Briti by chceli profitovať z únie aj po Brexite

, 02.04.2016 09:00
EÚ, Veľká Británia, vlajka
Až 52 percent Britov si želá, aby krajina po odchode z únie uchýlila k členstvu v Európskom združení voľného obchodu (EFTA). To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom. Autor: ,

Čím bližšie je termín britského referenda o zotrvaní alebo odídení krajiny z Európskej únie, tým viac sa začínajú šíriť informácie, ako by sa krajina mala bez Bruselu podstatne lepšie a v zásade by sa prípadný Brexit nemal na politických ani ekonomických vzťahoch únie a Británie negatívne odraziť.

Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky britského think-tanku Bruges Group si až 52 percent opýtaných Britov želá, aby sa krajina po odchode z únie uchýlila k členstvu v Európskom združení voľného obchodu (EFTA), ktoré združuje Island, Nórsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. To by uľahčilo pohyb tovarov medzi britským a európskym trhom.

Briti by aj napriek tomu museli naďalej podliehať väčšine pravidiel únie, ktoré teraz kritizujú. Napríklad Nórsko rešpektuje 75 percent bruselskej regulácie. Po Brexite navyše hrozí, že proeurópski Škóti by znovu otvorili otázku svojej nezávislosti, resp. pripojenia k EÚ. Export do EÚ tvorí momentálne takmer polovicu vývozu Británie a podieľa sa na 15 percentách hrubého domáceho produktu, čo podporuje 4,2 milióna pracovných miest.

„EFTA má pre Britániu výhodu v tom, že sú to len prepojené ekonomické záujmy, nesnaží sa o nejakú kultúrnu a sociálnu výmenu podľa vzoru EÚ. Čo sa týka peňazí, tak na tých sa ľudia dokážu pomerne rýchlo dohodnúť. EÚ má tiež zónu voľného obchodu. Keby sa únia nesnažila i o zbližovanie v iných oblastiach, tak by rozhodne nepotrebovala taký rozsiahly politický aparát, a hlavne jednotlivé krajiny by omnoho rýchlejšie prijímali dôležité rozhodnutia a reformy. Dôležité je i vnímanie verejnosti. Pri EFTA vidí verejnosť predovšetkým uvoľňovanie obmedzení. Pri únii sa, naopak, verejnosť zameriava predovšetkým na limity, ktoré ovplyvňujú jednotlivé krajiny,“ komentuje ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Brexit rozdeľuje verejnosť aj biznis

Britské referendum, ktoré sa bude konať 23. júna, polarizuje spoločnosť. Nateraz je pomer euroskeptikov a eurooptimistov takmer vyrovnaný, veľa ľudí je však stále nerozhodnutých. Referendum rozdeľuje aj pohľady malých, stredných a veľkých nadnárodných firiem pôsobiacich v Británii. Viacerí šéfovia najväčších britských spoločností nedávno uviedli, že Brexit by ohrozil pracovné miesta aj investície. Tento názor podporili napríklad vedúci predstavitelia ropných koncernov Shell a BP a najväčšia telekomunikačná skupina BT.

Skupina Vote Leave, ktorá podporuje odchod krajiny z únie, najnovšie zverejnila vlastný zoznam 250 podnikateľov, ktorí, naopak, podporujú Brexit. Sú medzi nimi napríklad bývalý generálny riaditeľ bankovej skupiny HSBC Group Michael Geoghegan, šéf reťazca hotelov a pivníc Wetherspoon Tim Martin alebo zakladateľ už teraz skrachovanej siete predajní mobilných telefónov Phones 4U John Caudwell. Tí tvrdia, že zatiaľ čo EÚ môže byť prospešná pre veľké nadnárodné firmy, z hľadiska menších podnikov môže byť jej vplyv deštruktívny.

