Rudi bol a zostal pedant. Každý sládok ním vlastne je, pretože pivo, akokoľvek je to nápoj niekedy až výbušných emócií, miluje poriadok. Dobrý recept a jeho nuansy síce nosí sládok v hlave, ale varný list je doklad, ktorý dokumentuje viac ako len postup zrodu piva.
Varný list je hmotný dôkaz dôvtipu, ale aj obyčajnej ľudskej radosti z okamihu, keď sa podarí veľká vec. Zlatý Bažant, pivo s krásnym názvom, naberalo v roku 1973 letovú výšku a podmaňovalo si slovenské chute.
Rudiho pivo sa nedávno opäť narodilo. Nielen automobilky oprašujú staré úspešné verzie, ktorými fascinovali milióny ľudí. Volkswagen pred časom vyrobil Beetla. Populárneho chrobáka, auto z tridsiatych rokov, zaodel do modernejšej karosérie, ktorá sa pridŕžala starej línie a zároveň ho vybavil moderným motorom a množstvom v minulosti neznámych technických vymožeností. V tom aute sa snúbili dva svety – starý a nový zároveň. Bol to príťažlivý dizajnérsky kúsok i parádna technická novinka. Ľudia milujú krásu a úžitok zároveň. O niečo neskôr podobný ťah zopakoval taliansky FIAT – a medzi mladými prepukla fascinácia staronovou sviežou fiatkou 600.
Nápoj ako katapult času
Retrom sa nechávajú v ostatnom čase inšpirovať aj pivovarníci. Návrat do minulosti je nielen pátraním po autenticite minulých čias. Pre mladých ľudí je výletom do čias, keď pivo s receptúrou zrodenou onou dobou reprodukuje zážitky, ktoré prežívali rodičia či starí otcovia a babičky. Pre staršiu generáciu je to sladká nostalgia, akoby sa im vrátila mladosť.
"Takí sme boli,“ povedal by Milan Kňažko. Akí sme však v skutočnosti boli, aké pivo sme vlastne pili? Pamätáme si ho ešte? Kam sa vôbec od tých čias posunula naša chuť rozmaznávaná prekypujúcou ponukou jedál a nápojov?
Pivo, ktoré navarili v Hurbanove, označili Zlatý Bažant 73. Je odkazom na pivovarnícke majstrovstvo éry, ktorú zosobňuje Rudi Kajan, ale je to zároveň nápoj moderný, ktorý vytvárali ďalšie dve generácie pivovarníkov. Jednak priami Kajanovi nasledovníci Milan Slávik a Karol France a, pravdaže, tridsiatnici. Tri pokolenia sládkov vedomostne, technologicky a ľudsky premostili historický pivný oblúk s dĺžkou 43 rokov.
Chvalabohu, že Rudi Kajan mal vždy vo veciach poriadok. Keď sa pred piatimi rokmi odobral na dôchodok, vzal si na pamiatku aj varný list dokumentujúci zrod jeho životného piva. Za socializmu nikto nevedel, kto navaril pivo, čo rýchlo prekročilo hranice Slovenska. Sládkovia žili v anonymite, nenosili sa podpisy na etiketách. Príbeh piva tvorili vtedy súdruhovia. Neviditeľní súdruhovia pivo vymysleli, vyrobili a obšťastnili ním pracujúci ľud. Rudi mal 23 rokov, nedostal žiaden metál, hoci takým odmeňovali Za vynikajúcu prácu. Až teraz na sklonku profesionálnej kariéry prišla veľká životná satisfakcia.
Kto sa o ňu postaral? Že by to bol trh preplnený bohatou ponukou pív a rôznych nápojov odvodených od piva? Alebo marketingoví odborníci skúmajúci správanie slovenských spotrebiteľov, ktorých od Čechov a Nemcov odlišuje chuť vyskúšať každú novinku? V snahe ulahodiť vyvíjajúcej sa premenlivej ľudskej chuti sa rodil a aj zrodil motív vyrobiť retro pivo.
V sieťkach fľašky štrngajú
Pivo sprevádza ľudí na ich civilizačnej púti najmenej šesťtisíc rokov. Prvé kvasenie obilnín obsahujúcich cukor bolo spontánne, ale nápoj plný energie s dovtedy nepoznaným alkoholickým obsahom ľuďom rýchlo zachutil. Prinášal eufóriu, podnecoval fantáziu a rozvíjal pradeno rozhovorov. Že by sa takto zrodilo dodnes známe slovenské pozvanie poďme na jedno pivo?
Ľudstvo zdokonaľovalo pivo celé veky. Začalo v Mezopotámii a už sa nikdy nezastavilo. Každý národ pridal do fresky poznania svoj kamienok. V 19. storočí vznikol svetlý ležiak plzenského typu – prototyp moderného svetového piva. Aj náš slovenský Zlatý Bažant je takýmto pivom. A tiež prechádza vývojom, zmenami.
Sládok Karol France poukazuje na to, ako sa v ostatnom čase zmenili technológie, priniesli viac precíznosti, možnosť pracovať s pivom fajnovejšie, hľadať pri jeho výrobe rôzne chuťové odtienky. Umožňuje to bohatstvo a rôznorodá kvalita sladov, chmeľov a, samozrejme, vynaliezavosť sládkov.
Možno si to neuvedomujeme, ale slovenská spoločnosť sa čoraz viac rozvrstvuje, aj chuťovo. A pivovarníci, ako podotýka Hana Šimková, hovorkyňa Heinekenu Slovensko, sa usilujú zachytiť rozmanitosť ľudských chutí.
Kód 73 na pôvodnej bucľatej socialistickej fľaške je hurbanovským návratom do minulosti. Do obdobia, ktoré ospieval v hite tých čias Pavol Hammel. ZRPŠ nebolo len združením rodičov a priateľov školy, ale možno ho rozšifrovať aj ako združenie reštauračných a pivničných štamgastov. Je to nový výklad, ale Hammelovo retrokonštatovanie, že „sieťky máme prázdne a fľašky v nich štrngajú“, je pravdivé.
Taká to bola doba a Zlatý Bažant prežaroval vtedajšiu sivosť, celkom iste už samotným názvom. Keď Rudi Kajan vlani vytiahol z fijoka, teda zo zásuvky zožltnutý varný list, otvoril svojim mladším kolegom cestu k tvorbe novej sedemdesiattrojky. Karol France o tomto pive povedal, že je kombináciou minulých a súčasných metód, pivo vyjadrujúce ľudskú kreativitu, zo všetkých stránok vyvážené s plnšou "chlebnatou“ chuťou. Akoby sa nepilo, ale jedlo. Nie je tu vysvetlenie prirovnania piva k tekutému chlebu? Isteže je. Retro pivo prináša príjemnú vyššiu horkosť, ktorá sa z niektorých pív v posledných rokoch vytrácala. Čo je však dôležité, nie je to horkosť dráždivá.
Pri každom dobrom pive, práve tak ako pri víne, je dôležitá harmónia. Hľadáme ju v ľudskom živote, v bývaní, architektúre miest a dedín, aj v jedle a nápojoch. Retro je vlastne jednou z ciest k harmónii. Túžime po nej celkom prirodzene, veď je ozdobou a istým spôsobom zmyslom života.