Práve to môže byť do budúcna jednou z príčin vypuknutia ďalšej finančnej krízy. Do Davosu mieri 40 významných politikov, medzi nimi napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová, šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová či minister zahraničných vecí USA John Kerry.
Tento rok je podľa nich pre Európu, ako aj celý svet najväčšou výzvou migračná kríza, ku ktorej sa pridávajú problémy druhej najväčšej ekonomiky sveta Číny a klesajúce ceny ropy. „Napriek spomaľovaniu čínskej ekonomiky a prepadu akcií neočakávam v hospodárskom výsledku eurozóny v tomto roku výraznejšie zmeny. Problémom však môže byť rozpad schengenského priestoru v dôsledku migračnej krízy a júnové referendum vo Veľkej Británii o vystúpení z Európskej únie. Som presvedčený, že už nepríde kríza, akej sme boli svedkami v roku 2008,“ vyhlásil v Davose eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici.
Dodal však, že svet musí riešiť aj narastajúce príjmové rozdiely medzi bohatými a chudobnými, inak budeme svedkami veľkých sociálnych nepokojov, ktoré len podporujú radikalistické nálady. To môže v konečnom dôsledku vyústiť do podpory takých politických strán a hnutí, ktoré nebudú ochotné pokračovať v reformách a zotavovaní ekonomík.
Ak sa Európa a svet dostanú do takéhoto stavu, spoločne s rastúcou migráciou to môže nakoniec vyústiť do ďalšej finančnej krízy, priznal Moscovici. Európska komisia vlani v novembri predpovedala, že hospodársky rast eurozóny sa v tomto roku zrýchli na 1,8 percenta z vlaňajších 1,6 percenta. Aktualizovaný výhľad zverejní komisia začiatkom februára. Podľa Moscoviciho by nemalo ísť o korekcie smerom nadol.
Čína opäť hlási problémy
V prvý deň sa v Davose riešila predovšetkým Čína a jej nelichotivé výsledky hospodárstva. Čínska ekonomika bola v uplynulých rokoch hlavným motorom svetového rastu, teraz však už nejaký čas spomaľuje. Komunistická vláda v Pekingu sa snaží premeniť ekonomiku z centrálne plánovaného hospodárstva na viac trhovo orientovaný model.
Stojí však pred problémami v podobe slabého vývozu, spomaľujúcich sa investícií, nadmernej produkcie tovární, slabého realitného trhu a vysokej úrovne zadlženia. Čínska ekonomika v uplynulom roku vzrástla najpomalšie za 25 rokov. Hrubý domáci produkt sa medziročne zvýšil o 6,9 percenta.
Hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Maurice Obstfeld v stredu v Davose upozornil, že reakcia finančných trhov na spomaľovanie hospodárskeho rastu v Číne a na pokles cien ropy je prehnaná. Akciové trhy v Ázii a v Európe však v stredu opäť zamierili prudko nadol.
Ázijské trhy v stredu spadli na najnižšie hodnoty za posledné štyri roky. Cena ropy Brent sa prepadla až takmer na hranicu 27 dolárov za barel, čo je najnižšia úroveň od septembra 2003. Cena čierneho zlata za rok a pol klesla kvôli previsu ponuky o viac ako 70 percent, čo otriaslo svetovými akciovými trhmi a čo môže ohrozovať aj niektoré energetické firmy i celé ekonomiky. Na trh sa navyše dostane tento rok viac ropy aj z Iránu.
Výrazný prepad akcií
Hlavný index japonskej akciovej burzy Nikkei 225 sa v stredu prepadol o takmer štyri percentá a uzavrel najnižšie od októbra 2014. Mohutný prepad postihol aj akcie v Hongkongu, naopak, v Šanghaji bol pokles cien relatívne mierny. V Európe akcie takisto výrazne klesali.
Paneurópsky index FTSEurofirst 300 krátko po začiatku obchodovania strácal cez dve percentá a neskôr prepad ešte prehĺbil. Akcie v Saudskej Arábii, ktorá je najväčším vývozcom ropy na svete, sa prepadli o viac ako štyri percentá.
„Čo sa akciových trhov týka, na najbližšie dva až tri mesiace som celkom pesimistický. Scenár z roku 2008 síce nevidím, s príchodom medvedieho trhu však počítam,“ povedal agentúre Reuters Andreas Clenow zo spoločnosti ACIES Asset Management. Za medvedí trh sa označuje situácia, keď hlavný index klesne z ročného maxima aspoň o 20 percent.
Dosahy vývoja v Číne na globálny rast však podľa Moscoviciho budú len obmedzené. „Ešte obmedzenejší bude podľa môjho názoru dosah na rast v Európe, ktorý je od tohto vývoja menej závislý,“ myslí si Moscovici.
Inak to však vidí MMF. Ten v utorok znížil predpoveď rastu globálnej ekonomiky na tento a budúci rok. Odhad tohtoročného rastu v samotnej eurozóne, kam patrí aj Slovensko, ale zvýšil, a to o 0,1 percenta na 1,7 percenta.
Domáca spotreba podporovaná lacnou ropou a nízkymi úrokovými sadzbami podľa MMF v eurozóne kompenzuje zhoršujúce sa výsledky zahraničného obchodu, ktoré sú dôsledkom spomaľovania hospodárskeho rastu v Číne a ďalších rozvíjajúcich sa krajín, ako je napríklad Rusko. Ruský rubeľ sa v stredu oslabil na nové historické minimum 81,04 rubľa za dolár, keď pokles svetových cien ropy prehĺbil obavy investorov o ďalšom spomalení ruskej ekonomiky.
Problémová nerovnosť
Štvrtok a v piatok by pozvaní na 46. ročníku Svetového ekonomického fóra v Davose mali diskutovať aj o klimatických zmenách či príjmovej nerovnosti. Ešte pred začatím fóra prišla britská mimovládna organizácia Oxfam s údajmi, že 62 najbohatších ľudí sveta vlastní majetok v takej hodnote, ako chudobnejšia polovica svetovej populácie, teda 3,6 miliardy ľudí. Ide o 1,76 bilióna dolárov.
Oxfam navyše predpokladá, že najbohatší ľudia majú viac ako 7,6 bilióna dolárov uložených na kontách v daňových rajoch. „Žijeme vo svete, ktorého pravidlá sú urobené pre superbohatých. Potrebný je však ekonomický a finančný systém, z ktorého profitujú všetci. Koncerny sa už nemôžu vyhýbať svojej zodpovednosti. Svoje zisky musia zdaňovať tam, kde ich vytvoria,“ tvrdí Oxfam.
Dôležitou témou tohtoročného fóra je aj Zvládanie štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorou sa rozumie širšie využívanie robotov, umelej inteligencie, nanotechnológií či 3D tlačiarní. Organizátori pred začatím zasadnutia zverejnili prognózu, podľa ktorej príde 15 ekonomík sveta kvôli robotom a ďalším hlbokým zmenám na pracovnom trhu v najbližších piatich rokoch o viac ako päť miliónov pracovných miest.