Ropa raketovo lacnie

Po tom, čo Saudská Arábia ohlásila zvyšovanie produkcie ropy, jej ceny na svetových komoditných trhoch začali prudko padať. Tešiť by to malo aj slovenských motoristov, ktorým by pohonné látky mali v priebehu najbližších týždňov zlacnieť od dvoch do piatich centov za liter.

09.12.2015 13:00
debata (203)

Cena ropy Brent sa v utorok dostala dokonca na nejaký čas pod 40 dolárov za barel, čo bola najnižšia hodnota od marca roku 2009. Len za pondelok cena padla o 5 percent. Cena nafty by sa tak nielen na najlacnejších slovenských pumpách mala dostať pod 1 euro za liter. Už teraz sa cena na niektorých čerpacích staniciach pohybuje okolo jedného eura, aj keď priemerná cena je podľa posledných údajov Štatistického úradu v prípade nafty 1,09 eura za liter a pri benzíne 1,22 eura.

Ekonómovia naznačujú, že ceny ropy na svetových komoditných trhoch by mali začiatkom budúceho roka atakovať hranicu, ktorú dosiahla cena čierneho zlata v roku 2008, teda krátko po prepuknutí finančnej krízy. Pohonné látky by tak boli časom ešte lacnejšie. Okrem toho môže ropa v prípade dlhodobého zlacňovania pomôcť znížiť aj nákupné ceny plynu a vyvolať tak nutnosť ďalšieho zlacňovania. Ceny plynu pre slovenské domácnosti od januára 2016 klesnú priemerne o 3,6 percenta. Lacná ropa môže udržať na uzde aj celkovú infláciu. Slovensko tento rok zažíva defláciu, keď ceny zatiaľ v priemere klesli o 0,3 percenta. Európska centrálna banka sa však tlačením 1,5 bilióna eur snaží infláciu dostať na 2-percentnú úroveň, ktorá vyhovuje biznisu. Lacná ropa však s výnimkou producentov ropy pomáha všetkým, ale netreba sa na to spoliehať dlhodobo.

„Krátkodobo sa cena ropy môže pozrieť pod 30-dolárovú úroveň, no nečakáme, že tam dlhodobo vydrží, " povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Americká banka Goldman Sachs dokonca očakáva, že cena ropy by sa mala prepadnúť na úroveň 20 dolárov za barel. "Stojí za tým konštatovanie, že na obnovu rovnováhy na trhu s ropou a pokles ponukovej strany sú potrebné nižšie ceny po dlhšie obdobie. Nie je však úplne jasné, čo by mohlo byť zdrojom dostatočného obmedzenia ponuky, keď produkcia OPEC-u (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pozn. red.) rastie, neklesá ani produkcia nečlenských krajín OPEC, pričom rast dopytu sa spomaľuje pri pretrvávaní rizika spomaľovania rastu rozvíjajúcich sa krajín,“ komentoval Pánis.

Navyše relatívne odolní sú aj bridlicoví ťažiari z USA. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch si dopyt po rope vypýta rast ich produkcie. To sťažuje ich ochotu znížiť ťažbu. Zároveň klesajú voľné skladovacie priestory. Ešte vlani v lete sa cena ropy Brent pohybovala na úrovni okolo 115 dolárov za barel.

Boj o trhový podiel

Prelomové bolo minulotýždňové zasadnutie OPEC-u, kde má hlavné slovo Saudská Arábia. Krajina zoficiálnila zvýšené kvóty na ťažbu ropy. Tie sa majú dostať na hranicu 31,5 milióna barelov denne. Agentúra Bloomberg však upozorňuje, že v októbri členovia OPEC-u priemerne ťažili 31,4 milióna barelov denne, takže zvýšením produkčných kvót vlastne len „legitimizovali“ svoju doterajšiu nadprodukciu. V súčasnosti OPEC ťaží zhruba o 1,5 až 2 milióny barelov (liter=159 litrov, pozn. red.) denne viac, ako stanovujú jeho produkčné kvóty. Saudská Arábia dlhodobo bojuje o svoj trhový podiel s alternatívnymi americkými bridlicovými ťažiarmi.

„Vzhľadom na to, ako sa dlhodobo nedodržiavajú ani v rámci kartelu dohodnuté kvóty na ťažbu, ako aj vzhľadom na neochotu pristúpiť k obmedzeniu ťažby, ktoré by mohlo zvýšiť trhovú cenu ropy, sa už niektorí pozorovatelia vyslovili až tak explicitne, že de facto kartel OPEC je mŕtvy, respektíve nefunkčný,“ poznamenal hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo.

