Popri rastúcej príjmovej nerovnosti a globálnemu otepľovaniu, ktoré z bohatých robí ešte väčších boháčov a z chudobných ešte chudobnejších, je práve kondícia čínskej ekonomiky pre svet kľúčová.
Ešte pred začatím fóra prišla britská mimovládna organizácia Oxfam s údajmi, že 62 najbohatších ľudí sveta vlastní majetok v takej hodnote, ako chudobnejšia polovica svetovej populácie, teda 3,6 miliardy ľudí. Ide o 1,76 bilióna dolárov. V Davose sa opäť hovorilo o tom, že riešením je obmedzenie daňových rajov a väčšie zdanenie bohatých. Konkrétne riešenia však stále chýbajú.
Mzdy postupne rastú v Číne, ale napriek tomu má krajina problémy. Čína sa už tretí rok zmieta v neľahkej ekonomickej situácii, a to predovšetkým pre zmenu štruktúry svojej ekonomiky. Z hospodárstva orientovaného na export sa začína viac zameriavať na západný model, kde hlavným motorom hospodárstva sú spotrebitelia. Inými slovami, najprv dať ľuďom prácu a vyvážať, a ako krajina bohatne, obmedziť vývoz a posilniť domácu spotrebu. To však vyvoláva vážne obavy v očiach investorov. Kým niektorí ekonómovia na fóre v Davose tvrdili, že obavy o Čínu sú prehnané, mnohí z nich, naopak, predpovedajú, že krajinu čaká v najbližšom období pád na dno.
Jedným z pesimistov je aj miliardár George Soros. Ten očakáva, že čínsku ekonomiku neminie tvrdé pristátie, ktoré ešte viac zväčší globálne deflačné tlaky (pokles cien), stiahne dolu finančné trhy a podporí americké vládne dlhopisy. „Čínske spomaľovanie snúbi nízke ceny ropy a konkurenčnú devalváciu, čo zvyšuje riziko deflácie po celom svete. Rok 2016 tak bude ťažkým rokom pre finančné trhy, pretože je to scenár, na ktorý nie sú investori zvyknutí,“ povedal v Davose Soros.
Poukázal na skreslené údaje rastu čínskej ekonomiky. Podľa oficiálnych štatistík v uplynulom roku vzrástla najpomalšie za 25 rokov. Hrubý domáci produkt sa medziročne zvýšil o 6,9 percenta. Počas posledných 30 rokov reforiem a otvárania ekonomiky vykazoval čínsky hrubý domáci produkt ročný rast približne 10 percent. Soros však hovorí, že skutočný rast tamojšieho hospodárstva za vlaňajšok bol ešte nižší, a to na úrovni okolo 3,5 percenta.
Podľa neho je krajina zaťažená neudržateľným dlhovým bremenom, čo je spolu s kapitálovým odlevom známkou toho, že čínska ekonomika sa chystá tvrdo pristáť. Z Číny len za posledných 11 mesiacov odtieklo viac ako 840 miliárd dolárov kapitálu. To, že sa ekonomike nedarí, sa prejavilo aj počas uplynulých týždňov na čínskych akciových trhoch, ktoré zaznamenávali historické prepady a so sebou stiahli aj európske akciové trhy.
Soros, ktorý investovaním na trhoch zarobil okolo 24 miliárd dolárov, povedal, že tentoraz stavil proti indexu S&P 500, takisto krajinám, ktorých ekonomiky stoja na cenách komodít, a ázijským menám. Naopak, začal nakupovať vládne dlhopisy. „Spomaľovanie čínskeho hospodárstva bude mať dominový efekt, ktorý dopadne na zvyšok sveta. A to aj napriek tomu, že čínski tvorcovia hospodárskej politiky majú nástroje, ako prepad domácej spotreby zvládnuť,“ poznamenal Soros.
Slovenska sa prepad čínskej ekonomiky priamo nedotkne. Pokles tamojšej ekonomiky však ovplyvňuje slovenských výrobcov a vývozcov, pretože sa väčšina ich produktov dostáva cez Nemecko práve do Číny. Tá je pre Nemecko druhým najväčším obchodným partnerom mimo Európskej únie, prvé sú Spojené štáty americké. Nemecko je zase pre Čínu najväčším obchodným partnerom a technologickým exportérom v Európe a je druhou krajinou po Veľkej Británii, kde Peking najviac investuje.
Nie všetci boli v Davose v prípade poklesu čínskej ekonomiky pesimistickí. „Nie sme svedkami tzv. tvrdého pristátia, ale transformácie čínskej ekonomiky,“ povedala šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Svetoví lídri však pripustili, že slabší výkon čínskej ekonomiky predstavuje riziko pre rast globálneho hospodárstva. Obávajú sa najmä prudkého zníženia dopytu v ázijskej krajine, ktorý by mohol viesť k ďalšiemu poklesu cien ropy a v konečnom dôsledku ku globálnej recesii. No väčšina lídrov sa zhodla, že k recesii nedôjde.
„Medzi ďalšie a väčšie hrozby pre svetovú ekonomiku patria naďalej nízke ceny ropy a komodít, ako aj rozdiely v menovej politike eurozóny a USA, ktoré majú za následok presmerovanie toku peňazí do USA a ich odlev z iných regiónov. Čo sa týka Európy, migračná kríza a hrozba odchodu Británie z Európskej únie vyvolávajú najväčšie znepokojenie. Verím, že Londýn sa dohodne s EÚ na reformách, ktoré požaduje, a vyhne sa tzv. Brexitu. To by viedlo k väčšej stabilite a súdržnosti európskeho bloku,“ vyhlásila Lagardeová.