V dotáciách na energie zaostávame za Českom

, 29.02.2016 12:00
dom, zateplovanie, novostavba, stavba,
Zateplenie rodinného domu vyjde domácnosť približne na 5-tisíc eur, so štátnou podporou vo výške 30 percent celkové náklady klesnú na 3500 eur. Autor: ,

Slovensko zaostáva za Európou v prideľovaní dotácií na úsporné technológie, ktoré šetria energie. Investície v tisícoch eur pritom môžu ľudí odbremeniť od vysokých mesačných splátok za kúrenie či elektrinu.

Aktuálne sa rozbehol program, ktorý dáva domácnostiam možnosť získať z eurofondov 30– až 50-percentnú dotáciu na kotly, kolektory či tepelné čerpadlá. Poukážky sa však v prvých dvoch kolách pridelili a na ďalšie sa čaká. Štartuje tiež program na 30-percentnú podporu zatepľovania, maximálne na úrovni 6500 eur.

Na porovnanie, v Česku je jeden program na viaceré úsporné opatrenia. Maximálna výška dotácie pre rodinné domy v Česku nesmie prekročiť päť miliónov korún (185-tisíc eur), čo predstavuje najviac 50 percent oprávnených nákladov. V jednej žiadosti pritom môžu domácnosti kombinovať viacero účelov podpory. Táto suma sa pripíše žiadateľovi na účet až po skončení prác. V rámci programu Nová zelená úsporám sú podporované opatrenia na znižovanie energetickej náročnosti budov v podobe zateplenia obvodových plášťov a výmeny okien. Finančný bonus môžu žiadatelia dostať aj na kúpu tepelného čerpadla či inštaláciu slnečných kolektorov a fotovoltických panelov. Česko tiež podporuje výstavbu nízkoenergetických domov jednorazovou dotáciou až do výšky 450-tisíc korún (16,6 tis. eur).

Na Slovensku je v porovnaní s podporou v ČR koncepcia domov s nízkou spotrebou stále v plienkach. „Program Zelená úsporám spôsobil to, že zatiaľ čo dovtedy mali v Česku niekoľko desiatok pasívnych domov postavených do roka, teraz ich majú tisíce. Slovensko je z hľadiska počtu pasívnych domov stále na desiatke,“ uviedol Peter Robl, podpredseda predstavenstva zo Slovenskej rady pre zelené budovy.

Okrem toho sú v zahraničí tieto podpory vopred nárokovateľné. „Nezáleží na tom, kedy si sadnem k internetu a pokiaľ sa mi nepodarí prihlásiť sa do piatich minút, už nemám žiadnu šancu. Čím odpadáva aj priestor pre korupciu, pretože viem, že keď sa mi podarí splniť kritériá aj za cenu vyššej investície, podporu dostanem,“ hovorí Henrich Pifko, predseda občianskeho združenia Inštitút pre energeticky pasívne domy.

Na Slovensku sú kritériá na prideľovanie dotácií vopred známe. Problémom však je, že peňazí je menej a dotácie sa potom rýchlo minú. To potom vytvára špekulácie o tom, ako bolo dodržiavané poradie, aj keď kritériá sú známe a v konečnom dôsledku môžu spĺňať nároky na transparentnosť.

Česko: Podpora podľa miery úspor

Veľké očakávania z hľadiska úspor energií v SR vyvoláva program zatepľovania pre rodinné domy. Opatrenie z druhého sociálneho balíčka plánuje vláda spustiť už v polovici marca. Zateplenie jednogeneračného rodinného domu vyjde domácnosť približne na 5-tisíc eur, no so štátnou podporou vo výške 30 percent by celkové náklady klesli na 3500 eur. Obnova staršej budovy by tiež znížila účty za kúrenie až o polovicu. Aby však opatrenie malo svoj zmysel, štát finančne zvýhodní len tie domy, ktoré vykonajú komplexnú obnovu.

Na Slovensku sú kritériá na prideľovanie dotácií vopred známe. Problémom však je, že peňazí je menej a dotácie sa potom rýchlo minú.

Rozhodnutie podporiť komplexnú obnovu namiesto polovičatých riešení kvituje aj odborná verejnosť. Okrem toho bude výška dotácie závisieť od toho, ako blízko sa po obnove jednotlivé časti domu priblížia k normám z hľadiska tepelnotechnických vlastností. Nižší príspevok dostane ten, kto splní normy platné do 1. januára 2016, a vyšší zase ten, kto splní prísnejšie normy platné od 1. januára 2016. Štát na obnovu rodinných domov vyčlenil celkovo 30 miliónov eur, no prostriedky sa vzhľadom na veľký záujem ľudí môžu rýchlo minúť. Súčasná vláda preto zvažuje, že v prípade potreby financie na dotácie zvýši.

Podľa odborníkov treba podmienky dotácií ešte doladiť. "Česká domácnosť musí pri žiadosti o dotáciu predložiť vypracovaný energetický posudok, ktorý obsahuje údaje o úsporách pred a po renovácii. Na základe posudku bude domácnosti priradená jedna z úrovní podpory, čo rozhodne aj o výške poskytnutej dotácie. V zásade však platí, že čím viac usporím, tým väčší príspevok dostanem,“ vysvetľuje Jan Charvat z organizácie Šance pro budovy.

Český program Nová zelená úsporám pôvodne prebiehal v rámci výziev. Peniaze sa však minuli v priebehu niekoľkých mesiacov, čo firmám podnikajúcim v tomto odvetví spôsobovalo šoky. V súčasnosti však program prebieha kontinuálne, čo znamená, že ľudia môžu o podporu žiadať priebežne. Peniaze na projekt získava Česko predajom emisných povoleniek a celkové financovanie prebieha prostredníctvom štátneho rozpočtu. Do roku 2020 je v projekte alokovaných približne 27 miliárd korún (asi 1 mld. eur). „Predstavte si, že v krátkom časovom úseku musíte toho veľa vyrobiť, no v ďalšom štvrťroku máte podstatne menej zákaziek. Je to lepšie nielen pre trh, ale aj pre žiadateľov, ktorí si môžu žiadosť v kľude pripraviť,“ obhajuje Charvat zmenu pravidiel.

Dotované úvery v Rakúsku

S udeľovaním dotácií na malé obnoviteľné zdroje energií začala koncom decembra aj Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA). Medzi podporované zariadenia sa zatiaľ dostali kotly na biomasu, slnečné kolektory, fotovoltické panely a tepelné čerpadlá.

Kým Slováci si z podporovaných zariadení volili najčastejšie fotovoltiku a slnečné kolektory, v Česku vyvolala hystériu dotácia na kotly na biomasu, tepelné čerpadlá a vysokoúčinné plynové kotly. Aktuálne prebieha ďalšia výzva na získanie podpory. V rámci slovenského programu Zelená domácnostiam, ktorý spravuje SIEA, môžu domácnosti v rodinných domoch získať najviac 1500 eur, čo predstavuje 30 až 50 percent z celkovej ceny kotla. Za hranicami podporujú toto zariadenie štedrejšou sumou.

"Ľudia čakali v dlhých radoch a spali aj na stoličkách či v spacákoch, len aby sa im ušla dotácia, no peniaze sa rozchytali v priebehu niekoľkých hodín. V niektorých krajoch, ako napríklad Moravsko-Sliezsko, kde je veľký problém so smogom, sa totiž poskytuje podpora až do výšky 100 percent oprávnených nákladov,“ pokračuje Charvat.

Podľa Pifka by sme inšpiráciu mohli hľadať aj v neďalekom Rakúsku. „Tam beží program Haus der Zukunft, čiže bývanie budúcnosti. Ide o program, ktorý dlhodobo podporuje inovatívne riešenia, vďaka čomu sa vývoj podarí hýbať dopredu efektívnejším spôsobom, ako keď sa peniaze rozdajú plošne bez akýchkoľvek prísnych kritérií,“ hovorí Pifko.

Obnova budov v Rakúsku je v kompetencii tamojších spolkových krajín. V Dolnom Rakúsku je najväčší záujem o dotácie na kúpu fotovoltických panelov a slnečných kolektorov. Ide o pomoc v podobe splácania úveru vo výške troch percent ročne až po dobu 10 rokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dotácie #energie #Zelená domácnostiam
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku