Už aj v minulosti prenikli na verejnosť mená prominentných klientov s podozrivými účtami v daňových rajoch, doteraz však väčšina z nich unikla trestu, vrátane tých slovenských.
Finančná správa SR sa týmito informáciami doteraz vždy zaoberala a prešetrovala ich. Čo sa týka Slovenska, treba upozorniť v tomto prípade na niečo iné, a to na tzv. inštitút účinnej ľútosti. Ak by sa u slovenského daňového rezidenta aj preukázalo, že došlo k úniku na daniach, tak danej osobe maximálne hrozí tieto nedoplatky na daniach a pokutu zaplatiť. Samotnej trestnoprávnej zodpovednosti sa vyhne, ak najneskôr deň po oboznámení sa s výsledkom vyšetrovania oľutuje, a zaplatí splatnú daň. Toto skôr vnímam ako problém, ak sa na dané prípadné odhalenie pozrieme zo slovenského pohľadu. Nie je pritom dôležité, či sa páchateľ prizná dobrovoľne, alebo čaká, či ho „chytí“ daňový úrad, a až keď ho „chytia“ a podajú trestné oznámenie, daň a pokutu zaplatí. V oboch prípadoch sa vyhne trestnému stíhaniu, ak daň uhradí pred skončením vyšetrovania.
Je súčasná kauza Panamských listov podobná tej spred roka, keď sa vyšetrovali podozrivé účty vo švajčiarskej banke HSBC?
Podľa mňa kauza HSBC nie je podobnou tej s Panamskými listami. V prípade HSBC išlo o odhalenie existencie bankových účtov, napríklad aj slovenských daňových rezidentov. Treba však upozorniť, že existencia bankového účtu v zahraničí z danej osoby ešte automaticky nerobí daňového podvodníka. Napríklad športovci zvyknú mať účty v zahraničí pretože zdaňujú príjmy v krajine, kde ich získali z výhier v rôznych turnajoch či zápasoch. Môže ísť aj o klientov, ktorí tam majú vedené účty, lebo nedôverujú slovenskému bankovému systému, alebo si manžel pred manželkou prevedie peniaze na účet vo Švajčiarsku, lebo sú v rozvodovom konaní. V prípade Panamských listov však už ide o informácie o účelových štruktúrach zakladaných s cieľom krátiť dane.
Ako sa dá overiť pravosť týchto dokumentov?
Samozrejme, až následne vykonané daňové kontroly u dotknutých osôb potvrdia, či ide o reálne informácie. Osobne si však neviem predstaviť, že by niekto účelovo vyhotovil také množstvo informácií, ale, samozrejme, to je len špekulácia a preverovanie treba prenechať príslušným inštitúciám. Momentálne je relatívne ťažké kvantifikovať sumu prípadných daňových únikov, ak sa preukážu. Ale predpoklad najväčšieho odhalenia tam určite je.
Aké zmeny v legislatíve sa musia prijať, aby sa podobným prípadom do budúcnosti predchádzalo?
Za každou spoločnosťou treba hľadať vždy ľudí a bankové účty, na ktorých majú uložené svoje finančné prostriedky. Z tohto dôvodu pre mňa najdôležitejšou zmenou je iniciatíva OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) vo veci celosvetového zavádzania automatickej výmeny informácií v daňovej oblasti (AEOI). Jej úlohou je podpisovanie bilaterálnych a multilaterálnych dohôd medzi štátmi, za účelom ich zaviazania sa k výmene informácií. Zjednodušene povedané, finančné inštitúcie majú povinnosť zisťovať daňovú rezidenciu klienta a sumu finančných prostriedkov, ktoré má u nich uložené, a hlásiť tieto informácie v krajine ich daňovej rezidencie. Treba upozorniť, že k tejto iniciatíve pristúpili aj krajiny z tzv. daňových rajov ako sú Britské Panenské ostrovy, Kajmanie ostrovy atď. Len pre zaujímavosť, práve Panama k tejto iniciatíve zatiaľ nepristúpila. Samozrejme, už bude len na konkrétnych daňových úradníkoch, ako s predmetnými informáciami naložia. Problémom môžu byť aj samotné inštitúcie v daňových rajoch, ktoré za účelom maximalizácie svojich ziskov môžu informácie o daňovej rezidencii vybraných klientov aj naďalej zatajovať. Len čas ukáže, či predmetná forma regulácie prinesie aj očakávané výsledky.