurová farba.
Purpurové varovanie bude treba vyhlásiť v prípade, že globálne otepľovanie sa vymkne spod kontroly a nebude ho už možné zvrátiť. Stane sa tak, ak svet bude ďalej fungovať ako teraz a teda na získavanie energie bude vo veľkom využívať fosílne palivá. Podľa výskumníkov by bolo ideálne, keby ľudstvo v roku 2100 žilo v tzv. bezuhlíkovej spoločnosti a všetku energiu získavalo z obnoviteľných zdrojov. Teda napríklad všetky autá by museli jazdiť na elektrinu a táto elektrina by musela byť vyrobená výhradne z obnoviteľných zdrojov. Šanca, že sa táto komplexná transformácia naozaj uskutoční, však nie je veľká. Napriek už dnes viditeľným dôsledkom globálneho otepľovania mnohé krajiny pokračujú vo výstavbe uhoľných elektrární a hľadaní nových ložísk ropy a plynu. Paradoxne práve v roztápajúcej sa Arktíde.
Seriál pripravujeme v spolupráci so zastúpením Európskej komisie v SR