Benzín stojí teraz v priemere 1,15 eura a vlani slovenskí vodiči tankovali za 1,28 eura. Priemerná cena nafty bola vlani podľa údajov Štatistického úradu SR asi 1,13 eura a teraz možno na niektorých pumpách natankovať aj za 0,99 eura.
Ceny ropy na svetových komoditných trhoch klesajú a už v úvode tohto roka dosiahli úrovne spred vyše 11 rokov. Pre nízku dôveru investorov v čínsku ekonomiku, ale aj obavy o osud dlhov Európy a USA cena londýnskej ropy Brent klesla až na 33 dolárov za barel. Ešte v lete roku 2014 stála 115 dolárov. Ropa má byť mimoriadne lacná najmenej do leta a zrejme aj dlhšie.
„Ceny palív klesajú. Očakávam pokles cien benzínu o 2 až 3 centy za liter a nafta by tiež mohla zlacnieť ešte o 3 centy,“ povedal investičný analytik spoločnosti Colosseum Petr Habiger. Niektorí ekonómovia odhadujú až 5-centové zlacnenie.
Popri lacných palivách sú mimoriadne cenovo dostupné aj jazdené autá. Desaťročné, avšak plne funkčné, menšie vozidlo možno kúpiť už za tisíc eur. Výsledkom sú čoraz plnšie cesty a vo väčších mestách zápchy. Európska komisia nedávno upozornila Slovensko, že až 77 percent osobnej dopravy u nás už tvoria autá, 16 percent autobusy a električky a len 7 percent vlaky. Čoraz viac Slovákov presadá do áut.
„Špecifická energetická náročnosť osobnej automobilovej dopravy vzrástla na Slovensku od roku 2005 do roku 2010 o približne 10 % (pričom priemer EÚ klesol o 3,6 %), čo odráža menej efektívne využívanie automobilov – viac vozidiel, menej osôb v jednom aute,“ varovala komisia. Priemerný obyvateľ európskej dvadsaťosmičky síce využíval automobil ešte o štvrtinu viac ako Slovák, trend v jazdení autami na úkor ekologickej verejnej dopravy však nie je dobrý.
Aktuálne prudké zlacňovanie ropy na svetových komoditných trhoch má viacero príčin. Nastala panika ohľadom vývoja čínskej ekonomiky, kde oslabuje kurz jüanu. To naznačuje, že Peking chce zvýšiť vývoz, pretože čínska ekonomika zrejme spomaľuje viac, než sa čakalo. Čína je jedným z najväčších svetových spotrebiteľov ropy. Hlavným dôvodom však je, že ropy je na trhu viac, ako dokážu krajiny spotrebovať. Denne sa vyprodukuje o milión barelov čierneho zlata viac, ako je svetový dopyt.
Čoraz častejšie sa skloňuje slovo kríza v súvislosti s druhou najväčšou ekonomikou sveta, ktorá je zároveň jedným z najväčších spotrebiteľov ropy. Obavy investorov a ekonómov o stav čínskej ekonomiky sa prehĺbili aj vo štvrtok, keď bolo obchodovanie na čínskych akciových trhoch opätovne prerušené. A to už druhýkrát v minulom týždni.
Pokiaľ sa akciové indexy oproti záverečnej hodnote z predchádzajúceho dňa vychýlia o viac ako 5 percent, obchodovanie sa prerušuje na 15 minút. V prípade výkyvu o 7 percent sa trh na zvyšnú časť dňa uzavrie. Obavy sa však zväčšujú. Od piatka totiž k tomuto mechanizmu už čínska vláda nepristúpi, pretože to vraj vyvolávalo chaos.
Aktivita v čínskom spracovateľskom priemysle ešte počas posledných viac ako desiatich mesiacov vlaňajška výrazne oslabovala. Ekonómovia odhadujú aj naďalej tempo rastu čínskej ekonomiky bližšie k piatim percentám. Dôvodom, prečo čínska ekonomika oslabuje, je prechod na západný model. Inými slovami, Čína sa pokúša preorientovať z vývoznej ekonomiky na hospodárstvo, v ktorom má väčší podiel domáca spotreba.
