Ťaží to aj susedné Česko. Ministri financií SR a ČR chcú teraz spoločným postupom vyčistiť podnikateľskú scénu od podvodníkov.
Keď sa pred dvoma týždňami v Bratislave stretol Peter Kažimír so svojím českým kolegom Andrejom Babišom, zaťažovali štátne pokladnice oboch republík nadmerné odpočty DPH z obchodov s bravčovým mäsom. Slovensko vyčíslilo daňové úniky takmer na 60 miliónov eur, Česká republika na jednu miliardu českých korún (zhruba 38,5 milióna eur).
Ide o nemalé prostriedky. Keby slovenské ministerstvo financií malo v kase oných 60 miliónov eur z podvodov na DPH, malo by vlastne takmer celú sumu, ktorú potrebuje na financovanie o 10 percent zníženej DPH na vybrané základné potraviny.
Podvody s DPH však nepúšťajú krv žilou len štátu. Súčasný systém platenia DPH za bravčové mäso zvýhodňuje dovozcov v súťaži s domácimi producentmi. Mäsiari uprednostňujú importy, pretože pri nich neplatia 20-percentnú DPH na rozdiel od nákupov mäsa od slovenských farmárov. Nemusia si teda rezervovať hotovostné zdroje na DPH a čakať, kedy im štát daň vráti.
Jedným z dôsledkov rastúcich dovozov je klesajúca národná mäsová sebestačnosť. Na Slovensku dosahuje v produkcii bravčového mäsa len okolo 40 percent, v Česku je stav mierne lepší, keď domáca výroba zabezpečuje 53 percent.
Podvody na česko-slovenskej trase
Kažimír s Babišom chcú súčasný spôsob DPH pri obchode s mäsom zmeniť. Nebude to jednoduché, pretože DPH patrí v Európskej únii medzi tzv. harmonizované dane, ktorých pravidlá sú určované na celoúniovej úrovni. Podvody pri DPH v obchodovaní s mäsom by mal vylúčiť spoločne navrhovaný systém samozdanenia.
Malo by ísť o prenesenú daňovú povinnosť, tzv. reverse charge, ktorá je založená na princípe, že pri poskytnutí tovaru či služieb nepriznáva DPH výrobca, ale odberateľ. Takáto zmena je však v kompetencii bruselských úradov. Obaja ministri musia teda o ňu požiadať Európsku komisiu. Oba národné rezorty začali už spoločne konať. "Slovenské ministerstvo financií intenzívne komunikuje spoločný postup s českým a spolu s MF ČR spracúva potrebné podklady,“ reagovalo tlačové oddelenie Ministerstva financií SR. Na spoločný postup je dosť dôvodov.
Vidno to zo stanoviska, ktoré Pravde poskytla hovorkyňa Finančnej správy SR Patrícia Macíková. "Podľa údajov Finančnej správy SR sa až 90 percent podvodov s mäsom deje v rámci česko-slovenskej spolupráce, a to najmä preto, lebo ľudia majú kontakty z minulosti, neexistuje jazyková bariéra. Väčšinou ide o dovoz mäsa z českých bitúnkov,“ načrtla pozadie podvodov Patrícia Macíková.
Ako to vyzerá v praxi, ukazuje prípad, ktorý odhalila slovenská daňová kobra ešte v roku 2013. Šéf Finančnej správy František Imrecze vtedy na tlačovej besede opísal priebeh podvodu v rozsahu vyše 6 miliónov eur takto: "Primárny podvod na dani vznikol tak, že do dodávky tovaru z Českej republiky na Slovensko vstúpili tzv. biele kone, ktoré neodviedli DPH a nepodali daňové priznanie. Mäso v reťazci fiktívne putovalo až k firmám, ktoré ho realizovali na trhu, pričom reálna dodávka putovala inou cestou.“
Ide o tzv. karuselové podvody, ktoré medzi skutočnými a fiktívnymi firmami fungujú podľa Finančnej správy od roku 2008. Okrem mäsa sa na obohacovanie využívali cukor, repkový olej či obilie.
Klin sa vyráža klinom
"Ak sa má systém vyčistiť a pomôcť aj poctivým výrobcom a spracovateľom, potom by sa mala v praxi realizovať nulová či minimálna DPH, aby odpadol dôvod na podvody,“ myslí si Peter Lelkes, predseda PD Sokolce, ktoré je jedným z posledných veľkých chovateľov ošípaných na Slovensku.
V Maďarsku, kde bola donedávna až 27-percentná DPH, štát riešil množstvo podvodov. Stratili sa vo chvíli, keď DPH klesla na 5 percent. "Pokiaľ na Slovensku platí 20-percentná DPH, je to pre špekulantov dostatočne silné lákadlo, aby sa púšťali do karuselových podvodov,“ hovorí Peter Lelkes.
Situácia, ktorá sa vytvorila na trhu s bravčovým mäsom, je z pohľadu jeho producentov viac ako dramatická. "Ešte v roku 2003 sa na Slovensku vyprodukovalo 173-tisíc ton jatočných ošípaných. Vlani výroba upadla na necelých 80-tisíc ton, pričom zhruba polovica ošípaných vykŕmených na slovenských farmách putovala na zahraničné bitúnky,“ opisuje aktuálny stav Andrej Imrich zo Zväzu chovateľov ošípaných. Reálna slovenská sebestačnosť v bravčovom mäsa sa nedá podľa Imricha vyjadrovať výrobou na farmách, ale mäsom, ktoré sa spracovalo doma. Takto meraná sebestačnosť je niekde na úrovni 20 percent.
"Niet sa čo čudovať, veď maďarským či poľským bitúnkom sa oplatí práve tak ako slovenským nakupovať mäso bez DPH,“ hovorí predseda družstva zo Sokoliec. Podmienky pre domácich výrobcov by sa mali vyrovnať s tými, ktoré majú importéri mäsa, vyjadruje názor domácich producentov mäsa Peter Lelkes, inak bude domáca výroba podľa neho naďalej upadať.
Najväčší slovenský mäsokombinát Púchovský mäsový priemysel pokrýva svoju výrobu len 30 percentami mäsa vyrobeného na Slovensku. Celých 70 percent dováža spoločnosť zo Španielska a Nemecka. "Je to preto, lebo na Slovensku nevieme nakúpiť dosť bravčového mäsa,“ tvrdí generálny riaditeľ spoločnosti Anton Fabuš. Vylúčil, že by sa veľký mäsokombinát znižoval k podvodom s DPH.
"Mäso si objednávame priamo od zahraničného dodávateľa, bez akýchkoľvek prostredníkov,“ zdôraznil Fabuš.
Stehno a karé zaplatí celé prasa
Podľa farmárov dôvodom, prečo slovenskí mäsiari nakupujú mäso v cudzine, však nie je iba jeho nedostatok na slovenskom trhu, ale fakt, že bravčové polovice niekedy stoja toľko ako živé jatočné ošípané zo Slovenska. Je za tým nielen to, že na dovezené mäso neplatí spracovateľ DPH, ale aj skryté národné dotácie.
Fabuš má na vec iný názor. "Španieli pred dvadsiatimi rokmi mohutne zainvestovali do celého komplexu výroby bravčového mäsa a dnes žnú efekt z investícií. Najkvalitnejšie partie mäsa vyvezú so ziskom do Japonska a iných ázijských krajín, čo potom zlacňuje ostatné časti ošípanej.“
S týmto názorom korešponduje aj vysvetlenie silného dovozu nemeckého mäsa na český trh, ktoré dal Pravde Jan Stibal, riaditeľ Zväzu chovateľov prasiat v Čechách a na Morave. "Nemeckým farmárom zaplatí celé prasa predaj stehna a karé solventným domácim spotrebiteľom, potom môžu spúšťať z ceny pre zahraničný trh, kde vlastne ostatné bravčové vypredávajú,“ povedal Stibal.
V jednom panuje na oboch brehoch rieky Moravy zhoda – trh treba vyčistiť od podvodníkov a pomôcť domácim producentom nastolením férových pravidiel. Babiš sa pri návšteve Bratislavy vyjadril, že by k tomu mohlo prispieť aj slovenské predsedníctvo EÚ. Ešte lepšie by však bolo, keby obe krajiny dostali rozhodnutie od Rady EÚ o reverse charge na bravčové mäso skôr, ako sa Bratislava ujme predsedníckych kompetencií.