Dokument predstavuje plán na podporu automatizácie, modernizácie a digitalizácie priemyslu na Slovensku. „V tomto zmysle sa už intenzívne pracuje v oblasti robotiky, automobilového priemyslu a priemyselnej výroby, a energetiky,“ uviedla generálna riaditeľka sekcie inovácií a podnikateľského prostredia Ministerstva hospodárstva SR Zuzana Nehajová. Dokument nie je záväzný, no podľa Nehajovej jednoznačne identifikuje Inteligentný priemysel ako prioritu ministerstva.
„Štát bude musieť zhodnotiť súčasný právny rámec a priebežne ho upravovať tak, aby zodpovedal potrebám inteligentného priemyslu a vývoja podnikov a odvetví v digitálnej ére,“ dodala Nehajová. Návrhy legislatívnych zmien by mali postupne vyplynúť pri tvorbe akčných plánov a mali by sa opierať o analýzy, ktoré budú pre jednotlivé sektory vypracované. Ministerstvo očakáva od splnenia cieľov koncepcie vyššiu flexibilitu a efektivity výroby, inováciu výrobného procesu a samotného výrobku a viac priestoru pre kreativitu a vzdelávanie pracovnej sily.
Stratégia tiež poukazuje na nutnosť koordinovať smerovanie výskumu a vývoja na Slovensku v spolupráci priemyslu a inštitúcií v oblasti aplikovaného výskumu. S tým súvisí modernizácia vzdelávacieho systému na Slovensku za účelom vzdelávania pre potreby priemyslu. Nástrojmi na zlepšovanie vzdelávania by mali byť podpora kreativity, technických zručností a interdisciplinarity naprieč celým systémom.
"Industry 4.0 je pôvodne nemecká iniciatíva z roku 2011. Vyspelé priemyselné krajiny ale postupne vytvárajú svoje vlastné iniciatívy, ktoré na to reagujú. Slovensko nie je a nesmie byť výnimkou,“ pokračovala šéfka odboru. Koncepcia vznikla ako výsledok spolupráce Ministerstva hospodárstva SR so zástupcami priemyslu, akademickej pôdy a medzinárodnými expertmi za účelom predstavenia myšlienky inteligentného priemyslu širokej verejnosti.
Koncepcia reaguje na súčasný stav poznania a technologického pokroku, ktorý umožňuje prepojenie produktov, výrobných procesov, predmetov a ľudí. Prepájanie ľudí, predmetov a služieb sa objavuje nielen v priemysle, ale aj v oblastiach ako zdravotníctvo, energetika alebo doprava. „Na jednej strane z pohľadu priemyslu, krajiny V4 majú záujem udržať sa v dodávateľských reťazcoch tradičných a najväčších obchodných partnerov, predovšetkým Nemecka. Na strane druhej, koncepciu treba chápať aj ako reakciu na silnejúce tlaky na digitalizáciu priemyslu a ekonomiky ako takej, aj na úrovni EÚ,“ pokračovala Nehajová.