Americká centrálna banka (Fed) dnes stála pred najťažším rozhodnutím od vypuknutia finančnej krízy v roku 2008. Celý svet upriamil pozornosť na to, či ponechá úrokové sadzby na nízkych úrovniach alebo ich po takmer desiatich rokoch zvýši. Už rok sa očakávalo, že Američania nakoniec pristúpia k drahším úverom a vyšším cenám práve na poslednom tohtoročnom decembrovom zasadnutí, k čomu nakoniec aj pred chvíľou pristúpili. Fed naposledy zvyšoval úrokové sadzby v júni 2006, keď sa kľúčový úrok dostal na 5,25 percent. Odvtedy už len klesal a od decembra 2008 je prakticky na nule.
„Krátkodobo možno očakávať rozporuplné reakcie investorov s ohľadom na unikátnosť tejto udalosti. Armagedon sa kvôli nárastu sadzieb na 0,25 percent však konať nebude. Dlhodobo však budeme svedkami rastúcich ekonomických rizík a spomaľovania rastu, ktorý sa môže prejaviť v relatívne krátkom čase ako ďalšia ekonomická kríza. S tou už ale bude nemožné bojovať tak, ako sme boli doteraz zvyknutí,“ povedal hlavný analytik spoločnosti Colosseum František Bostl.
Ekonómovia poukazujú na historický moment, nakoľko po takmer desiatich rokoch znižovania sadzieb a naliatia štyroch biliónov dolárov na finančné trhy je zvyšovanie úrokov veľká zmena so zásadným dopadom na širšie trhy i ekonomiky. Nakoniec očakávania prvého zvýšenia úrokových sadzieb po rokoch ich držania na nulovej úrovni ovplyvňujú svetové dianie už viac ako rok.
V budúcom roku by podľa Fed-u mala úroková sadzba vzrásť na 1,375 percenta, teda k navyšovaniu by Američania mali pristúpiť ešte štyrikrát. „Tentokrát sme k tomu pristúpili vďaka zlepšeniu situácie na trhu práce, inflácia sa v strednodobom horizonte dostane k cieľu dvoch percent,“ uviedol Fed v stredajšom vyhlásení. Je presvedčený, že najväčšia svetová ekonomika je natoľko silná, aby sprísnenie menovej politiky zvládla bez negatívnych následkov. Americké akcie reagovali na rozhodnutie Fedu vzostupom a svoje zisky si vďaka vyhliadkam na pomalé zvyšovanie sadzieb udržali.
Fed však už niekoľkokrát predtým ukázal nechuť ukončiť obdobie rekordných stimulov monetárnej politiky. Dôvodom boli turbulencie na finančných trhoch v súvislosti aj oslabovaním druhej najväčšej ekonomiky sveta Číny, rastúce medzinárodné riziko a pomalá inflácia v USA.
Ohlásenie zvyšovania základnej úrokovej sadzby americkou centrálnou bankou bolo doteraz vždy sprevádzané posilňovaním dolára. Ten dosiahol v štyroch z piatich predchádzajúcich prípadov zvyšovania sadzieb svoj vrchol tesne pred prvým zvýšením. Každé posilnenie americkej meny znamená pre veľké množstvo štátov ťažšie splácanie dolárových dlhov. Vďaka silnejšiemu doláru sa prebytok úspor v Číne, Saudskej Arábii, Nórsku, Mexiku a Brazílii poľahky prehupol do deficitu.
Práve na dolár a komodity je naviazaného viac dlhu, ako bolo pred rokom 2008. Uplynulá politika FED-u viedla k hľadaniu výnosov investormi a sprístupnila tak lacné doláre málo kvalitným dlžníkom. Len dolárový dlh rozvíjajúcich sa krajín narástol od pádu Lehman Brothers o 2,8 bilióna dolárov na 7,5 bilióna. Vyššie sadzby a slabnúce lokálne meny týchto krajín výrazne zdražujú obsluhu tohto dlhu a zvyšujú riziká bankrotov. Lídri rozvíjajúcich sa ekonomík majú obavy, že vyššie úrokové sadzby Fed naštartujú ešte väčší odlev kapitálu z ich regiónu.
