Klesne nezamestnanosť aj pod deväť percent?

Na trhu práce sa stále viac uplatňujú mladí ľudia, vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov ich medziročne pribudlo 23,5 tisíca. Tisíce nových pracovných príležitostí generuje priemysel aj sektor služieb.

Úmerne s tým klesá nezamestnanosť. Podľa medzinárodného sledovania Eurostatu sa jej miera v treťom kvartáli 2015 dostala na úroveň 10,7 percenta, zhodnú s priemerom v eurozóne. „Chcem oficiálne oznámiť, že sme splnili sľub, že znížime nezamestnanosť na úroveň eurozóny,“ zdôraznil už v stredu premiér Robert Fico. A dodal, že očakáva jej ďalšie znižovanie, výhľadovo pre budúci rok až pod „magickú hranicu“ desiatich percent. Čo je podľa neho výrazné zlepšenie v porovnaní so situáciou pri nástupe jeho kabinetu v apríli 2012, keď sa miera nezamestnanosti šplhala nad 14 percent.

V prognóze je predseda vlády v zhode so zamestnávateľmi. Kým však Fico tvrdí, že Slovensko patrí v trende znižovania počtu nezamestnaných medzi „najväčších skokanov“ v Európe, podľa zástupcov firiem je pokles príliš pomalý. Varujú dokonca, že pod deväť percent sa nezamestnanosť znížiť nepodarí. Podľa nich, hoci v krajine je momentálne vyše 17-tisíc voľných pracovných pozícií, je ich čoraz ťažšie obsadiť kvalifikovanými ľuďmi. Chýbajú v priemyselnej výrobe, doprave aj ďalších sektoroch.

Nezamestnanosť mladých výrazne poklesla

Prezident HR Aliancie (bývalej Asociácie personálnych agentúr Slovenska) Luboš Sirota predpovedá, že pri dosiahnutí hranice deviatich percent dôjde zároveň k zásadnému vyčerpaniu trhu na strane ponuky pracovnej sily. "Slovensko je totiž špecifické tým, že k tejto situácii dochádza už pri deväťpercentnej miere evidovanej nezamestnanosti, vo vyspelých ekonomikách sa tak deje až zhruba pri štyroch percentách,“ porovnáva.

Príčinu Sirota vidí v zlej kvalifikačnej štruktúre slovenských nezamestnaných a nízkej mobilite pracovnej sily. Do roka podľa neho príde k stavu, aký bol v štáte pred vypuknutím hospodárskej krízy v závere roka 2008. Aj vtedy mali firmy napriek pomerne vysokej nezamestnanosti problém zohnať kvalifikovaných zamestnancov. „Napríklad zváračov hľadali až vo Vietname," uvádza. Podľa neho ani po siedmich rokoch štát neurobil v tejto sfére takmer nič.

Vláda tieto riziká chápe. No zároveň argumentuje, že vývoj nezamestnanosti je dnes priaznivý aj v najrizikovejších kategóriách mladých či dlhodobo nezamestnaných. Je to podľa nej aj dôsledkom toho, že s nimi po celé obdobie cielene pracovala a pomáhali jej v tom najmä eurofondy z končiaceho sa operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Vďaka jednému z realizovaných projektov zamestnanosti sa jej napríklad od roku 2012 podarilo vytvoriť 13-tisíc nových pracovných príležitostí pre mladých do 29 rokov, pričom viac ako 86 percent si prácu udržalo aj po skončení dotácie pre zamestnávateľa. Nezamestnanosť mladých sa tak za tri a pol roka znížila z 34,9 na 23,7 percenta. Podobne sa zase cez iný projekt podarilo obciam zapojiť do práce 7200 dlhodobo nezamestnaných.

Šéf sociálneho rezortu Ján Richter je presvedčený, že nový operačný program Ľudské zdroje v programovom období, ktoré potrvá do roku 2020, umožní pokračovanie viacerých už naštartovaných projektov, ktoré tak pomôžu ďalším tisícom nezamestnaných. „Prijali sme výzvu EÚ, že každý mladý človek by po štyroch mesiacoch evidencie na pracovnom úrade mal dostať pracovnú ponuku,“ naznačil minister.

Sociologička: Treba mať vízie na viac ako štyri roky

Pripomenul tiež, že v takzvaných hladových dolinách s najvyššou mierou nezamestnanosti sa čoskoro začne uplatňovať pozitívna diskriminácia, čiže investície v nich bude štát podporovať v inom režime, výhodnejšie pre podnikateľov. Podobne ľahšie sa presťahovať za prácou podľa neho od januára pomôže nový príspevok na mobilitu za prácou. Rezort počíta, že ho využije aspoň 800 žiadateľov.

Sociologička SAV Monika Čambáliková pripúšťa, že vláda urobila v oblasti zapojenia ľudí do práce veľa pozitívneho, najmä však pomocou zdrojov z eurofondov. Je preto podľa nej otázne, do akej miery za ne vznikli pracovné miesta trvalo udržateľné, ale aj dôstojné a primerane zaplatené. „Súčasný trend zvyšovania zamestnanosti a znižovania nezamestnanosti je v prvom rade dôsledkom výrazného rastu ekonomiky a investícií zacielených do zlepšovania štatistík. Nie dôkazom ozajstného naštartovania dlhodobo ohlasovaných systémových procesov – v nadväznosti výchovy a vzdelávania na potreby praxe, v podpore inovácií a nových technológií a podobne,“ zdôrazňuje.

Čo sa týka faktu, že na Slovensku zostáva najvážnejším problémom dlhodobá nezamestnanosť, podľa Čambálikovej sa všetky doterajšie vládne garnitúry neriešením súvisiacich problémov pričinili o to, že v krajine dnes žijú desaťtisíce ľudí veľmi ťažko zamestnateľných či nezamestnateľných. „Tu je východiskom len dlhodobo a cielene podchytiť najmladšiu generáciu,“ myslí si. Štát by si podľa nej konečne zaslúžil mať politikov s víziou presahujúcou štvorročné volebné obdobie.