Výstavba obchvatu Bratislavy už na jar

Štát peniaze splatí formou PPP projektu španielskej Cintra Infraestructuras Internacional počas 30 rokov. Zvyšní traja zahraniční uchádzači v tendri námietky nepodali. Vláda tak môže výstavbu odobriť už na budúci týždeň.

Vodiči z Bratislavy, ale aj motoristi, ktorí prichádzajú do hlavného mesta z celého Slovenska, sa roky sťažujú na dopravné zápchy. Bratislava ako jedna z mála európskych metropol nemá vonkajší obchvat. Aktuálne prebieha petícia s vyše 10-tisíc podpismi za jeho výstavbu. Analýzy ukázali, že po novom obchvate pôjde až 45-tisíc áut denne, pričom súčasný vnútorný obchvat využíva asi 100-tisíc áut.

„Nič nebráni tomu, aby sme predložili finálny dokument do vlády. Po jeho schválení sa môže začať realizovať tak dlho očakávaná stavba,“ povedal Viktor Stromček, štátny tajomník ministerstva dopravy. Stavať by sa malo začať na jar a obchvat by potom mohol byť hotový na jeseň roku 2020. Podľa opozičných strán Sieť, SNS, KDH a OĽaNO – Nova by sa mala zmluva podpisovať až po voľbách. Naopak, Most-Híd vyzýva súčasnú vládu, aby konala.

Stromček potvrdil, že výkup pozemkov pod rýchlostnou cestou R7 je ukončený a pozemky sú vysporiadané. Výkup pozemkov pod diaľnicou D4 pokračuje a začiatok výstavby to podľa Stromčeka nemôže ohroziť. Pri sporoch o vlastníctvo pozemkov bude treba čakať na rozhodnutie súdu a štát vloží peniaze do depozitu Slovenského pozemkového fondu. „Z hľadiska majetkovoprávneho vysporiadania je to dostatočný úkon na to, aby sme mohli získať stavebné povolenie. Žiadne súdne spory, ktoré sa týkajú parciel, nemajú vplyv na odloženie začiatku stavby,“ priblížil. Realizácia kompenzačných opatrení na ochranu životného prostredia sa začne ešte pred výstavbou. Stavba nového mosta cez Dunaj na D4 totiž zasiahne chránené územie.

Na budúci týždeň v utorok ministerstvo plánuje zorganizovať odborný seminár, kde bude spolu so zástupcami spoločnosti Cintra a ministerstva financií. Na seminári chce ministerstvo dopravy predstaviť výsledky verejného obstarávania a víťazné konzorcium bude prezentovať svoj zámer a postup výstavby. Ministerstvo zároveň na internete zverejnilo všetky dokumenty súvisiace s verejným obstarávaním a aj dokument, ktorý pôjde na rokovanie do vlády. Verejnosť sa môže s dokumentmi oboznámiť, vyjadrovať k nim a k projektu posielať pripomienky.

Podľa aktualizovaného prepočtu, ktorý ministerstvo už zverejnilo na internete, bude ročná splátka za 30-ročnú koncesiu dosahovať výšku 56,7 milióna eur. Celkovo štát za výstavbu a 30-ročnú prevádzku a údržbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 zaplatí 1,891 miliardy eur.

Pôvodná štúdia realizovateľnosti počítala s PPP projektom vo výške 4,2 miliardy eur. Následne po otvorení obálok štyroch najúspešnejších konzorcií cena klesla na 1,7 miliardy a aktualizovaný prepočet hovorí o cene necelých 1,9 miliardy eur. Štát upravil parametre diaľnice a na niektorých miestach zrušil šesťprúdové usporiadanie. K poklesu ceny prispelo aj výhodnejšie financovanie ako to, s ktorým počítala štúdia realizovateľnosti.

V analýze projektu zverejnenej ministerstvom sa uvádza, že pri zohľadnení rôznych scenárov je PPP projekt v porovnaní so štandardným financovaním zo štátnej kasy výhodnejší o 422 miliónov až 1,258 miliardy eur. K takýmto údajom došlo ministerstvo dopravy na základe analýz Výskumného ústavu dopravného a poradcov. Zohľadňovalo sa pritom financovanie, sociálno-ekonomické prínosy, ako aj výdavky.

Za urýchlené začatie výstavby vznikla v máji minulého roku petícia. Členmi petičného výboru sú starostovia bratislavských mestských častí Podunajské Biskupice a Vrakuňa spolu so starostami obcí Rovinka, Dunajská Lužná a Miloslavov. V zbieraní podpisov chcú pokračovať až dovtedy, kým sa nezačnú prvé stavebné práce. „V mene petičného výboru a všetkých obyvateľov, ktorí prichádzajú do hlavného mesta z juhovýchodu, som pred týždňom vyzývala, prosila, žiadala vládu, aby nečakala ďalej a keď budú všetky podmienky splnené, podpísala zmluvu s koncesionárom,“ povedala predsedníčka petičného výboru, ktorá je zároveň starostkou Podunajských Biskupíc, Alžbeta Ožvaldová (Most-Híd).

Politické hry

Z oslovených opozičných strán sú proti podpisu koncesionárskej zmluvy ešte v tomto volebnom období strany Sieť, SNS, KDH a hnutie OĽaNO – Nova. Časť opozície nevidí dôvod ponáhľať sa s podpisom zmluvy, ktorá Slovensko zaviaže na 30 rokov. Podľa ich názoru by uzatvorenie koncesionárskej zmluvy mala urobiť nová vláda po parlamentných voľbách. S podpisom zmluvy v tomto volebnom období súhlasí Most-Híd. „Nie je žiaden dôvod toto rozhodnutie zbytočne odkladať, preto by podľa nás mala vláda konať,“ povedal hovorca Mostu-Híd Matej Kováč. Naopak, napríklad SNS tvrdí, že vláda by mala s podpisom počkať a poukazuje na iné úseky. „Investičná politika výstavby diaľnic a rýchlostných ciest sa musí orientovať nie podľa toho, či ide o sever, alebo juh Slovenska, ale podľa toho, kde je aká dopravná intenzita. A z tohto pohľadu sú najvyťaženejšie úseky práve na severe Slovenska,“ reagovala SNS v stanovisku. Faktom je, že južná R7 sa ide stavať cez PPP projekt a rovnako severný úsek na D1 z Turian do Hubovej kandiduje na PPP projekt. Je značnou výzvou pre budúcu vládu nájsť zdroje na obe tieto cesty. Podľa politológa Jána Baránka je postoj Mostu-Híd pragmatický. „Myslím si, že Most-Híd podporuje podpis zmluvy kvôli svojim voličom,“ hovorí politológ.

Časť opozície poukazuje na to, že obchvat Bratislavy a R7 je možné stavať z eurofondov. Rezort dopravy pripustil, že polovica z projektu by sa dala zaplatiť z nových eurofondov. Na druhej strane tie sú už v súčasnosti vyčlenené na iné rozostavané úseky, ako je D1, kysucká D3 či rýchlostná cesta R2.

Po obchvate denne prejde 45-tisíc áut

Bratislavský nultý obchvat bude pozostávať z časti diaľnice D4, ktorá sa napojí na už existujúci úsek vedúci na hraničný priechod Jarovce. Následne bude obchádzať bratislavské mestské časti Petržalka, Vrakuňa alebo Podunajské Biskupice a skončí v mestskej časti Rača. S dostavbou celej diaľnice D4 spolu s deväťkilometrovým tunelom Karpaty aktuálny PPP projekt nepočíta. Obchvat má odbremeniť mesto najmä od tranzitnej dopravy a preťažený Prístavný most.

Rýchlostná cesta R7 v rámci obchvatu hlavného mesta vznikne v úseku Bratislava, Prievoz – Holice. Jej hlavnou úlohou bude uľahčiť vstup do mesta z juhovýchodnej strany, kde sa v súčasnosti tvoria v špičkách kolóny so zdržaním niekoľko desiatok minút. V najvyťaženejších úsekoch celého obchvatu by sa denne malo pohybovať približne 45-tisíc vozidiel.

Zo zverejnenej analýzy vyplýva, že na preťažených kritických úsekoch sa zníži nehodovosť. Výskumný ústav dopravný v Žiline vypočítal, že obchvat v rokoch 2020 až 2027 so zníženou mierou nehodovosti prinesie benefity na úrovni 51,3 milióna eur.