„Je to vyššia kolektívna zmluva, čiže bude platiť ako základ pre vyjednávanie ďalších kolektívnych zmlúv v podnikoch. Naším zástupcom priamo v podnikoch odporúčame dohodnúť navyše ďalších 1,5 percenta a v takom prípade v roku 2016 mzdy v strojárenskom priemysle porastú o štyri percentá,“ povedal šéf odborového Zväzu OZ¤KOVO Emil Machyna.
Presne takýto rast dohodli školské odbory v roku 2016 všetkým pedagogickým a nepedagogickým zamestnancom. Ak by rovnako úspešné boli aj odbory v súkromných firmách, začínajúcemu zamestnancovi zaradenému v 1.¤tarifnej triede stúpne hrubý plat zo súčasných 365 eur na 379,6 eura. Ak neuspejú, platy porastú len o dohodnutých 2,5 percenta, čo znamená, že so súčasných 365 eur stúpnu na 372,3 eura.
Špičkoví odborníci strojárskeho priemyslu zaradení v 12.¤tarifnej triede mesačne zarábajú 820 eur v hrubom. Nízke platy v slovenskej ekonomike sú problémom nielen školstva či zdravotníctva, ale aj ziskovej časti slovenského priemyslu. „Starý, boľavý problém slovenskej ekonomiky je, že u nás sa stále konkuruje v mnohých firmách cenou práce, a nie inováciami. Práve vo firmách s vysokou produktivitou práce môžu dať zamestnancom aj slušnejšie mzdy,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Medzi top firmy využívajúce zložité technológie patrí bratislavský závod Volkswagenu Slovakia, v ktorého karosárni Audi Q7 obsluhuje tisíc zamestnancov tisíc robotov. Svojím 10-tisíc zamestnancom vypláca slušné platy, ktoré bez započítania manažmentu v priemere dosahujú úroveň 1¤750 eur v hrubom. „Nízke tarifné platy súkromného sektora sú aj z toho dôvodu, že vo firmách je vždy väčší dôraz kladený na výkonnostné odmeny ako v štátnej správe,“ dodal Baláž.
S uzatvorenou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa sú spokojní aj zástupcovia strojárskych firiem. "Podľa mňa sme vyrokovali najlepšie z možného,“ povedal prezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR Alexej Beljajev. Vo Zväze strojárskeho priemyslu sú hlavne väčšie podniky a menšie firmy každý rok upozorňujú na problémy, ktoré im spôsobuje rast platov dohodnutý silnými hráčmi. Najčastejším argumentom proti vysokým platom je riziko presunu firiem do daňovo lacnejšieho Rumunska a Bulharska.