Peter Kudláč je pôvodom inžinier strojár. Titul inžinier je francúzskeho pôvodu a vyjadruje schopnosť tvorivo, vynaliezavo riešiť rôzne výzvy – technické, biologické, ekonomické, pred ktorými stojí ľudstvo. Petra Kudláča nefascinovali len stroje.
Zvykli sme si, že tón v móde odevov udávajú Taliani, vo vínach Francúzi, dnes aj Novozélanďania, Čiľania, ale koľkí vieme, že svetové trendy v medovinách najlepšie vyjadrujú slovenské chute.
Ako dvanásťročného chlapca ho zaujali včely, ich dokonale zorganizované spoločenstvo, oplodňujúce prírodu. Keď sa mu na jazyku rozplynul med, uvidel rozkvitnutú lúku, zacítil omamnú vôňu agátov a líp a počul koncert včiel. Ešte nevedel, že včely si ho omotajú okolo prsta na celý život, ale svet včiel si ho podmaňoval, sľuboval veľkú výpravu za dobrodružstvom.
Vlani barikovú medovinu z medovinárstva Apimed, ktoré založil pred 18 rokmi v Dolnej Krupej Peter Kudláč, vyhlásili za najlepšiu medovinu sveta. Stalo sa tak na svetovom kongrese včelárov Apimondia v Južnej Kórei. Keď Kudláčovi odovzdávali ocenenie s titulom šampióna, mysľou na zopár okamihov zaletel do svojho detstva.
Ako šiestak sa zapísal do krúžku včelárov, ktorý viedol vynikajúci učiteľ Michal Kumančík. To on v ňom prebudil záujem o voňavý medový plást. Bez dobrých učiteľov by neboli dobrí žiaci, nebyť láskavého, ústretového pána učiteľa Kumančíka, nebolo by dnes Slovensko krajinou, ktorá sa stala jedným z rešpektovaných svetových lídrov vo výrobe medoviny.
Ľudská chuť sa mení
Na tento elixír zdravia, povznesenej radostnej mysle, dobrej nálady sme na Slovensku takmer zabudli. Ako plynul čas a rozvíjali sa technológie, ľudia začali viac holdovať vínu a pivu, ovocným či iným destilátom. Až jedlami a nápojmi preplnená tabuľa stolujúceho národa ukázala, že nie všetko, čo sa na nej ponúka, je nositeľom pravých hodnôt.
Vo chvíli, keď sme si uvedomili, že nie je med ako med a začali rozlišovať poctivý prírodný produkt od rôznych komerčných zmesí, dostala sa do pozornosti aj medovina. Dlho sme ju poznali ako starobylý včelársky výrobok ponúkaný na rôznych potravinárskych výstavách. Fľaštička z Agrokomplexu šla do sekretára ako príjemné a univerzálne liečivo. Zvrat nastal vo chvíli, keď slovenskú spoločnosť očarili ľahké svieže vína s prekvapujúcimi ovocnými tónmi. Ľudia objavili vo víne pridanú hodnotu nevšedných chuťových a aromatických zážitkov.
Bolo len otázkou času, keď im rovnocenný zážitok dokáže poskytnúť aj medovina. Po generácie ju vyrábali tisíce slovenských včelárov, hromadili skúsenosti, ale nevybočovali z radu všednosti. Akoby sa čakalo na novú spoločenskú výzvu, na návrat k pôvodným hodnotám, ale aj schopnosť predstaviť ich v novej príťažlivejšej podobe. A doba nečakane ako sopka vychrlila nielen plejádu nadaných vinárov, ale aj medovinárov, spomedzi ktorých sa ako muž s pozoruhodnou invenciou prejavil včelár z Dolnej Krupej Peter Kudláč.
Krátko po revolúcii, keď sa mladý inžinier pokúšal nájsť svoje miesto v živote, inštinktívne uvidel príležitosť vo včelárení. Med a medovina mu blikali ako hviezdy na nebi. Založil si vlastnú firmu a okrem medu a celej plejády rôznych vedľajších produktov ho mimoriadne priťahovala medovina. Bol to nápoj, ktorý čakal na tvorcu s fantáziou.
Peter Kudláč vytvoril rôzne odrodové druhy medovín – agátovú, lipovú, kvetovú z lúčnych bylín aj horskú medovicovú. Včelári zdokonaľovali medovinu po stáročia. Uvedomovali si, že ľudská chuť nie je nehybná, vyvíja sa v čase, ovplyvňujú ju iné nápoje, rastúce nároky ľudí na technologickú dokonalosť garantujúcu čistotu aromatického a chuťového zážitku.
Spotrebiteľovi predstavil Peter Kudláč odveký nápoj ľudstva v nových podobách. Nezaprel, ale naopak, zdôraznil pôvod medoviny. Medovinové moky z Apimedu sa hlásia k staroslovanskej tradícii, preto majú v názve napríklad Staroslovanská svetlá či tmavá, dávajú najavo príslušnosť k regiónu, kde vznikli – Trnavská a hovoria aj o technologických inováciách – Bariková medovina, teda medovina dozrievajúca v dubovom barikovom sude, drevo ktorého pridáva medovine chuť exotickej vanilky či praženej kávy a čokolády.
Medovinový tón udáva Slovensko
Zvykli sme si, že tón v móde odevov udávajú Taliani, vo vínach Francúzi, dnes aj Novozélanďania, Čiľania, ale koľkí vieme, že svetové trendy v medovinách najlepšie vyjadrujú slovenské chute. Potvrdili to ázijské aj americké trhy. Tam všade mimoriadne zaujali slovenské medoviny z Dolnej Krupej. Slúžia ako príklad dokonale vyladenej harmónie chuti a vône.
Medovina z Dolnej Krupej predstavuje Slovensko ako krajinu, ktorej príroda odolala úžasnému civilizačnému tlaku. Medovina je obrazom druhovej pestrosti a čistoty slovenskej prírody. Je ukážkou bohatstva kvitnúcich bylín a stromov celého karpatského regiónu.
Nebývalá chuťová a aromatická koncentrácia je výsledkom precízne zvládnutej fermentácie. Búrlivé kvasenie riadi ako pri moderných vínach počítač, ale nie on má rozhodujúce slovo v tvorbe medoviny. Sú to ústa Petra Kudláča, jeho hlava, rozum a cit, ktoré rozhodnú, ako v tej-ktorej fáze s "medovým muštom“ premieňajúcim sa na medovinu naložiť. Kde sa končí precízne remeslo a kde sa začína nenapodobiteľné umenie?
Minulý rok v Šanghaji na potravinárskej výstave SIAL China bola medovina z Dolnej Krupej jednou z jedenástich potravín a nápojov, ktoré získali najvyššie ocenenia. Peter Kudláč si veľmi cení aj zisk striebornej medaily a titul Mead of The Year z prestížnej súťaže vín a medovín New York International Wine Competition Producer. Medovinár z Dolnej Krupej predstavil Slovensko ako krajinu, ktorá udáva tón vo vývoji najstaršieho prírodného nápoja ľudstva.
V Dolnej Krupej napísal pred takmer 200 rokmi Ludwigh van Beethoven sonátu mesačný svit. Neskôr tu žila grófka Henrietta Chotková, ktorá Krupú preslávila rozáriom. Teraz má obec s panorámou Malých Karpát tretieho veľkého tvorcu – je ním Peter Kudláč, autor medoviny s poéziou rozkvitnutých lúk a stromov, medoviny prežiarenej slnečným jasom. Zabudnite pri prípitkoch na zahraničnú ponuku nápojov, ochutnajte slovenskú medovinu.