Nárast pravicového extrémizmu považuje za najväčšie politické povolebné riziko až 42 percent zahraničných firiem. Taký je výsledok prieskumu medzi 153 investormi, ktorý sa uskutočnil od 14. do 21. marca 2016. V prieskume sa vyjadrili predstavitelia nemeckých, rakúskych, talianskych, holandských a švédskych firiem pôsobiacich u nás.
„Zahraniční investori podnikajúci priamo na Slovensku za najväčšie politické riziká v krajine považujú nárast pravicového extrémizmu a vznik veľkej nestabilnej koalície. Aj keď je pravda, že druhá hrozba sa zdá momentálne už zažehnaná,“ povedal Markus Halt, hovorca Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory. Narážal tým na nevydarenú snahu Richarda Sulíka vytvoriť širokú koalíciu. Po voľbách navyše vyšlo najavo, že Sulík sa v minulosti tajne stretával práve s Kotlebom.
Zahraniční investori nateraz na Slovensku plánujú prijímať nových zamestnancov a veria, že krajina situáciu s nástupom krajnej pravice zvládne. V prieskume sa 46 percent investorov priklonilo k tomu, že povolebný vývoj sa ich dotkne negatívne a 54 percent, naopak, verí tomu, že podmienky na podnikanie sa zlepšia.
Bez zahraničných investícií by sa zo Slovenska stala chudobnejšia a izolovaná krajina. Export už roky ťahá hore životnú úroveň ľudí. Politici si čoraz viac uvedomujú, že treba klásť dôraz na to, aby zahraniční zamestnávatelia presúvali k nám aj výskum a vývoj a vytvárali sa tak lepšie platené pozície.
Členstvo v únii zaručuje domácim firmám bezcolný vývoz na trhy všetkých 28 štátov Európskej únie. Pre krajinu pod Tatrami preto nebol v roku 2015 problém vyrobiť a vyviezť viac ako 1 milión automobilov. Len na samotnom trhu Európskej únie sa nachádza 503 miliónov zákazníkov. "Po vystúpení z Európskej únie by slovenské firmy zažili extrémne negatívny šok.
Väčšina našich produktov sa vyváža práve do Nemecka, Českej republiky, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Maďarska či Poľska. Je naivné si myslieť, že takej malej krajine, akou je Slovensko, by sa podarilo s veľkými štátmi dohodnúť pokračovanie neobmedzeného pohybu tovarov. Určite by sme mali horšie podmienky ako dnes a mnoho firiem by muselo pristúpiť k masívnemu prepúšťaniu ľudí," povedal Martin Hošták, výkonný tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.
Automobilky zvyšujú platy
Pre obnovenie ciel by bol ohrozený hlavne motor slovenskej ekonomiky automobilový priemysel. Na Slovensku vyrobené automobily by po vystúpení z Európskej únie nebolo možné vyviezť tak lacno ako dnes. Priamo v automobilovom priemysle pracuje 80-tisíc ľudí a od peňazí minutých automobilovým priemyslom v slovenskej ekonomike závisí až 200-tisíc pracovných miest. Navyše práve automobilový priemysel je ťahúňom vo zvyšovaní nízkych slovenských platov.
Za tvrdú robotu za pásom dostávali ľudia v bratislavskom závode Volkswagenu v roku 2015 priemerne 1¤795 eur za mesiac v hrubom. V ďalších dvoch automobilových závodoch, trnavskom PSA Peugeot Citroën a žilinskej Kii, ľudia zarábajú priemerne v hrubom okolo 1¤300 eur za mesiac.
Aj vďaka členstvu v EÚ umiestnil francúzsky automobilový koncern do trnavského závodu PSA Peugeot Citroën výrobu nového modelu automobilu, ktorého ambíciou je stať sa najpredávanejším vozidlom v segmente B. Nový model Citroënu má ambíciu dominovať v predaji malých automobilov nižšej triedy. Na zabezpečenie zvládnutia zvýšenej výroby v Trnave aktuálne pracuje na rozbehnutí ďalšej výrobnej zmeny, čo vytvára priestor pre prijímanie nových zamestnancov. "Štvrtá pracovná zmena trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën Slovakia, ktorá sa rozbehne na úvod roka 2017, vytvorí okolo 800 pracovných postov.