Pokles tamojšej ekonomiky navyše ovplyvňuje slovenských výrobcov a vývozcov, pretože väčšina ich produktov sa dostáva cez Nemecko práve do Číny. Tá je pre Nemecko druhým najväčším obchodným partnerom mimo Európskej únie, prvé sú Spojené štáty americké. Nemecko je pre Čínu najväčším obchodným partnerom a technologickým exportérom v Európe a je druhou krajinou po Veľkej Británii, kde Peking najviac investuje.
Udalosti v Číne nateraz podľa analytikov nemôžu vyvolať krízový scenár z roku 2008. Peking má potenciál v najhoršom prípade znížiť ekonomický rast západných ekonomík, rozhodne však nemá potenciál uvrhnúť svet do hlbokej recesie. Aj napriek tomu je Čína v zozname ekonomických hrozieb na rok 2016 na prvom mieste. Druhé miesto si držia nízke ceny ropy, ktoré ohrozujú infláciu, a rozvojové krajiny sveta, ktoré kvôli nízkym cenám ropy trpia.
Nízke ceny držia v rukách šejkovia
Saudská Arábia, ktorá stojí na čele OPEC-u (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) si chce za každú cenu udržať svoju pozíciu jednotky na trhu a dlhodobo nie je ochotná pristúpiť k obmedzeniu ťažby. Šejkovia chcú aj naďalej pokračovať v nadprodukcii ropy, ktorej sa denne ťaží o milión barelov viac, ako je dopyt. To tlačí cenu nadol. Tento stav má trvať minimálne do júna, keď sa očakáva ďalšie oficiálne zasadnutie OPEC-u. Tam by malo padnúť rozhodnutie, či sa bude pokračovať v nadprodukcii ropy.
Šejkovia by aj pristúpili na zníženie ťažby, ale len v prípade, ak sa k jej obmedzeniu zaviažu okrem členov OPEC-u aj nečlenské krajiny, ako sú Rusko, Mexiko, Omán a Kazachstan. S najväčšou pravdepodobnosťou to však nebudú chcieť urobiť ako mnohokrát predtým, najmä v prípade Ruska.
Saudská Arábia, ktorá primárne žije z príjmov z ropy, má však dostatok štátnych rezerv, aby fungovala pri súčasných nízkych cenách čierneho zlata niekoľko rokov. Motivácia k zníženiu kvót je aňvšak silná, pretože zníženie ťažby o 10 percent by vyrovnalo ponuku a dopyt a poslalo by ceny ropy prudko nahor. Pokiaľ by bola cena ropy napríklad 80 dolárov za barel, tržby krajín OPEC-u by vzrástli takmer o polovicu. Zatiaľ však Saudská Arábia preferuje trhový podiel. Vyššie ceny ropy by totiž vrátili do hry amerických producentov bridlicovej ropy, pre ktorých sú prijateľné ceny niekde okolo 60–65 dolárov za barel.
V hre je aj ropa z Iránu
Irán spolu so šiestimi svetovými mocnosťami uzatvoril vlani konečnú dohodu o iránskom jadrovom programe. Politici tak dosiahli dohodu, ktorá má za následok zrušenie zbrojného embarga OSN (Organizácia Spojených národov). Irán má 158 miliárd barelov ropných zásob, ale vývoz jeho ropy bol do značnej miery v dôsledku sankcií zablokovaný. Odhaduje sa, že krajina bude schopná zvýšiť svoju produkciu ropy zo súčasných 2,8 milióna barelov denne na zhruba 3,5 milióna barelov denne, a to v priebehu niekoľkých mesiacov.
Saudská Arábia pritom v nedeľu prerušila diplomatické vzťahy a zmrazila obchodné styky s Iránom v reakcii na ostrú iránsku kritiku sobotnej hromadnej popravy, pri ktorej bol usmrtený aj šíitsky duchovný. Spor podľa agentúry Reuters podkopáva nádeje na dohodu o obmedzení ťažby v rámci OPEC-u.
Investori aktuálne čakajú aj na údaje o vývoji zásob ropy v Spojených štátoch amerických. „Očakávame nárast zásob ropy, ktoré by mali zvýšiť tlak na pokles cien. Pretrvávajúce obavy ohľadom stúpajúcich dodávok naďalej prevažujú nad dôsledkami rastúceho napätia na Blízkom východe,“ uviedla banka ANZ. Analytici podľa prieskumu agentúry Reuters predpokladajú, že zásoby ropy v USA minulý týždeň stúpli na 439-tisíc barelov.