Či už to bola kauza platinových sitiek či predtým emisií, privatizačné škandály alebo naposledy nákup predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici. Ak by sa štátu podarilo potlačiť korupciu, do štátneho rozpočtu by mohlo podľa odhadov prísť vraj až štvrť miliardy eur ročne.
Na tendroch sa najnovšie začalo šetriť po zavedení elektronického trhoviska, ktoré za pol roka prinieslo úsporu 54 miliónov eur. Klub ekonomických analytikov v spolupráci s rezortom financií a nezávislou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť prišli s komplexnejšou analýzou, že sa dá ušetriť podstatne viac, ak štát zdvoj- až strojnásobí počet svojich analytikov a začne viac prehodnocovať vynakladanie štátnych peňazí. K aktuálnym 40 vládnym analytikom by malo pribudnúť ďalších 60. Úlohou politikov by podľa nich malo byť v prvom rade rozhodovanie sa na základe poctivej, verejne dostupnej analýzy, pripravenej nestrannými profesionálmi vo verejnej službe. Pomôcť by mali práve moderné analytické jednotky na kľúčových ministerstvách a Najvyššom kontrolnom úrade. „Dosiahnuť, aby sa Slovensko pohlo smerom k najvyspelejším krajinám, to by mali zabezpečiť vládni analytici. Inak povedané, bez širokej komunity kvalitných vládnych analytikov sa skok Slovenska medzi najvyspelejšie krajiny nepodarí,“ tvrdia ekonómovia.
Dosiahnuť, aby sa Slovensko pohlo smerom k najvyspelejším krajinám, to by mali zabezpečiť vládni analytici.Klub ekonomických analytikov
Tí upozorňujú, že rozhodnutie postaviť diaľničné úseky alebo nemocnicu štátom namiesto PPP projektov, referencovanie cien liekov, správna regulácia cien elektriny či efektívnejšia kontrola pri obstarávaní by ušetrili alebo majú v strednodobom horizonte potenciál ušetriť miliardy eur pri rovnakom úžitku pre spoločnosť. „Rozhodnutia založené na maximalizácii hodnoty za peniaze môžu tiež dramaticky zlepšiť výsledky nášho verejného sektora pri rovnakých vynaložených zdrojoch. Oproti súčasnosti potrebujeme oveľa viac analytický a menej právnický a účtovnícky pohľad. V oblasti daňových, dávkových a dlhodobých politík môže hrať podobnú úlohu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Náš návrh výrazne zvyšuje nároky na interné analytické schopnosti jednotlivých ministerstiev, úradu vlády aj Najvyššieho kontrolného úradu,“ opísali ekonómovia. Napríklad už začiatkom tohto roka prebehlo po prvýkrát referencovanie cien zdravotníckych pomôcok. Podľa predbežných výsledkov sa referencovaním znížia ceny skoro 600 pomôcok o viac ako 21 percent. Predpokladaná úspora predstavuje 8,6 milióna eur. Na druhej strane v štúdii sa objavujú aj diskutabilné úspory napríklad cez redukciu počtu lekárov a sestier.
Analýzy pred a po
Prevádzkové výdavky štátu, investície, politiky a regulácia by mali byť podľa ekonómov posúdené tak predbežne vo fáze prípravy, ako aj následne po realizácii. „Prevádzkové výdavky by mali byť pod ustavičným monitoringom z finančného – ministerstvá vnútra a financií, ÚVO, ako aj z procesného hľadiska – audit činností. V prípade najdôležitejších investícií presahujúcich sto miliónov eur je nevyhnutné zabezpečiť aj dodatočnú povinnú ex-ante analýzu z prostredia ministerstva financií,“ tvrdia ekonómovia vo svojej analýze.