Brexit si pritom nepraje podľa prieskumu londýnskeho City 84 percent vysokých predstaviteľov britského finančného priemyslu. 94 percent z nich oceňuje, že je Británia súčasťou jednotného trhu a chce, aby v ňom zostala. Zástupcovia bánk sa so svojou podporou členstva pridávajú aj britským firmám, ktoré sú združené v britskom združení výrobcov (EEF).

Banky sídliace v Londýne si uvedomujú, že po Brexite by sa ich biznisu výrazne pohoršilo. Po odchode Britov z únie by sa totiž na banky pôsobiace v krajine prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulátornú záťaž.

Nové rokovania aj so Slovenskom

Ak by Briti z únie vystúpili, museli by nanovo vyrokovať viac ako 100 obchodných zmlúv s európskymi krajinami vrátane Slovenska. Takmer polovica britského exportu smeruje práve do krajín EÚ, pričom opačne, teda európsky export do Británie, predstavuje zhruba 10 percent z celkového vývozu. "Prakticky všetky významné medzinárodné zmluvy, teda aj všeobecné zmluvy a obchodné dohody, sa v slovenskom, ale aj českom právnom poriadku radia medzi tzv.

prezidentské zmluvy. Tie vyžadujú súhlas parlamentu ústavnou väčšinou," hovorí hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen Lukáš Kovanda.

Podľa ďalšieho prieskumu verejnej mienky britského think-tanku Bruges Group si až 80 percent opýtaných Britov myslí, že prípadný Brexit otvorí tzv. Pandorinu skrinku. Inými slovami, podľa britského vzoru budú chcieť z únie vystúpiť aj ďalšie nespokojné krajiny spoločného európskeho bloku. Iba 17 percent opýtaných sa vyjadrilo, že by to skôr malo efekt postupného zbližovania únie. Napríklad z najnovšieho prieskumu verejnej mienky vo Fínsku vyplýva, že 56 percent opýtaných je za vystúpenie krajiny z únie, pričom len 30 percent z nich je proti. 14 percent Fínov nie je rozhodnutých.

Čísla nepustia

Pravdou je, že britskú verejnosť momentálne veľmi ovplyvňujú emócie. Tie sú spojené najmä s bezpečnosťou. Mnoho Britov sa totiž obáva ďalších teroristických útokov Islamského štátu v ich krajine, pričom viaceré európske štáty považujú za sídlo džihádistov. Tento názor v Británii šíria najmä bulvárne média, pričom po bruselských krvavých útokoch sa k nim pridali aj seriózne britské denníky. Britský premiér David Cameron, líder Konzervatívnej strany, ktorý je za zotrvanie Britov v

Uvedomuje si najmä rozsiahle ekonomické dosahy. Podľa Fréderica Gonanda, ktorý pôsobí na parížskej Université Paris-Dauphine, by britský odchod z EÚ mohol znížiť tamojšiu ekonomiku v najbližších 15 rokoch o viac ako sedem percent. Napríklad britská centrálna banka vidí riziko, že britské referendum o zotrvaní v EÚ by mohlo zvýšiť náklady na požičiavanie si, oslabiť britskú menu a sprísniť podmienky poskytovania hypotekárnych úverov.

Londýnska ekonomická škola (LSE) zase uviedla, že po Brexite by priemerný príjem britskej domácnosti pre nižšie príjmy zo zahraničného obchodu klesol najmenej o 850 libier ročne.

Podľa pesimistickejšieho scenára by pokles príjmu mohol byť dvojnásobný. Odhadovaný nerealizovaný príjem 850 libier je optimistickejším scenárom, ktorý stojí na predpoklade, že Británia by po odchode z EÚ mala podobný status ako Nórsko. Nórsko má s EÚ dohodu o voľnom obchode. Nie je však súčasťou colnej únie EÚ a naráža teda na niektoré obchodné prekážky. Rovnako musí prispievať do úniového rozpočtu či prijímať úniové nariadenia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Veľká Británia #termín #Európska únia #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk