Bankový analytik: Proti vonkajším šokom nie sme imúnni

, 05.02.2016 14:30
auto, mechanici
Rastu ekonomiky pomôže aj investícia Land Roveru. Autor:

Slovenská ekonomika rastie dlhodobo najrýchlejšie spomedzi krajín európskeho bloku. Práve jej otvorenosť však s príchodom globálnych problémov môže podľa analytika ČSOB banky Marka Gábriša priniesť problémy.

Badať pozitívny trend v znižovaní nezamestnanosti. Čo za tým vidíte?
Pomáha nám svižnejší ekonomický rast ako v minulosti. Pri rozbiehaní firmy najskôr váhali s náborom a až po určitom čase, keď sa ukázalo, že ide o trend, začali naberať zamestnancov. Teraz však vidíme zlepšenie na trhu práce vo forme rastu zamestnanosti aj poklesu miery nezamestnanosti. Určitou mierou mohli prispieť aj dotované pracovné miesta, ale hlavný trend je podporený celkovým silnejším hospodárskym rastom a rastúcim využitím kapacít vo fabrikách.

Slovensko má stále problém s dlhodobo nezamestnanými, ktorí sú viac ako štyri roky doma. Kde vidíte príčinu?
Toto nie je nový problém, ale problém trvajúci už dlhší čas. Máme menej rozvinuté regióny a ľudí, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie alebo vzdelanie zodpovedajúce súčasným potrebám trhu práce. Riešenie je iba v dlhodobej práci na probléme. V odstraňovaní regionálnych rozdielov, vo väčšej mobilite práce, v podpore nájomného bývania, aktívnej politike trhu práce či investícií do infraštruktúry v regiónoch.

Z aktuálnych čísel Európskej komisie vyplýva, že Slovensko je jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík. Je to spôsobené najmä našou otvorenosťou a zlepšovaním situácie u našich obchodných partnerov?
Aktuálne, ale aj v najbližšom období, by to mal byť skôr domáci dopyt, ktorý potiahne našu ekonomiku. Po nástupe nových výrobných a exportných kapacít v priemysle to môže byť opäť, naopak, zahraničný dopyt. Samozrejme, výkonnosť našich obchodných partnerov je pre nás stále veľmi dôležitá. Preto je situácia vo svete na začiatku nového roka novým rizikom: zjavné spomalenie Číny ako druhej najväčšej ekonomiky sveta, problémy v krajinách BRICS (označenie spoločného hospodárskeho zoskupenia krajín Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) či prudký prepad cien ropy. Zatiaľ sa však zdá, že rok 2016 by mohol byť relatívne priaznivý. V pokrízovom období sa však už viac ráz stalo, že sme mali v priebehu roka dva rozdielne polčasy. S týmito rizikami však žijeme prakticky už niekoľko rokov.

Spomínali ste lepší domáci dopyt. Ten stál aj za 3,6-percentným minuloročným rastom?
Áno, v uplynulom roku sme rástli najmä vďaka domácemu dopytu, teda spotrebe domácností a investíciám. Najmä dočerpávaniu eurofondov, ktorých sa napokon možno podarilo vyčerpať viac, ako sme si mysleli. Ale stále to nie je definitívne uzavreté. V aktuálnom roku by nám podľa prognózy mohol pomôcť aj čistý export. Na domácej scéne by mohol pokračovať rast zamestnanosti a miezd v nízko inflačnom prostredí. Úvery sú stále dostupné, čo tiež podporuje spotrebu a investície domácností. Takže táto zložka by preto mohla ťahať rast aj v roku 2016. Samozrejme, otázne je, aký program si zvolí nová vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb, a akú hospodársku politiku bude uplatňovať. Za väčšie riziko však pokladám možnosť externého šoku. Malá otvorená ekonomika si väčšinou musí byť toho vedomá.

Do akej miery je lepšia ekonomická situácia v eurozóne a na Slovensku spôsobená krokmi Európskej centrálnej banky a lacnou ropou?
Uvoľnená politika Európskej centrálnej banky je dôležitým faktorom prispievajúcim k stabilizácii a stimulácii rastu v eurozóne. Nám však v uplynulom roku pomohli aj investície spojené s nutnosťou dočerpať eurofondy a príprava a nábeh nových investícií v automobilovom priemysle nám bude pomáhať v raste stále viac aj naďalej. Napriek tomu nie sme úplne imúnni proti externým šokom. Lacná ropa je dvojsečná zbraň. Ak je výsledkom rastu ponuky pre revolúciu v ťažbe zo šelfov, je to, samozrejme, pozitívne. Podniky a domácnosti budú profitovať zo znižujúcich sa nákladov. Ak však ide aj o výsledok slabnúceho svetového dopytu, nemusí to byť až taká dobrá správa. Slabší dopyt po rope by v tomto prípade signalizoval ekonomické ochladenie. Výzvou bude, či a ako dokážu autority zvládnuť napríklad ochladzovanie rastu v Číne, ale aj rast sadzieb v USA, a ďalšie výzvy sú tu aktuálne aj pred eurozónou.

Kedy príde západný štandard?

Napriek tomu, že Slovensko rastie štvrtým najrýchlejším tempom z krajín eurozóny, vyspelú časť týchto 19 krajín tak skoro nedobehneme. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa na Slovensku bol v roku 2014 v sume 13900 eur a priemer 19-člennej eurozóny bol 29800 eur. V Česku to bolo 14 700 eur. V Rakúsku 38500 eur. Podľa prepočtov Pravdy, ak by si Slovensko udržalo dlhodobo trojpercentný rast ekonomiky a eurozóna by rástla o polovicu pomalšie, o 25 rokov by sme sa dostali asi na 70 percent úrovne eurozóny. Ak však slovenská ekonomika na konci tejto dekády porastie naozaj až takmer o päť percent ročne, vyspelým štátom sa priblížime skôr.

Teraz naše hospodárstvo dosahuje ani nie polovičnú výkonnosť oproti priemeru eurozóny v prepočte na jedného obyvateľa. Česko má najbližšie roky rásť asi o necelé jedno percento pomalšie ako Slovensko a ak by sa to zachovalo, naša ekonomika by na tom bola o desať rokov už lepšie ako česká. Už teraz platy v niektorých veľkých fabrikách sú na Slovensku vyššie ako v Česku. Ak sa zohľadnia mzdy aj ceny, tak v roku 2003, teda tesne pred vstupom do EÚ, malo Česko HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily 76 percent priemeru EÚ, kým Slovensko len 57 percent. Teraz sa pomer už takmer vyrovnal, k čomu pomohla aj slabá česká koruna. (mar)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ekonomický rast #hospodársky rast #otvorenosť #slovenská ekonomika
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku