MMF uviedol, že dostupné informácie ohľadom ukrajinského dlhu potvrdzujú tvrdenie Ruska, že vydané eurobondy sú štátnou pôžičkou. Nemalo by sa tak s nimi zaobchádzať ako s komerčným dlhom.
Ukrajina sa tento rok v októbri dohodla s väčšinou majiteľov dlhopisov na reštrukturalizácii svojho dlhu, ktorá zahŕňa odpis dlhu vo výške 20 percent a predĺženie splatnosti. Rusko však dohodu odmietlo s odôvodnením, že jeho dlh nie je komerčný, a požaduje splatenie celej hodnoty dlhopisov, ktorých splatnosť je 20. decembra. MMF teraz tvrdenie Ruska potvrdil.
Dlhopisy vydala vláda zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča necelé dva mesiace predtým, ako po masových protestoch v roku 2014 Janukovyč utiekol z Ukrajiny. Ukrajina sa teraz pripravuje na to, že dlh nesplatí. Rozhodnutie MMF zvyšuje tlak na ukrajinskú vládu, aby začala rokovať s Ruskom o reštrukturalizácii tohto dlhu.
MMF nesmie poskytovať pomoc krajinám, ktoré si neplnia svoje záväzky. Tento mesiac však oznámil, že zmení pravidlá poskytovania úverov, aby mohol ďalej podporovať tie krajiny, ktoré nebudú schopné splácať dlh zahraničným vládam či medzinárodným inštitúciám. Zmena má pomôcť hlavne Ukrajine v prípade, že Rusku nesplatí dlh. Avšak podmienky stanovujú, že veriteľská krajina sa bude snažiť rokovať o reštrukturalizácii tohto dlhu. Ukrajina tak bude musieť prekonať mrazivé vzťahy s Ruskom a pokúsiť sa o dvojstrannú dohodu o dlhu.
V novembri ruský prezident Vladimír Putin Ukrajine nečakane navrhol reštrukturalizáciu dlhu, ktorá by spočívala v tom, že Kyjev bude mať na splatenie dlhu ďalšie tri roky. Zaplatil by v troch splátkach, z ktorých prvá by sa uskutočnila až v budúcom roku. Rusko za to ale požaduje západné garancie. Ukrajina však na ponuku neodpovedala.
Ruský minister financií Anton Siluanov na začiatku tohto mesiaca vyhlásil, že po termíne splatnosti, teda po 20. decembri, dostane Ukrajina desať dní na to, aby splatila dlh, alebo aby pristúpila na reštrukturalizáciu, ako ju navrhol Putin. Ak tak neurobí, začne Moskva proti Kyjevu právne kroky.