Nie všetci analytici s týmito návrhmi súhlasia. „Zvýšením počtom analytikov sa automaticky nezvýši efektívnosť systému. To platí pre verejnú i pre súkromnú scénu. Keby na svojom začiatku Facebook analyzoval, tak teraz ani neexistuje, pretože by ho predbehla konkurencia. Analýza možných výnosov a rizík je dôležitá, ale je to len časť prevádzky organizácie. Potom je na rade pevné manažerské rozhodnutie: "do tohto pôjdeme, do tohto nie“. Manažéri a vedúce osoby musia mať dostatok odvahy i na odmietnutie odporučení analytikov. Elon Tusk, vizionár z Tesly, ide sústavne proti analytickým odporúčaniam a darí sa mu to. A kto čítal knihu o Stevovi Jobsovi, tak ten vie, že Jobsovi boli analytické predpovede úplne ukradnuté," hovorí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Problémom nielen slovenskej verejnej správy je podľa neho nedostatok dobrých manažérov. „Do funkcií sa dostávajú ľudia po politickej rovine a nie vďaka svojim schopnostiam. Vedúce osoby štátnych organizácií taktiež necítia zodpovednosť za výsledky rezortu. Keď riaditeľ nemocnice povolí predraženú zákazku, tak si neuvedomí, že tým spôsobí vyššie výdaje štátu, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť na nižších platoch pre zdravotnícky personál. On vidí len svoj krátkodobý prospech. V súkromnej firme, kde sa hľadí na každé euro, by neefektívny manažér dlho nevydržal,“ dopĺňa Tomčiak. Riešením je podľa analytikov vytvorenie takých podmienok, aby vedúce osoby niesli finančnú, sociálnu i trestnoprávnu zodpovednosť za výsledky.
„Politici sa zodpovedajú svojim voličom, nie úradníkom. Môžu sa rozhodnúť inak, než ukázala analýza, obzvlášť v prípadoch, keď je odporúčanie nejednoznačné alebo chýba. No ak pri rozhodnutí nezoberú výsledky analýzy do úvahy, mali by dôvody svojho konania verejnosti zrozumiteľne vysvetliť. Preto musia byť najdôležitejšie argumenty a závery práce technokratov k dispozícii aj verejne, aby mohol opodstatnenosť výsledného politického rozhodnutia posúdiť každý,“ tvrdia ekonómovia.
Dobré príklady zo zahraničia?
Aj napriek tomu ekonómovia, ktorí vypracovali analýzu, tvrdia, že viac analytikov v štátnej správe sa ukázalo ako efektívny nástroj na potláčanie korupcie aj v zahraničí. Ako by to malo vyzerať, keď štátne výdavky prehodnocujú experti a sú pod väčším kontrolným dohľadom, ukazuje príklad z Veľkej Británie. Tamojšou kontrolnou inštitúciou, ktorá vykonáva finančný a následný efektívnostný audit, je National Audit Office (Národný úrad auditu, NAO). Ročne vyprodukuje približne 60 efektívnostných analýz. Známejšími príkladmi sú napríklad londýnska olympiáda, PPP rekonštrukcia londýnskeho metra alebo hodnotenie British Energy, najväčšieho producenta elektrickej energie. Správy hodnotia vládne rozhodnutia z hľadiska optimálneho použitia zdrojov, naplnenia stanovených cieľov, nehodnotia, či ciele alebo rozhodnutia boli správne.
NAO nimi chce zlepšiť verejné povedomie, väčšinu správ zverejňuje a je aktívny na sociálnych sieťach. Primárnou úlohou je však najmä dosiahnuť úsporu verejných financií. Za rok 2014 ju NAO vyčíslil na 1,15 miliardy libier. Dosiahol to hodnotením už počas trvania projektov, keď ich je možné ešte ovplyvniť. NAO sa zodpovedá primárne parlamentu. Na čele úradu je výkonná rada. Predseda úradu má pomerne silné postavenie, má prístup k všetkým informáciám, stanovuje témy, ktorým sa bude úrad venovať, aj to, ako ich bude reportovať parlamentu. Je menovaný kráľovnou na návrh jednej komory parlamentu a premiéra. Odvolať ho môže kráľovná na návrh oboch komôr parlamentu. Nedostatkom NAO je slabá transparentnosť: niektoré správy sú neverejné, ale aj spôsob vyčíslenia úspory, ktorú úrad dosiahol, je nejasný a pravdepodobne nadhodnotený.