Mliečna kríza zatvára farmy

Európa sa topí v nadprodukcii mlieka, ktoré sa spolu s mliečnymi výrobkami rozlieva po celom starom kontinente a zadúša farmárov. Na pretlak výroby zareagovali mliekarne rozväzovaním kontraktov.

25.02.2016 12:00
mlieko, protest, štrajk, slovenské výrobky,... Foto: ,
Slovenskí farmári vyšli do ulíc naposledy vlani v septembri.
debata (96)

Výpovede začali dostávať aj slovenskí poľnohospodári. Bezprostredne je ohrozených 15 až 20 chovov s produkciou takmer 30 miliónov litrov. O prácu môže prísť okolo dvesto ľudí.

Ide o dôsledok toho, že slovenským mliečnym výrobkom čoraz viac konkurujú zahraničné produkty, pretože ich v dôsledku sankčnej vojny medzi Moskvou a Bruselom prestalo odoberať Rusko. Mlieka je prebytok a cena klesá. Denník Pravda už poukázal na to, že liter najpredávanejšieho konzumného mlieka sa dá kúpiť už za cenu litra minerálnej vody – obe sú v regáloch po 37 centov. Z 524 slovenských výrobcov mlieka ešte v úvode roka najmenej 20 signalizovalo, že s výrobou mlieka v krátkom čase skončí. Farmári dostávali za liter mlieka od 27,5 centa až do 28 centov, ale ich výrobné náklady sú bezmála o 15 centov vyššie.

Fico: Zrušme sankcie voči Moskve

Riešenie je na globálnej úrovni. Rusko zastavilo dovoz európskeho mlieka, mäsa, ale aj ovocia a zeleniny po tom, čo EÚ zaviedla sankcie voči Moskve za jej postoj k vojne na Ukrajine. Slovenský premiér Robert Fico sa podľa agentúry Bloomberg aktuálne vyjadril, že je nevyhnutné čo najrýchlejšie zrušiť sankcie proti Ruskej federácii. Podľa denníka Izvestija Fico konštatoval, že vinu za konflikt v Donbase nie je možné pripisovať len Rusku. Obmedzujúce opatrenia voči Ruskej federácii Fico označil za nonsens: „Čím skôr budú zrušené, tým lepšie.“

Slovenskí mliečni farmári sa zase obracajú na spotrebiteľov, aby kupovali domáce výrobky. S týmto apelom včera prišiel predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Na Slovensku sa vlani vyrobilo 864 miliónov litrov mlieka, čo je v prepočte na jedného obyvateľa spotreba na úrovni 160 litrov. To však neznamená, že Slováci pijú výlučne slovenské mlieko a jedia slovenské jogurty a syry.

Potrebujeme čím skôr zmeniť tento stav, v opačnom prípade dostane ešte toho roku výroba a spracovanie mlieka na Slovensku úder.
Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka

Poľnohospodárska a potravinárska komora si dala urobiť prieskum, podľa ktorého sa na pultoch obchodných reťazcov ponúka len 65 percent mlieka zo slovenských mliekarní a mliečne výrobky majú len 46-percentné zastúpenie. Zvyšok mliečnej ponuky tvorí zahraničná konkurencia predovšetkým z Poľska, Česka, Nemecka a ostatných krajín Európskej únie.

„Potrebujeme čím skôr zmeniť tento stav, v opačnom prípade dostane ešte toho roku výroba a spracovanie mlieka na Slovensku úder, ktorý povedie k útlmu poľnohospodárstva a zamestnanosti predovšetkým v horských a podhorských oblastiach Slovenska,“ upozornil predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

Najvyspelejšie mliekarenské krajiny ako Írsko, Holandsko, Dánsko, Nemecko drvia konkurenciu prudko zvýšenou výrobou mlieka, ale aj návrhmi na obmedzenie výroby. S takým nápadom prišli Francúzi, jeho ostrie však najviac pociťujú krajiny, ktoré nedosahujú ani lekármi odporúčanú spotrebu mlieka. „V prepočte na obyvateľa sa vyrobí v únii 300 litrov mlieka na hlavu, odporúčaná spotreba je 220 litrov, na Slovensku nedosahuje ani 160 litrov. Nevidíme najmenší dôvod, prečo by sme mali znižovať výrobu práve na Slovensku,“ povedal Semančík.

Máme dosť kvalitných jogurtov

Len pri dvoch mliečnych výrobkoch, a to pri tvarohu a smotane, si ľudia v obchodoch vyberajú z viac ako 50-percentného slovenského zastúpenia, pri syroch, jogurtoch a nátierkach je to od 41 do 49 percent. Ukázal to prieskum, ktorý si dala komora urobiť v ôsmich najväčších obchodných reťazcoch.

Prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár odmietol tvrdenie reťazcov, že slovenské mliekarne nie sú schopné zabezpečiť sortiment v požadovanej kvalite aj šírke. „V štandardných výrobkoch dokážeme pokryť dopyt v plnej miere,“ uviedol. Slovenskí dodávatelia chcú teraz rokovať s obchodníkmi, aby boli ústretovejší voči slovenskej produkcii. Je to tak v Maďarsku, nehovoriac o Rakúsku.

Najcitlivejším miestom vzťahu obchod a mliekarne sú rôzne doplnkové poplatky, ktoré reťazce bez ohľadu na zákon o obchodných reťazcoch vymáhajú od dodávateľov. Tí poukazujú tiež na to, že slovenské výrobky sa oproti zahraničným predávajú s vysokými maržami a keďže na Slovensku rozhoduje o odbyte pultová cena, spotrebitelia si vyberajú výrobky s nižšou cenou. Predstavitelia samosprávy však nespresnili rozdiely medzi obchodnými prirážkami. Neodpustili si však poznámku, že keby reťazcom naozaj záležalo na predaji slovenských výrobkov, nebudú sa v Bruseli sporiť o to, či je povinnosť udávať ich podiel pri vstupe do predajní v súlade s legislatívou EÚ.

Východiskom zo súčasnej situácie podľa farmárov a spracovateľov sú rokovania s reťazcami o férových cenách, ale aj o väčšej pomoci štátu, ktorý by mal cieľavedome kontrahovať slovenské mlieko a mliečne výrobky do všetkých ním financovaných inštitúcií, ako sú školy, jedálne a iné podniky v réžii štátu.

© Autorské práva vyhradené

96 debata chyba
Viac na túto tému: #mliečne výrobky #slovenské výrobky #mliekárenstvo