Medzi štáty, ktoré za posledný rok a pol začínajú pociťovať finančné suchoty, patrí aj Saudská Arábia. Tá sa najnovšie rozhodla, že už nechce byť závislá od ropy. Saudskoarabský korunný princ Mohammed Bin Salmán v rozhovore pre agentúru Bloomberg povedal, že krajina chce navýšiť investičný fond, ktorý by mal zastrešovať aktíva v hodnote dvoch biliónov dolárov. Mohol by si tak hypoteticky kúpiť Microsoft alebo Apple.
Hlavná časť zdrojov, ktoré Saudská Arábia použijú na zväčšenie verejného fondu, pôjde z predaja ropnej spoločnosti Aramco. Tú má aktuálne v 100-percentnom vlastníctve štát. Spoločnosť disponuje zásobami ropy v objeme 268 miliárd barelov, čo je 16 percent svetových rezerv. Obstaráva tak zhruba 90 percent všetkých štátnych príjmov. Jej predajom by sa tamojšia ekonomika podľa Salmána dostala o 20 rokov do stavu, že už nebude viac závislá od ropy. Prvý 5-percentný balík akcií spoločnosti Aramco by sa mal na burzu dostať do roku 2018. Ak by tamojšia vláda predala všetky akcie Aramca, stala by sa firma s odhadovanou hodnotou dva bilióny dolárov najhodnotnejšou na svete.
Saudská Arábia ešte v lete roku 2014 začala tzv. cenovú ropnú vojnu. Chcela si udržať trhový podiel a vytlačiť z trhu alternatívnych bridlicových ťažiarov z USA. Kým v lete v roku 2014 stála ropa viac ako 115 dolárov za barel, teraz sa drží pod 40 dolármi za barel. Ľudia v krajine, ktorá je momentálne najväčším vývozcom ropy na svete, doteraz žili v blahobyte. Saudská Arábia má momentálne jeden z najnižších nákladov na ťažbu čierneho zlata, a preto si mohla dovoliť tlačiť aj na zvyšovanie ťažby, a tým aj na extrémne nízke ceny ropy. Už pred pár mesiacmi sa začalo ukazovať, že aj oni sú so silami na konci, aj napriek slušným štátnym rezervám.
Vlani sa rezervy krajiny znížili o 70 miliárd dolárov. Medzinárodný menový fond upozornil, že pri súčasných nízkych cenách ropy by mohla Saudská Arábia zažiť bankrot, a to do piatich rokov. V krajine rastie nespokojnosť, množia sa sociálne konflikty. Absolventi vysokých škôl sa nemôžu zamestnať. Nezamestnanosť mladých sa odhaduje na 30 percent. Pokles ceny ropy zvýšil naliehavosť reforiem v krajine.
Salmán v rozhovore pre agentúru Bloomberg ešte povedal, že krajina pristúpi k zmrazovaniu produkcie ropy na januárovú úroveň len v prípade, že rovnako urobia aj ostatné ťažiarske krajiny, vrátane Iránu. Ten to však odmieta. Irán, ktorému po rokoch zrušili zbrojné embargo, teraz chce vo veľkom vyvážať. Krajina má 158 miliárd barelov ropných zásob, pričom vývoz jej ropy bol do značnej miery doteraz práve v dôsledku sankcií zablokovaný. Irán je schopný zvýšiť svoju produkciu ropy zo súčasných 2,8 milióna barelov denne na zhruba 3,8 milióna barelov denne, a to v priebehu niekoľkých mesiacov.
Ešte vo februári sa krajiny OPEC-u (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) dohodli, že zmrazia svoju produkciu na januárovú úroveň, teda nebudú už navyšovať ťažbu ropy. K tomuto kroku chcú pristúpiť Saudská Arábia, Rusko, Katar a Venezuela. Rozhodnutie však má byť definitívne prijaté, ak sa k tejto iniciatíve pripoja ďalší producenti. Podľa dát Medzinárodnej energetickej agentúry Saudská Arábia v januári čerpala 10,2 milióna barelov denne, to je teda pod nedávnym produkčným vrcholom 10,5 milióna barelov denne z júna 2015. Rusko v rovnakom období vyprodukovalo takmer 10,9 milióna barelov denne, ide o postsovietsky rekord.
Irak, druhý najväčší producent ropy v rámci OPEC, dlho tvrdil, že tento rok čaká ďalší nárast produkcie. V januári však vyhlásil, že v prípade dohody všetkých členských a nečlenských krajín OPEC by mohol súhlasiť s obmedzením ťažby. Námestník azerbajdžanského ministra ropného priemyslu medzitým povedal, že Baku žiadne zmrazenie vlastnej produkcie ropy nemá v pláne.