Ako dodáva vo svojej analýze Slovenská sporiteľňa, trojpercentnú métu v roku 2014 dosiahli iba tri krajiny únie, a to Dánsko, Fínsko a Švédsko. Naopak, najnižší podiel výdavkov na výskum a vývoj na úrovni 0,38 % evidovalo Rumunsko.
Slovensko zaostáva v spomínaných výdavkoch aj pri porovnaní v rámci regiónu. Z krajín Visegrádskej štvorky boli výdavky na úrovni 0,89 % HDP najnižšie. Bližšie k lisabonskému cieľu únie bola Česká republika s 2 % HDP, nasledovalo Maďarsko s 1,38 % HDP a napokon Poľsko s 0,94 % HDP.
O čosi lepšie je na tom Slovensko pri porovnaní výdavkov na výskum a vývoj v prepočte na počet obyvateľov. V roku 2014 predstavovali totiž u nás výdavky na výskum a vývoj na obyvateľa 124 eur, čo je o 22 eur viac ako v Poľsku. Aj v tomto ukazovateli však viac vynakladajú na výskum a vývoj oproti Slovensku Česi, a to viac ako dvojnásobne na úrovni 294 eur na obyvateľa. V tom istom roku napríklad v Dánsku na výskum a vývoj vynaložili 1 413 eur na obyvateľa, či v susednom Rakúsku 1 156 eur na obyvateľa.