Oproti tomu benzín bol predvlani v lete za 1,50 eura za liter a nafta za 1,35 eura a teraz stojí liter benzínu v priemere 1,14 eura a nafta 0,95 eura. Ropa teda zlacnela o 75 percent a palivá na pumpách len o 27 percent. Analytici však upozorňujú, že platiť na pumpách sa bude aj keby bola ropa zadarmo.
„Hypotetická výsledná cena benzínu pri nulovej cene ropy by sa za inak nezmenených ostatných okolností pohybovala okolo 1 eura a v prípade nafty okolo 80 centov,“ odhadol analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Ceny palív na Slovensku boli vlani približne na úrovni európskeho priemeru. Slovákom sa však môžu zdať drahé, pretože na liter paliva pracujú stále dlhšie ako napríklad Nemci. Oproti susedným krajinám máme zase vyššie spotrebné dane na palivá.
„Cena suroviny tvorí aktuálne približne 23 percent výslednej ceny pri benzíne a asi 18 percent pri nafte. Zvyšok sú dane, náklady na prepravu, distribúciu, skladovanie a obchodné marže,“ priblížil Pánis. Od čerpacích staníc štát zinkasuje 0,55 eura za liter predaného benzínu a pri nafte 0,38 eura za liter.
Lacná ropa sa používa aj na výrobu plastov, ktoré nahrádzajú drevo a iné prírodné materiály. Otvára sa tak priestor na zlacňovanie hračiek, elektroniky aj automobilov. Odvrátenou stranou lacnej ropy však je, že planétu môže ešte viac zaplaviť nerecyklovateľný plast. Ekológovia varujú, že už v roku 2050 bude vo svetových moriach a oceánoch viac výrobkov z umelej hmoty ako rýb.
Ropa od úvodu roka nevie nájsť svoje dno. Cena čierneho zlata takmer každým dňom klesá smerom nadol. Časť burzových obchodníkov očakáva nové minimum pri cene 25 dolárov za 1 barel.
Odvážnejšie analýzy nevylučujú ani pokles cien ropy až na sumu 10 dolárov za 1 barel, čo znie priam neuveriteľne, keďže ešte v roku 2008 sa rovnaké množstvo ropy bez problémov predalo za 140 dolárov za barel. Aká lacná bude ropa, dnes nevie na 100 percent povedať nik a v ďalekej Kanade niektorí ťažiari dokonca už musia rafinériám platiť za odber menej kvalitnej ropy s vysokým obsahom síry.
Za posledné tri mesiace klesla cena barelu americkej ropy Brent z 50 na 28 dolárov. Napriek tomu slovenskí šoféri nezažívajú ani zďaleka také dramatické zlacňovanie ako burzoví makléri obchodujúci s ropou. „Brent je pod 28 dolármi za barel, čo je fajn pre motoristov. Napriek tomu, keď si uvedomíme výšku zdanenia a maržu predajcov, cena benzínu a nafty napokon nijako dramaticky nepoklesne,“ povedal, Vladimír Pikora, hlavný ekonóm spoločnosti Next Finance. „Vo všeobecnosti v krajinách Európskej únie platí, že ak by teoreticky ceny ropy aj ďalšie náklady rafinérií aj predajcov palív boli nulové, tak by ceny pohonných hmôt boli 50 a viac centov za liter,“ povedal hovorca spoločnosti Slovnaft Anton Molnár.
Dane na palivá sú vysoké
Palivá sú na Slovensku zaťažené vysokou spotrebnou daňou. Ďalší poplatok do štátnych hmotných rezerv je v sume 2 eurocenty za liter pohonných hmôt. „Ak by náhodou poklesla cena pohonných hmôt viac, môžeme si byť istí, že na pohonné hmoty uvalia novú daň, pretože už máme vyskúšané, že ľudia sú si ochotní za cenu benzínu a nafty priplatiť a štátna pokladnica je stále prázdna,“ uviedol Pikora. Pre problémy s financovaním pobytu utečencov o zavedení celoeurópskej dane na pohonné hmoty otvorene už hovorí nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Jeho iniciatíva bola okamžite odmietnutá už v Nemecku.
Aj bežní motoristi sa čoraz viac sťažujú na pomalý pokles cien pohonných hmôt. „Je fajn, že môžem natankovať lacnejšie, ale keď sa pozriem na správy z médií, čakal by som cenu litra benzínu už pod jedným eurom. Čo už, na Slovensku je to tak, že ceny rastú rýchlo a zlacňovanie prichádza pomaly,“ skonštatoval Ivan Tóth zo Žiliny. Ten ako väčšina pracujúcich dochádza autom ráno do práce, a preto každé aj minimálne zlacnenie poteší jeho peňaženku.
Trend pomalého zlacňovania a rýchleho rastu cien pohonných hmôt na Slovensku potvrdila analýza Inštitútu finančnej politiky z roku 2015. Analytici ministerstva financií za jednu z príčin tohto stavu označili slabú konkurenciu. „Z pohľadu vlastníckej štruktúry čerpacích staníc je koncentrácia slovenského maloobchodného trhu s pohonnými hmotami v porovnaní s regiónom mierne vyššia, keď traja najväčší hráči obsluhujú vyše 40 percent trhu,“ píše sa v analýze. Ďalej v krajine pod Tatrami je čerpacích staníc oveľa menej ako v susedných štátoch, čo spôsobuje, že na trhu nemá kto vytvárať tvrdý konkurenčný tlak v podobe výrazne nižších cien a zlacňovanie prichádza veľmi pomaly. Na druhej strane, ceny sa na Slovensku menia podľa dlhodobých priemerných cien palív na burzách, čo vytvára väčšiu cenovú stabilitu.