OPEC si pritom najnovšie rozširuje svoj trhový podiel aj vďaka Indonézii, ktorá od decembra obnovila svoje členstvo v organizácii. Indonézia sa tak stala trinástym členom zoskupenia. OPEC vďaka tomu zvýši svoju produkciu ropy takmer o 3 percentá. Indonézia je štvrtým najmenším producentom spomedzi krajín, ktoré OPEC združuje. Menšími sú Líbya, Ekvádor a Katar.

Príležitosť pre Irán

Ďalším faktorom, ktorý spôsobuje pokles ceny ropy na trhu, je situácia v Iráne. Krajina spolu so šiestimi svetovými mocnosťami uzatvorila konečnú dohodu o iránskom jadrovom programe. Tá má za následok zrušenie zbrojného embarga OSN (Organizácia Spojených národov, pozn. red.). Irán, najväčší regionálny rival Saudskej Arábie, má 158 miliárd barelov ropných zásob, ale vývoz jeho ropy bol do značnej miery v dôsledku sankcií zablokovaný. Krajina bude navyše schopná zvýšiť svoju produkciu ropy zo súčasných 2,8 milióna barelov denne zhruba na 3,5 milióna barelov denne, a to v priebehu niekoľkých mesiacov od zrušenia sankcií začiatkom budúceho roka. Irán chce po zrušení sankcií západných krajín dosiahnuť späť trhový podiel, ktorý krajina stratila v roku 2011. Chce byť dvojkou vo svete, ktorou je po Saudskej Arábii v súčasnosti Rusko.

Irán navyše môže profitovať oproti ostatným krajinám z toho, že má rôznorodejší priemysel, teda nie je zameraný len na ropný sektor. Ten sa podieľa na hrubom domácom produkte krajiny okolo 20 percent, pričom ostatné monarchie Perzského zálivu dosahujú pri ropnom sektore hranicu vyše 50 percent.

Koniec sankciám proti Iránu však znamená pre krajinu aj lákanie zahraničných investorov, najmä z Nemecka a Francúzska. Podľa investičného analytika spoločnosti Colosseum Petra Habigera môže Irán v nasledujúcich rokoch ťažiť najmä z poľnohospodár­stva, turizmu a môže sa z neho stať tiež jedno z centier, kde zahraničné automobilky montujú svoje najnovšie stroje.

Ľudia pri ťažbe ropy prichádzajú o prácu

Aj napriek nárastu produkcie rok trvajúci pokles cien pripravil o prácu vyše 5-tisíc ľudí v britskom sektore ťažby ropy a plynu zo Severného mora. Od začiatku tohto roka ropný priemysel prepustil dohromady 150-tisíc zamestnancov. Celkovo ropné koncerny vo svete zrušili alebo odložili pre nízke ceny čierneho zlata na neurčito 46 veľkých projektov v ťažbe ropy a zemného plynu s celkovými zásobami paliva v objeme 20 miliárd barelov.

Boj Saudskej Arábie o ovládnutie trhu s ropou ohrozuje nielen amerických bridlicových ťažiarov, ale napríklad aj Rusko, ktoré pre nízke ceny ropy stráca v štátnom rozpočte miliardy eur. Rusi potrebujú cenu ropy na úrovni okolo 100 dolárov za barel, aby „uspokojili“ štátnu kasu. Pokiaľ sa však cena ropy bude držať na polovičnej úrovni, očakáva sa, že ruská ekonomika bude naďalej v recesii. Ruskú ekonomiku dusia aj sankcie uvalené Západom, ktoré sú odvetou za ruské aktivity na Ukrajine.

Pre rekordný pokles cien ropy krachuje aj škótsky ropný priemysel. Škótske ropné mesto Aberdeen sa ocitlo vo vážnej kríze a hrozí, že pokiaľ v najbližšom čase nedôjde k zvýšeniu cien ropy, škótsky ropný priemysel skolabuje a už ho nič nevzkriesi. Pokiaľ cena ropy bude nižšia ako 70 dolárov za barel ešte viac ako rok, zrušia sa plánované investície do škótskeho ropného priemyslu vo výške 16 miliárd libier.

Podobne je na tom aj Nórsko, kde len za vlaňajšok zaniklo 10-tisíc zo zhruba 100-tisíc pracovných miest v ropnom priemysle. V tomto roku znížia nórske ropné spoločnosti investície o 14 percent. Trhový líder, nórsky koncern Statoil, v ktorom má štát podiel 67 percent, už zastavil niektoré dôležité projekty. V roku 2016 by sa mali jeho investície znížiť o 1,3 miliardy dolárov. Tento trend by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Spoločnosť Seadrill, ktorá je kótovaná na burze v Osle a ponúka vrtné morské súpravy, rozhodla o zrušení vyplácania dividend.

203 debata chyba
Viac na túto tému: #benzín #nafta #ropa