Zo Slovenska odchádza najväčšia nebankovka

Boj proti drahým pôžičkám nebankových spoločností vyústil do odchodu najväčšej nebankovky. Slovenský trh sa nečakane rozhodla opustiť spoločnosť Provident. Dôvodom jej odchodu môže byť prísnejšie definovanie úžery a tvrdá kontrola zo strany Národnej banky Slovenska.

28.02.2016 14:14 , aktualizované: 20:00
provident financial, trnavska cesta Foto: ,
Provident poskytujúci pôžičky hlavne prostredníctvom siete obchodných zástupcov odchádza zo Slovenska. Pobočka najväčšej slovenskej nebankovky sa v Bratislave nachádza v nenápadnej budove.
debata (84)

Na poskytovaní pôžičiek môžu nebankové spoločnosti legálne zarobiť maximálne raz tak ako banky. Zisk z pôžičky splatnej v priebehu jedného roka aktuálne nemôže prekročiť hranicu 37,54 percenta. Zákonom stanovený strop sa však v praxi nedodržiava nielen podľa združení zastupujúcich ľudí v sporoch s nebankovými spoločnosťami, ale aj podľa regulátora finančného trhu Národnej banky Slovenska. Niektoré nebankové spoločnosti preto čelia konaniam o vysokých pokutách a samotný Provident sa na súdoch bráni žalobám nespokojných klientov.

„Viacero ľudí zastupujem v žalobách na nebankovú spoločnosť Provident. Dôvodom je poskytovanie služby o takzvanom zabezpečení splátok úveru. Ľudia požičané peniaze musia vracať zamestnancom nebankovej spoločnosti, ktorí ich navštevujú priamo u nich doma. Je to neuveriteľne drahá služba predražujúca pôžičku nad zákonom stanovený strop,“ povedal Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO. Verdikt musí dať nezávislý súd. Ak by rozhodol v prospech klientov Providentu, nebanková spoločnosť má veľký problém, lebo v takom prípade ľudia nemusia platiť žiadne poplatky ani úroky a vrátiť musia len presne požičajú sumu. Ak si niekto od nebankovej spoločnosti porušujúcej zákon požičal napríklad 500 eur, je povinný jej vrátiť len 500 eur. „Providentu veľa klientov splácalo pôžičky so všetkými poplatkami aj úrokmi. Je otázne, ako im odchádzajúca nebanková spoločnosť vráti zaplatené poplatky a úroky v prípade, ak súdy rozhodnú v prospech ľudí,“ dodal Dutko.

Na praktiky nebankových spoločností snažiacich sa údajne zarobiť na porušovaní zákona upozornila koncom minulého roka Národná banka Slovenka. Regulátor finančného trhu mená konkrétnych nabankových spoločnosti neuviedol, ale podrobne opísal ich praktiky. „Zoberiete si napríklad úver vo výške 300 eur a zároveň podpíšete doplnkovú službu, ktorá stojí ďalších 300 eur. Pritom ide iba o vyberanie splátok na určenom mieste v hotovosti a nie zasielanie na účet,“ priblížil Roman Fusek, riaditeľ odboru ochrany finančných spotrebiteľov v NBS. Slabo zarábajúci ľudia si zjavne nevýhodnú službu kúpia, lebo predajca im tvrdí, že bez nej im nevie poskytnúť úver. „Prečo to predajca robí? Lebo chce zarobiť na spotrebiteľovi viac aj napriek tomu, že má zákonom stanovené, koľko najviac môže stáť spotrebiteľský úver,“ dodal Fusek. Za opakované porušovanie zákona hrozí nebankovým spoločnostiam pokuta vo výške 1,6 milióna eur až zákaz činnosti.

Na Slovensku začal Provident Financial poskytovať pôžičky v roku 2001. Ešte koncom roka 2015 si ľudia od nebankovky mohli brať pôžičky v rozmedzí od 60 do 2 300 eur. Potom sa na webovej stránke nebankovky Provident objavil oznam: „Od 18. decembra sme vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcich sa poskytovania spotrebiteľských úverov pozastavili poskytovanie nových úverov. Po dôkladnom posúdení dopadu zmien na naše podnikanie sme sa rozhodli ukončiť poskytovanie úverov do domácností prostredníctvom siete obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na účet. Provident bude naďalej poskytovať servis svojim súčasným zákazníkom a bude vyberať splátky úverov na základe zmluvných záväzkov.“