Susedia tankujú lacnejšie
„Pohonné hmoty v Slovenskej republike sú podľa údajov Európskej komisie v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie pomerne vysoké. Relatívne drahý je predovšetkým benzín,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Kým na Slovensku liter 95-oktánového benzínu Natural stál pred dvoma týždňami 1,166 eura, v susednom Rakúsku sa predával za 1,088 eura a najlacnejšie motoristi natankovali v Poľsku, kde liter benzínu stál len 0,943 eura. „Za rozdielmi stoja predovšetkým odlišné spotrebné dane a DPH, vplyv hrajú aj devízové kurzy. Spotrebná daň na 95-oktánový benzín je u nás najvyššia v regióne V4 a Rakúsku. To robí priemernú cenu benzínu predávaného u nás drahšou, hoci DPH máme nižšiu ako v Poľsku alebo Maďarsku a rovnakú ako v Rakúsku,“ uviedol Pánis. Podobne možno zdôvodniť aj rozdielne ceny nafty, kde však, čo sa týka výšky všetkých nepriamych daní, výrazne nevyčnievame v regióne.
Analytici sa nevedia zhodnúť, kedy klesajúca cena čierneho zlata dosiahne dno. Už pri cene 28 dolárov za barel je ropa najlacnejšia od roku 2003. „Hlavnou príčinou poklesu ceny je naďalej vysoký prebytok na trhu. OPEC, Rusko i USA ťažia blízko svojich maxím a nechcú ustúpiť. Naopak, na strane dopytu sledujeme ochabovanie spotreby v Ázii,“ zhodnotil Tomčiak.
Krajiny s najväčšími zásobami ropy združené v karteli OPEC majú spoločné stretnutie naplánované až na leto 2016. Jedine ich spoločné rozhodnutie o znížení ťažby ropy by mohlo cenu čierneho zlata katapultovať opäť smerom nahor. No v situácii, keď sa na ropný trh opäť derie Irán, nikto z veľkých hráčov nechce dobrovoľne prísť o svoje trhové podiely. Irán môže ropu opäť naplno vyvážať po tom, čo Európska únia zrušila uvalené sankcie výmenou za obmedzenie jadrového programu. „Očakáva sa, že do konca februára zvýši krajina svoju produkciu i vývoz o 0,5 milióna barelov ropy denne. Do konca roka by potom mohla svoj export zvýšiť až o milión barelov zo súčasných 2,8 milióna na 3,8 milióna barelov za deň. Táto nová ponuka ropy na trhu môže zatlačiť jej cenu až na úroveň 25 USD za barel,“ odhadol Tomčiak.
Napriek nízkym cenám sa spoločnosti ťažiace ropu v USA nechystajú vo veľkom zatvárať svoje vrty. Nová metodológia frakovaním ropy z bridlicových pieskov dokáže zatiaľ odolávať stále klesajúcej cene čierneho zlata a americké ministerstvo energetiky očakáva, že prebytok ropy na trhu pretrvá až do roku 2017 a pridáva sa tak k mnohým investičným bankám, ktoré sú tiež veľmi skeptické, čo sa týka cien ropy.
Každý môže zarobiť na rope
V súčasnosti veľa investorov verí poklesu cien ropy. Medzi nimi sú aj bežní Slováci obchodujúci pomocou rôznych webových platforiem. Jedným z nich je aj pracovník súkromnej bezpečnostnej služby Rudolf Kolesár z Nitry. „Rok som si obchodovanie testoval na bezplatnom demo účte. Po tom, čo sa mi z tisíc eur podarilo zarobiť milión, som sa rozhodol obchodovať naostro. Z výplaty som si ušetril tisíc eur, vložil ich na svoj účet u obchodníka a za tri mesiace mám 1800 eur. Keď už ide o reálne peniaze, je človek oveľa opatrnejší a bojí sa riskovať,“ povedal Kolesár. Toho na obchodovanie nahovoril jeho kolega a sám túto možnosť zarobiť peniaze odporúčal ďalším kamarátom. „Ja som začal obchodovať cez Cyprus. Viem po anglicky, nie je to pre mňa problém a na začatie obchodovania stačí aj vklad 50 eur. No podľahol som masovej panike, keď som na vlne zlacňovania za týždeň zarobil 800 eur. No tesne pred posledným zasadnutím OPEC-u Saudská Arábia vydala správu o možnom obmedzení ťažby ropy, na čo cena čierneho zlata reagovala krátkodobým rastom a ja som prišiel o všetky zarobené peniaze, keďže som mal uzatvorené obchody na pokles ceny ropy,“ povedal Tomáš Martaus z obce Čierna pri Čadci. Ten kariéru burzového obchodníka skúša rozbehnúť ako nezamestnaný.