Preto keď vláda presadila v roku 2014 zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, urobila veľký krok k posilneniu potravinovej bezpečnosti Slovenska.
Zákonom sa začalo naprávať niečo, čo sa v minulosti zanedbalo. Po roku 2000 začali do slovenského poľnohospodárstva prichádzať prví väčší zahraniční investori. Keď v roku 2004 krajina vstúpila do Európskej únie, vymohla si sedemročné prechodné obdobie, počas ktorého nemohli cudzinci kupovať pôdu. Bola to však formalita, pretože liberálne naladený minister financií z Dzurindovej vlády Ivan Mikloš presadil ešte pred vstupom do únie devízový zákon, ktorý dával výnimku na kúpu pôdy so zmiešaným slovensko-zahraničným kapitálom.
A tak sa realitou stali nákupy pôdy v réžii zahraničných investorov. To vyvolalo napätie medzi domácimi a zvonka prichádzajúcimi poľnohospodármi. Tí sa totiž sústreďovali na kúpu najlukratívnejších družstiev, ktoré si prenajímali najúrodnejšiu pôdu. Keď investori prenikli do družstiev, nik im už vlastne nemohol zabrániť v tom, aby začali kupovať pôdu. A každý farmár, jedno či slovenský, alebo zahraničný, sa cíti najistejšie, keď obrába pôdu, ktorá mu patrí.
Zákon farmárov upokojil
Na otázku, koľko pôdy firmy patriace cudzincom kúpili, dodnes neexistuje jasná odpoveď. Úrad katastra nedisponuje týmto údajom. V čase, keď sa prijímal zákon o nadobúdaní vlastníctva pôdy, teda v roku 2014, existovali len odhady. Tie sa pohybovali v rozmedzí 40-tisíc až 100-tisíc hektárov.
Odpoveďou Ficovej vlády na nedostatočnú ochranu poľnohospodárskej pôdy pred jej vykupovaním cudzincami bol zákon, ktorý prišiel v hodine dvanástej. V máji 2014 totiž Slovensku vypršalo predĺžené prechodné obdobie zakazujúce cudzincom fyzickým osobám nákup pôdy. Nový zákon vyšiel v ústrety domácim farmárom.
Podľa neho musia vlastníci pozemkov ponúknuť pôdu prednostne regionálnym poľnohospodárom. V praxi to znamená dať ponuku najprv tým, čo hospodária v obci, potom v susednej a až v poslednom kole sa môžu o pôdu uchádzať cudzí štátni príslušníci. Zákon sa inšpiroval nemeckou a rakúskou legislatívou a napríklad, ak chce cudzinec hospodáriť na Slovensku, musí mať v krajine aspoň desaťročný trvalý pobyt.
Zákon priniesol isté upokojenie slovenských poľnohospodárov, ale zápas o pôdu prebieha ďalej. Dlhoročný predseda Slovenskej poľnohospodárskej komory Ivan Oravec vlani pri otvorení výstavy Agrokomplex upozornil, že slovenské poľnohospodárske podniky nemajú voľný kapitál na nákup pôdy. Väčšinu prostriedkov zhltne prevádzka firmy a nevyhnutnosť modernizovať strojový park a technológie na farmách. V tejto situácii, ako podotýka Ivan Oravec, vyhrávajú zahraniční investori, ktorí majú na účte voľné prostriedky na nákup pôdy. Odpoveďou na tlmočené obavy poľnohospodárov bol prísľub premiéra, že štát ústavnou cestou zastaví prevody pôdy do rúk zahraničných vlastníkov.
Ako to vidia cudzinci a Slováci
Spoločnosť Donau Farm, majiteľmi ktorej sú dánski investori, patrí medzi najrýchlejšie rastúce agrofirmy so zahraničnou kapitálovou účasťou. V Trnavskom a Nitrianskom kraji obhospodaruje 11¤500 hektárov pôd. Z tejto výmery už vlastní 6500 hektárov.