Rozhodnutie o ukončení podnikania na Slovensku pár mesiacov od udelenia licencie od Národnej banky Slovenska je prekvapením. „Po dôkladnom posúdení dopadov legislatívnych zmien na naše podnikanie sme sa rozhodli ukončiť poskytovanie úverov do domácností prostredníctvom siete obchodných zástupcov na Slovensku a neponúkať ďalej ani úver na účet,“ uviedol pre Markízu Nick Jones, hovorca spoločnosti International Personal Finance. Tej na Slovensku patrí nebanková spoločnosť Provident Financial. „Nová legislatíva výrazne zmenila pravidlá pre poskytovanie úverov a najmä dobrovoľných doplnkových služieb, čím došlo k fakticky novej regulácii cien týchto produktov a existujúce portfólio produktov našej spoločnosti za nových podmienok nie je možné poskytovať bez finančnej straty. Avšak stále pokračujeme i vo vyhodnocovaní možnosti alternatívnych biznis modelov popri výbere splátok od našich súčasných zákazníkov,“ dodal Jones. Ak zahraničná matka slovenskej nebankovky nenájde nijaké riešenie súčasnej situácie, o prácu postupom času príde 1 100 pôžičkových agentov spolu s viac ako 300 kmeňovými zamestnancami.

Smer sa počas svojej štvorročnej vlády opakovane pokúšal skoncovať s úžerou na Slovensku. Začiatkom minulého roka prešlo kontrolovanie nebankových spoločností od Slovenskej obchodnej inšpekcie na Národnú banku Slovenska. Inšpektori kontrolujúci kvalitu potravín totiž neboli v praxi rovnocennými súpermi špekulantom z nebankoviek. V minulosti boli bežné prípady, keď ľudia pre nesplatenie splátky vo výške pár desiatok eur prišli nakoniec o strechu nad hlavou. Od septembra 2015 môžu na Slovensku legálne poskytovať úvery len nebankové spoločnosti s platnou licenciou od NBS. Takmer z 300 nebankových spoločností o pridelenie licencie požiadalo 33 nebankoviek, z ktorých doteraz licenciu získalo 23 spoločností.

Začiatkom septembra 2015 inšpektori Národnej banky Slovenska, prezlečení za slabšie zarábajúcich Slovákov, brali pôžičky priamo v kanceláriach nebankových spoločností. Už prvé výsledky kontrol sú podľa NBS alarmujúce a viaceré nebankové spoločnosti sa systematicky vôbec neobťažujú dodržiavaním slovenských zákonov.

Podľa nebankoviek na poskytovanie úverov v segmente najmenej bonitných klientov mali vplyv najmä legislatívne zmeny. „Významné sprísnenie úrokového stropu, kedy po novom musí aj ročná percentuálna miera nákladov úveru spĺňať najvyššiu mieru takzvanej odplaty. Vzhľadom na rozdielnosť výpočtu je spravidla odplata rozdielna od RPMN (ročnej percentuálnej miery nákladov). Pri najmenej bonitnej klientele je totiž najvyššia riziková prirážka, a preto je nereálne obsluhovať týchto klientov. Druhou významnou zmenou bol zákaz doplnkových služieb k úverom, ako napríklad osobný výber splátok alebo informačné SMS o nadchádzajúcej splatnosti splátky,“ reagoval Ivan Kahanec, výkonný tajomník Asociácie poskytovateľov spotrebiteľských úverov.

Podľa nebankoviek zmeny v zákonoch ľuďom nepomôžu, ale ich vrhnú do náruče úžerníkov pôsobiacich na čiernom trhu. „Najmenej bonitní klienti využívali úvery najčastejšie na úhrady nedoplatkov na energiách, náhradu pokazených nevyhnutných spotrebičov ako práčka, chladnička, kotol a podobne. Teda ich využívali na základné potreby a nie na financovanie luxusu,“ dodal Kahanec. Polícia však už viackrát ubezpečila, že zasiahne voči úžerníkom na čiernom trhu, ktorí na rozdiel od nebankoviek nemajú nijaký právny nárok na zobratie strechy nad hlavou v prípade nesplácania pôžičky. „Moje skúsenosti z praxe nesvedčia o tom, že ľudia používajú pôžičky od nebankoviek na splácanie životne nevyhnutých potrieb, ale si nimi financujú vianočné nákupy, kedy chcú dopriať hlavne svojim deťom. Ja ľuďom vždy hovorím, že je bezpečnejšie zobrať si úver od banky, a ak naň nemajú nárok, je lepšie sa uskromniť, ako splácať drahý úver nebankovým spoločnostiam,“ uzavrel Dutko.

© Autorské práva vyhradené

84 debata chyba
Viac na túto tému: #Provident #nebankovky