Kyjev priznal platobnú neschopnosť

, 18.12.2015 09:17
Juncker, Tusk, Porošenko
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker (vľavo), predseda Európskej rady Donald Tusk (vpravo) a ukrajinský prezident Petro Porošenko počas stredajšieho rokovania v bruselskej centrále únie, kde sa hovorilo aj o bezvízovom režime s Ukrajinou. Závery EK sa očakávali v piatok. Autor: ,

Rada riaditeľov Medzinárodného menového fondu (MMF) považuje dlh Ukrajiny voči Rusku za oficiálny a nie komerčný, cituje britská BBC zo záverečného dokumentu fondu, ktorým potvrdil štatút ukrajinského dlhu voči Rusku.

Ide konkrétne o sumu 15 miliárd dolárov, ktorú Rusko poskytlo Ukrajine v decembri 2013. Následne Moskva kúpila za tri miliardy dolárov na Írskej fondovej burze ukrajinské dlhopisy z prostriedkov Fondu národného blahobytu.

„Rusko dokázalo, že jeho žiadosť v prípade eurodlhopisov je oprávnená. Potvrdzuje to dostupná informácia o jeho požiadavkách,“ konštatuje sa v dokumente prijatom na žiadosť Moskvy v skrátenom legislatívnom konaní. Už predtým prejavilo Rusko ochotu reštrukturalizovať ukrajinský dlh tak, že ho Kyjev môže splácať každý rok (2016 až 2018) vo výške jednej miliardy dolárov. Podmienkou bolo, že Rusi dostanú záruku od USA alebo EÚ či nejakej medzinárodnej finančnej inštitúcie. USA spomínanú záruku odmietli poskytnúť. Rozhodnutie MMF je preto z tohto pohľadu dôležitým krokom. Posledný termín splatenia ukrajinských dlhopisov vo výške 3 miliárd dolárov, ktoré Rusko kúpilo koncom roku 2013, je koniec decembra. Podľa Moskvy rozhodnutie MMF by mohlo umožniť Kyjevu prehodnotiť svoj doterajší postoj k zadlženosti voči Rusku. V prípade, že Kyjev nesplatí dlh, sú Rusi rozhodnutí získať sumu súdnou cestou. Prezident Putin v tomto smere ešte 9. decembra poveril ministerstvo financií.

„Sme pripravení súdiť sa s Ruskom, pretože spomínaný dlh má komerčný charakter,“ tvrdil ešte do zverejnenia stanoviska MMF ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Skôr ako na proces s Rusmi sa však teraz bude musieť jeho vláda sústrediť na schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok, ako aj na ústavnú zmenu v prípade decentralizácie. Práve nimi totiž MMF podmieňuje uvoľnenie ďalšej pôžičky.

Rozhodnutie MMF o oprávnenosti ruskej žiadosti vyplatenia ukrajinského dlhu prichádza len niekoľko hodín po tom, čo prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o pozastavení voľného obchodu s Ukrajinou s platnosťou od 1. januára budúceho roku. Reagoval tak na ukrajinskú dohodu o voľnom obchode s EÚ, ktorá začala platiť v stredu. Podľa AFP Moskva už dávnejšie vyjadrila obavy, že dohoda Kyjeva s Bruselom bude negatívne vplývať na ruské hospodárstvo zaplavením ruského trhu európskym tovarom.

„Chcem nahlas, aby to bolo počuť, povedať, že nemáme v pláne uvaliť na Ukrajinu nejaké sankcie. Jednoducho prechádzame v obchodovaní na najvýhodnejší režim. Ukrajina nemôže mať horšie podmienky ako iní naši partneri, ale samozrejme, od 1. januára 2016 nebude môcť využívať akékoľvek výhody v obchodovaní s Ruskom,“ vrátil sa k problému prezident Putin aj v rámci štvrtkového pravidelného stretnutia s novinármi v Moskve vysielanom v priamom prenose. Zároveň vopred varoval pred možným zhoršením úrovne hospodárskej spolupráce Ruska a Ukrajiny po 1. januári.

" „Od tohto dňa nebudeme rátať s Ukrajinou ako s členom Spoločenstva nezávislých štátov. Dnes sú medzi našimi krajinami nulové tarify. V budúcom roku to bude asi šesť percent," konkretizoval Putin. Kompromis z ruskej strany je podľa neho možný iba v prípade situácie v Donbase.

Na rozhodnutie Moskvy pozastaviť voľný obchod s Ukrajinou reagoval Kyjev ešte v stredu. Prezident Petro Porošenko totiž v Bruseli síce priznal, že Ukrajina si uvedomuje škody spôsobené krokom východného suseda, ale nezabudol dať svojim slovám neodmysliteľný politický rámec. Prezident zdôraznil, že „sme pripravení zaplatiť túto cenu za našu slobodu a európsku voľbu“.

Menej politického pátosu obsahuje reakcia ukrajinského ministerstva financií. V oficiálnom stanovisku vyjadruje ochotu ukrajinskej strany „úprimne rokovať s Ruskom v záujme dosiahnutia dohody o prípadnej reštrukturalizácii eurodlhopisov“. Svoju ponuku sa ministerstvo pokúša odôvodniť takto: „Nezávisle od štatútu euroobligácií ide o ukrajinský dlhový záväzok, ktorý však Ukrajina nemôže splatiť v súlade s pôvodnými podmienkami. Tak aby neporušila finančný program MMF, ako aj vlastné záväzky voči súkromnými veriteľom v prípade nových suverénnych euroobligácií vydaných v novembri 2015.“

Podľa bývalého ukrajinského ministra financií a finančného odborníka Viktora Suslova tak Kyjev vlastne priznal platobnú neschopnosť Ukrajiny. „Ministerstvo financií vlastne vyhlásilo default a vylúčilo možnosť dohodnúť sa na základe existujúcich prvotných podmienok,“ cituje reakciu Ukrajinca ruská agentúra TASS.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Kyjev #MMF #Rusko #Ukrajina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Sweet Rose Lisiantus Pink

Sweet Rose Lisiantus Pink

19,99
Moss wall black light green

Moss wall black light green

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk