Energií sa míňa menej, Mochovce však meškajú

Súčasnej vláde sa len čiastočne podarilo splniť ciele v oblasti energetiky. Pozitívom sú dotácie v oblasti úspor energií. Negatívom je pokračujúce meškanie dostavby jadrovej elektrárne Mochovce.

04.02.2016 15:00
ekologicke zdroje enerie, novo stavba, dom Foto: ,
V rozostavanom dome, ktorý kúri tepelným čerpadlom, predstavili premiér Robert Fico a minister hospodárstva Vazil Hudák ďalšie kolo zelených dotácií.
debata (1)

Pre žiadateľov v rodinných domoch a bytovkách včera spustila Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) ďalšie kolo príspevkov na kúpu malého zdroja energie. Medzi podporované zariadenia patria kotly na biomasu, solárne kolektory, fotovoltické panely, tepelné čerpadlá a neskôr aj veterné turbíny. Podporené budú aj domácnosti v rodinných domoch, ktoré budú môcť v týchto dňoch požiadať o príspevok na zatepľovanie až do výšky 6500 eur. Pre vlastníkov bytov je zase zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) k dispozícii 130 miliónov eur, ktoré môžu použiť na komplexnú obnovu bytovky.

Podľa prognózy ministerstva hospodárstva z konca minulého roka by sa do konca roka 2020 malo vyrábať na Slovensku 14 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Veľkým požieračom energií sú aj neobnovené budovy, ktoré majú v priemere 30 a viac rokov. Adresátmi vládnej podpory boli preto najmä domácnosti v rodinných domoch a v bytovkách.

Vlani sa obnovilo najviac bytoviek

Podľa údajov Združenia pre zatepľovanie budov je na Slovensku obnovených zhruba 52 percent panelákov. Významnú úlohu v podobe zvýhodnených úverov na obnovu bytoviek zohráva tiež ŠFRB. Od roku 2012 poskytol fond na tieto účely bytovým vlastníkom úvery v celkovej výške viac ako 505 miliónov eur. Z tejto sumy sa podarilo obnoviť viac ako 113-tisíc bytov v 2362 bytovkách. Poskytovanie podpory sa akcelerovalo práve v minulom roku, keď ŠFRB priznal úvery 40¤537 bytom. Z pohľadu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pod ktorého rezort spadá aj bytová politika, išlo o jeden z najlepších rokov.

Vláda si vo svojom programovom vyhlásení z mája 2012 dala predsavzatie vytvoriť optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Štát chce v tomto tempe pokračovať aj tento rok, pričom do podpory plánuje zahrnúť aj vlastníkov rodinných domov. Premiér Robert Fico plánuje v týchto dňoch spustiť registráciu žiadateľov pre dotácie na zatepľovanie rodinných domov. Majitelia domov, ktoré sú staršie ako 10 rokov, môžu požiadať o príspevok na kompletné zateplenie najviac do výšky 6500 eur, čo predstavuje až 30 percent nákladov. Z rozpočtu 40 miliónov eur by sa malo zatepliť až 5-tisíc rodinných domov.

Podľa prognózy ministerstva hospodárstva z konca minulého roka by sa do konca roka 2020 malo vyrábať na Slovensku 14 percent energie z obnoviteľných zdrojov.

Ďalším úspešným programom na znižovanie energetickej náročnosti budov je podpora malých zariadení s využitím obnoviteľných zdrojov energie. Na zozname dotovaných produktov sa ocitli kotly na biomasu, solárne kolektory, fotovoltické panely, tepelné čerpadlá a neskôr aj veterné turbíny. Štátny príspevok pokryje domácnostiam v rodinných domoch a bytovkách 30 až 50 percent nákladov spojených aj s inštaláciou zariadenia. Prvé kolo projektu Zelená domácnostiam spustila Slovenská inovačná a energetická agentúra ešte v decembri, no príspevky na kúpu OZE sa rozchytali behom štyroch dní. Druhé kolo s rozpočtom 4 milióny eur predstavil vládny Smer včera. Do roku 2018 je k dispozícii z európskych a štátnych zdrojov až 115 miliónov eur.

Plyn a elektrina zlacneli

Otázka podpory OZE a energetickej efektívnosti vychádza zo zámeru Európskej komisie. Podľa Bruselu by mali členské štáty namiesto ropy, plynu či uhlia viac využívať zelené zdroje energií. Okrem podpory OZE sa však treba sústrediť aj na znižovanie cien energií. Pokles energií na medzinárodných trhoch sa v cenách energií odrazil aj v priebehu posledných štyroch rokov. Oproti roku 2012 klesli ceny plynu v priemere o 9 percent, ceny elektriny o 16 percent a teplo zlacnelo zhruba o 3 percentá. Ceny vody sa výraznejšie nemenili.

Najvýznamnejšiu úsporu pocítili slovenské domácnosti v roku 2014, keď cena elektriny klesla asi o 10 percent. Za poklesom cien bola kríza, s ktorou sa výrazne obmedzila spotreba elektriny. Na trhoch bol prebytok elektrárenských kapacít, na čo burzy zareagovali zlacnením. Ceny plynu začali výraznejšie klesať po tom, čo štát opäť stopercentne ovládol matku dominantného dodávateľa zemného plynu SPP. V júni 2014 prevzal štát 49-percentný podiel akcií od Energetického a průmyslového holdingu. Dobré hospodárenie SPP viedlo vládu k vyplateniu vratiek za plyn od 10 do 165 eur na domácnosť.

Štát chce posilniť vplyv v elektrárňach

Ako jeden z hlavných cieľov si dala vláda vo svojom programovom vyhlásení z mája 2012 zdynamizovanie dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Talianskemu Enelu sa však predstavy vlády nepodarilo zrealizovať. Dokončenie na oboch blokoch je naplánované v novembri 2016 a koncom roka 2017. Enel však pripustil možné nové meškanie dostavby, pričom teraz je meškanie už na úrovni štyroch rokov. Vláda v roku 2014 súhlasila s navýšením rozpočtu dostavby na 4,6 miliardy eur. Rozpočet bol ešte v roku 2008 stanovený na 2,8 miliardy eur.

„Ministerstvo hospodárstva už v minulosti vyjadrilo vážne znepokojenie nad neuspokojivým stavom dostavby jadrovej elektrárne Mochovce 3, 4 a postupne vyvíjalo aktivity a kroky k náprave. Strategický záujem spočíva v dokončení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Čo sa týka termínov, uvedomujeme si určitý sklz, preto ministerstvo hospodárstva vyvíja tlak a zameriava cielené aktivity tak, aby bol minimalizovaný,“ uviedla hovorkyňa rezortu hospodárstva Miriam Žiaková.

Koncom minulého roka predal taliansky vlastník svoj 66-percentný podiel dcérskej firme českého Energetického a průmyslového holdingu. Štát vlastní v elektrárňach 34 percent akcií, no nevylučuje možnosť, že by raz opäť získal dominantné postavenie v Slovenských elektrárňach. V druhej fáze predaja by chcel posilniť svoj vplyv prostredníctvom 17-percentnej akcie, čím by sa slovenský podiel zvýšil na 51 percent.

Štát sa zároveň súdil o Gabčíkovo, ktoré elektrárne v rámci privatizácie dostali do prevádzky s tým, že inkasovali 35 percent z tržieb za predanú elektrinu. Zvyšných 65 percent tržieb dostával štátny podnik Vodohospodárska výstavba, ktorý zároveň vlastní majetok. Súd napokon prevádzku gabčíkovskej elektrárne prisúdil naplno štátu po tom, čo bratislavský krajský súd anuloval zmluvy o prenájme s talianskym energetickým koncernom Enel.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #energetika #obnoviteľné zdroje #hodnotenie vlády Roberta Fica