Posilnenie dolára oproti euru zasiahne aj slovenskú ekonomiku. Napríklad cez oslabovanie cien ropy, nakoľko práve čiernej zlato sa obchoduje v dolároch. Cena tejto komodity je už aktuálne kvôli vysokým prebytkom na trhu nízka a stále klesá, preto možno očakávať, že by sa ceny pohonných hmôt pre slovenských motoristoch ešte viac znížiť.
Silnejší dolár ale, naopak, pomôže exportérom. „Veľa európskych firiem, vrátane slovenských, zarobí na silnom dolári vďaka exportu. Najväčší podiel na európskom exporte má strojárenský priemysel. Európske výrobky sa stanú konkurencieschopnejšie na svetovom trhu voči výrobkom amerických, napríklad Boeing vs. Airbus. Európa teda bude pravdepodobne pozitívne naladená a s ohľadom na rozličné monetárne politiky by sme mohli zažiť aj rozdielne výkonnosti akciových indexov oboch ekonomík,“ konštatuje Bostl.
Tlačenie peňazí smerom nahor doposiaľ spôsobilo vystrelenie ceny akcií. Aj na Slovensku boli ľudia investujúci svoje peniaze v indexových dôchodkových fondoch II. piliera posledné roky zvyknutí na výnosy prekračujúce 10 percent za rok. Zabrániť ďalšiemu prudkému rastu ceny akcií má práve zdvihnutie základnej úrokovej sadzby umožňujúce investorom zarobiť viac peňazí nákupom štátnych dlhopisov.
„Potenciálny nepriamy vplyv zvyšovania úrokových sadzieb v USA na Slovákov by za štandardných okolností mohol byť na dlhodobé úrokové sadzby, dlhšie než 5 rokov. Vzhľadom na diametrálne rozdielne smerovanie menovej politiky Fed-u a našej Európskej centrálnej banky by však tento nepriamy vplyv mal byť citeľne nižší, než v minulosti, kedy sa spravidla menové politiky na oboch brehoch Atlantiku pohybovali synchronizovanejšie,“ komentuje hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Pre Slovensko totiž ako člena eurozóny a pre bežného občana majú oveľa väčší priamy vplyv rozhodnutia Európskej centrálnej banky, ktorá pokračuje v mimoriadne uvoľnenej menovej politike aj v budúcom roku.
„Pre vývoj akciových investícií je dôležitý vývoj tržieb a zisku verejne obchodovaných firiem. Pre vývoj tržieb a zisku je najdôležitejšia sila a stabilita hospodárskeho rastu. Koniec mimoriadne uvoľnenej menovej politiky Fedu je potvrdením toho, že v zámorí sa udomácnil stabilný hospodársky rast.Keďže ide o prvú zmenu nulových úrokov od decembra 2008, možno očakávať krátkodobo zvýšené výkyvy na finančných trhoch, hoci podľa väčšiny obchodníkov je už postupné zvyšovanie dolárových úrokov už započítané do trhových očakávaní,“ upresnil Vaňo.
Ekonóm Radoslav Kasík z Across Private Investments dopĺňa, že pre Fed bol najvyšší čas zvyšovať úrokové sadzby. „Nízke sadzby a dlhodobá podpora zo strany centrálnych bánk vedú k chýbajúcej ostražitosti investorov, zlému a nízkemu vnímaniu rizika, naháňaniu výnosov a následného vzniku bublín, či zlým investíciám. Toho svedkami sme už dnes a Fed si je tejto skutočnosti plne vedomý. Rovnako centrálni bankári vedia, že čím dlhšie ponechajú súčasné status quo, tým budú tieto externality viac narastať a ich odvrátenie prinesie stále väčšie turbulencie a negatívne prejavy na finančných trhoch a následne vo svetovej ekonomike,“ vyjadril sa Kasík.
Americká ekonomika podľa jeho slova aktuálne expanduje, no nemusí to byť nadlho. „Až príde recesia, centrálna banka nebude mať žiadne nástroje na boj s ňou, keďže úrokové sadzby sú na nule a jej súvaha narástla vďaka tlačeniu peňazí o závratné štyri bilióny dolárov. Vhodnejší čas na utesnenie politiky z tohto pohľadu doposiaľ nebol. Nezamestnanosť je od krízy najnižšia a rovnako hrubý domáci produkt najväčší. Ekonomickú kondíciu preto môžeme označiť za dôležitý faktor na zvýšenie sadzieb,“ doplnil Kasík.