"Nechápem, prečo sa znova otvára diskusia okolo predaja pôdy. Akýkoľvek cudzinec, ktorý podniká na pôde, ju predsa neodnesie do zahraničia,“ povedala vlani pre Pravdu riaditeľka spoločnosti Donau Farm Zuzana Benešová. Pripomína, že ekonomika Slovenska sa rozvíja aj zásluhou zahraničných investorov. Podľa Zuzany Benešovej nie sú to len automobilky, ale aj špičkoví farmári, ktorí prispievajú k hospodárskemu rastu a znovuobnoveniu potravinovej sebestačnosti krajiny.
„Neviem si predstaviť a nepovažujem to za vôbec rozumné, prečo by mala byť obmedzovaná pri nákupe pôdy slovenská spoločnosť, ktorá má zahraničnú matku a je už veľa rokov na Slovensku. Nechápem prečo," pýta sa Zuzana Benešová, ktorá vedie prosperujúcu Donau Farm.
Lenže domáci pohľad na nadobúdanie pôdy cudzincami je odlišný. Spomínaný Ivan Oravec povedal, že uznáva kvality každého dobrého hospodára, nech už pochádza odkiaľkoľvek, no vo vzduchu stále visí jedno veľké ale. A to skutočnosť, že slovenskí poľnohospodári nedokážu súťažiť so západoeurópskymi, pretože prehrávajú hneď na niekoľkých frontoch. Kým poľnohospodárstvo v týchto krajinách je konsolidované, slovenské má za sebou komplikovanú transformáciu a privatizáciu.
"Stále poberáme z Bruselu nižšie dotácie ako naši konkurenti. Sme síce v jednej Európskej únii, ale s nerovnakými podnikateľskými možnosťami. Ten, kto chce investovať do nákupu poľnohospodárskej pôdy, musí mať voľné zdroje, a tých majú slovenskí poľnohospodári na rozdiel od cudzincov málo,“ myslí si Ivan Oravec.
Kde sa končí a začína suverenita
Po Novembri 1989 si niektorí politici mysleli, že Slovensko sa vráti k rodinným farmám, ktoré sú typické pre západoeurópske krajiny, ale napríklad aj pre Poľsko. Bola to ilúzia. V priebehu 20. a 21. storočia sa zrodil nový vidiek s novým chápaním poľnohospodárstva. Je tu však jeden rozdiel medzi socialistickou a kapitalistickou veľkovýrobou: Kým tá prvá aj zásluhou pridružených výrob zamestnávala vyše 300-tisíc ľudí, tá druhá potrebuje "na obsluhu“ pôdy jednu šestinu pôvodného počtu pracovníkov.
Až s odstupom času vidíme, ako hlboko sa zmenilo slovenské poľnohospodárstvo a vidiek. A tak si kladieme otázku, kto je dnes na Slovensku roľník, modernejšie poľnohospodár, farmár? Možno správnejšie by bolo hovoriť o agropodnikateľoch, hoci aj tí sú rôzni. Jedni naozaj fyzicky s pomocou strojov pracujú na pôde, kým druhí podnikanie najmä organizujú a ľudí zamestnávajú.
DPH spotrebiteľom pomohla
Prostriedkom, ktorým vláda chcela stimulovať výrobu a spotrebu potravín, bolo aj zníženie DPH na vybrané základné potraviny. Zákon o desaťpercentnej DPH platí ešte len mesiac, ale výsledky ukazujú, že cena pätice kľúčových produktov – čerstvého chleba, mlieka, masla, rýb, bravčového, hovädzieho a hydinového mäsa – klesla v priebehu januára o 8,53 percenta a oproti vlaňajšiemu novembru o 12,27 percenta.
Z hľadiska spotrebiteľa teda nižšia DPH priniesla očakávaný efekt. Ľudia míňajú na najčastejšie nakupované potraviny menej peňazí. Ako však zákon povzbudí výrobu, je v tejto chvíli ešte predčasné hodnotiť. Veď priaznivé zníženie cien bolo dôsledkom aj súbehu priaznivých trhových okolností – dobrá úroda obilnín, silná ponuka potravín – aj dôsledkom ruského embarga na dovoz mäsa a ďalších produktov z EÚ.