Bude víkendovou zmenou a vytvorí možnosť kariérneho rastu predovšetkým pre už existujúcich zamestnancov trnavského výrobného centra," uviedol Peter Švec, hovorca PSA Peugeot Citroën Slovakia.
Nové investície vznikli aj vďaka euru. „Pre naše slovenské firmy je zavedenie spoločnej meny euro jednou z dôležitých konkurenčných výhod v porovnaní s okolitými krajinami,“ zdôraznil Hošták. Na druhej strane susedná Česká republika má druhú najnižšiu nezamestnanosť v EÚ aj pri vlastnej mene.
Napriek spomínaným obavám zahraniční investori považujú Slovensko za jednu z najvhodnejších krajín pre investície v regióne strednej Európy. Systém hodnotenia zahraničnými obchodnými komorami je rovnaký ako známkovanie v škole, keď jednotka znamená výborné prostredie na investovanie a hodnotenie päť dostane krajina s prostredím absolútne nevhodným na budovanie zahraničných tovární a firiem. Česká republika od zahraničných investorov dostala pri hodnotení vhodnosti prostredia na umiestnenie investície známku 2,33 a Slovensko 2,35. Jeden z najväčších konkurentov Slovenska pri boji o závod automobilky Jaguar Land Rover, susedné Poľsko, dostal 2,71. Horšie skončilo aj Estónsko so známkou 2,88 a Slovinsko s hodnotením na úrovni 2,93.
Ľudia sú plusom, korupcia mínusom
Slovensko dobré známky v hodnotení zahraničných investorov dostalo práve pre členstvo v EÚ a pre zavedenie spoločnej meny euro. Ďalšou silnou stránkou hodnotenou známkou 2,6 je produktivita a ochota pracovníkov podávať pracovné výkony. S hodnotením 2,81 nasleduje disponibilita a kvalita miestnych dodávateľov, nasledovaná stále prijateľnými mzdovými nákladmi so známkou 2,91 a ako dobrá sa pri známke 2,93 javí kvalifikácia zamestnaných ľudí.
Na opačnom konci rebríčka stoja dlhodobo neriešené problémy Slovenska. "Podnikatelia zo zahraničia stále za dva najväčšie problémy považujú slabý boj proti korupcii a zlú transparentnosť verejného obstarávania,“ uviedol Halt. Pri týchto problémoch za posledné dva roky prichádza aspoň k miernemu zlepšeniu. Pred dvoma rokmi totiž investori ohodnotili systém boja proti korupcií známkou 4,23 a aktuálne 4,21. O niečo viac za rovnaké obdobie sa znížilo hodnotenie transparentnosti verejného obstarávania, ktoré kleslo z hodnotenia 4,17 na 4,07.
Jednoznačným skokanom v zhoršení podnikateľského prostredia je kategória hodnotiaca dostatok kvalifikovaných uchádzačov na voľné pracovné miesta. Tu sa Slovensko za dva roky zhoršilo hodnotiacou známkou z 3,22 na 3,54. "Dnes napríklad nevieme vôbec nájsť voľných IT odborníkov a firmy ich väčšinou lovia u svojej konkurencie. Podobné je to aj pri hľadaní odborníkov v oblasti výroby strojov.
Pre samotných zamestnancov je takýto stav dobrou správou, lebo sa zvyšuje tlak na rast ich platov," povedal Stephan Gebeshuber, obchodný atašé veľvyslanectva Rakúskej republiky. Zahraniční investori v roku 2016 počítajú s priemerným rastom mzdových nákladov o 5,87 percenta. Dobrou správou pre slovenskú ekonomiku je, že až 70 percent zahraničných firiem s viac ako 250 zamestnancami počíta v tomto roku s prijímaním nových ľudí.