Oceliarov pred hromadným prepúšťaním chráni 5-ročné memorandum medzi slovenskou vládou a košickými železiarňami podpísané v roku 2013. Vedenie U. S. Steelu Košice preto momentálne rieši rébus, ako ušetriť bez razantného škrtania pracovných miest.
„Sme v neistote, čo bude ďalej, lebo zamestnávateľ nechce povedať, ako to bude pokračovať. Teraz prepustil 29 ľudí, aby sa nemohlo povedať, že ide o hromadné prepúšťanie. Je otázne, ako sa bude situácia vyvíjať, pretože zamestnávateľ nám nevedel či nechcel povedať, koľko ľudí by malo celkovo odísť,“ povedal šéf odborov v U.S. Steel Košice Mikuláš Hintoš.
Zástupcovia zamestnancov nesúhlasia s prepúšťaním ľudí, ale reálne nemajú ako situáciu ovplyvniť, keďže nemajú právo spolurozhodovania, a preto v krajnom prípade môžu klásť odpor v podobe štrajku. „Sme v šiestom kole vyjednávania o kolektívnej zmluve s vedením firmy. Podozrievame vedenie z neférového postupu. Toto načasovanie prepúšťania môže byť istou formou nátlaku, aby sme ustúpili od niektorých požiadaviek odborárov, lebo vyjednávania o sociálnych otázkach a mzdách sme si nechali na koniec,“ pokračoval Hintoš. Zároveň informoval, že vo štvrtok má prísť do Košíc prezident korporácie USS Mario Longi. Očakáva, že sa s ním stretne a budú rokovať o vzniknutej situácii.
Odstupné až 19-tisíc eur
Podľa Hintoša je firma druhý mesiac v červených číslach, no situácia nie je taká dramatická, aby sa muselo prepúšťať. Zisk spoločnsoti dosiahol v roku 2014 niečo nad 57 miliónov eur a kladný hospodársky výsledok má firma vykázať aj za rok 2015. „V podniku sú aj iné rezervy, ktoré možno využiť pri znižovaní nákladov, pričom nie je nutné riešiť problém prepúšťaním. V spoločnosti sme už prežili horšie časy, ale neprepúšťalo sa,“ dodal Hintoš.
Podľa zamestnancov ak je potrebné robiť vo firme reštrukturalizačné opatrenia, tak by sa nemali diať zo dňa na deň, ako v tomto prípade, ale mali by byť vypracované komplexne s tým, že by o nich vedenie rokovalo aj odborármi. „Proces reštrukturalizácie sa dotkne administratívy a manažmentu. Celkový počet zamestnancov, ktorí budú týmto dotknutí, závisí na výrobných a obchodných podmienkach a potrebách,“ povedal hovorca U. S. Steelu Košice Ján Bača. O prácu prídu nielen bežní zamestnanci, ale aj vysokopostavení manažéri. „Včera, 16. 3., sme po rozhovoroch s odborármi zrušili viac než 20 pracovných pozícií,“ dodal Bača.
Železiarne ľudí k odchodu motivujú vyplatením až 10-mesačného odstupného vo výške okolo 19-tisíc eur. V priebehu tohto roka tak z vlastnej vôle podnik môže opustiť niekoľko desiatok zamestnancov. Problémy košickým oceliarňam spôsobuje hlavne dovoz lacnej ocele z Číny.
„Celosvetová situácia v oblasti oceliarstva má značný dosah aj na našu spoločnosť. Obzvlášť v posledných šiestich mesiacoch pozorujeme masívny vzostup importovaných produktov za extrémne nízke dumpingové ceny,“ povedal Ján Bača, hovorca U. S. Steelu Košice. Problémom je hlavne dovoz lacnej ocele z Číny. Druhá najväčšia ekonomika pre spomaľujúci sa rast nedokáže spotrebovať ročnú produkciu čínskych oceliarni vo výške 1,6 miliardy ton. Výsledkom je lacný vývoz, ktorý len v roku 2015 dosiahol okolo 100 miliónov ton ocele, a časť tohto exportu skončila aj v Európe.
Moravia Steel: Do Košíc nejdeme
Európski oceliari tvrdia, že ak sa situácia bude opakovať aj v roku 2016, starý kontinent zasiahne vlna krachu miestnych oceliarní. Na túto skutočnosť oceliari otvorene upozornili počas veľkých februárových protestov v Bruseli. „Sme presvedčení o tom, že Európa by mala hájiť svoju pozíciu v strategickom odvetví so stovkami tisíc kvalifikovaných zamestnancov. Mala by zabrániť rastúcim dovozom zo štátov, ktoré nie sú členmi únie, nefungujú v podmienkach voľného trhu a navyše nespĺňajú technické kritériá Európskej únie,“ povedal počas protestu v Bruseli Jan Czudek, generálny riaditeľ Třineckých železiarní.
Európski oceliari sa sťažujú hlavne na to, že Čína nefunguje v podmienkach voľného trhu. Miestna vláda dotuje výrobu ocele v podobe zľavnenej alebo bezplatnej energie, výhodných pôžičiek, štátnych dotácií či výnosov z daní smerujúcich do podpory vývoja v oceliarstve. Zároveň oceľ v Číne nemusí byť vyrábaná tak ekologicky ako tá v Európe. „Ako príklad sa dá uviesť, že do Európy bolo v roku 2015 dovezených sedem miliónov ton ocele z Číny. Ak by bol tento objem vyrobený v Európe, znamenalo by to emisie CO2 vo výške zhruba 9,7 milióna ton, zatiaľ čo v Číne to bolo takmer 14 miliónov ton. Jednoducho povedané, čínska oceľ nie je vyrábaná tak šetrne k životnému prostrediu ako v európskych firmách,“ dodal Czudek.
V slovenských médiách sa už dlhšie objavujú informácie o možnom predaji U. S. Steelu Košice jednému z najbohatších Slovákov Tomášovi Chrenekovi. Ten v susednej Českej republike vlastní oceliarne Moravia Steel a Třinecké železiarne. Vo dvoch priemyselných podnikoch siaha tradícia výroby a železa až do roku 1839 a dnes svoje produkty vyvážajú do viac ako 60 štátov. Železiarne zo susednej Českej republiky ale rázne odmietli špekulácie o možnej kúpe U. S. Steelu Košice. „Moravia Steel nekupuje U. S. Steel Košice,“ reagovala Petra Jurásková, hovorkyňa Moravia Steelu a Třineckých železiarni.
Špekulácie o predaji U. S. Steelu Košice rozvírili problémy jej americkej matky spoločnosti United States Steel Corporation. Tej agentúra Fitch ešte začiatkom decembra 2015 znížila rating zo stupňa BB- na stupeň B+. Rovnako zo stupňa BB- na stupeň B+ zhoršila agentúra rating nadradených nezabezpečených záväzkov spoločnosti. Navyše ratingová agentúra ako pravdepodobnejšie považuje zhoršenie a nie zlepšenie súčasných problémov. Tie spočívajú hlavne v 72-percentnom využití výrobných kapacít oceliarní a lacnej rope, ktorá výrazne zlacňuje prepravu už tak lacnej ocele z Číny.