Matečná: Nechcem, aby vychádzalo mlieko navnivoč

Môže si človek na vysokých postoch uchovať nestrannosť? "Nieže môže, musí,“ tvrdí ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, ktorú na vládny post nominovala SNS. K jej prioritám patrí transparentnosť v prideľovaní dotácií, ale aj zatraktívnenie poľnohospodárstva a slovenských potravín v očiach verejnosti.

06.04.2016 07:00
Gabriela Matečná Foto: ,
Nemyslím si, že situácia je výbušná, hoci poľnohospodári ju za takú považujú, lebo nemajú kde predať všetko vyprodukované mlieko, hovorí nová ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná.
debata (18)

Ako sa cítite v novej funkcii?
Zvykám si. Keď človek prichádza na ministerstvo, nevidí do hĺbky všetkého. Pomaly deň aj noc premýšľam nad tým, čo všetko treba urobiť. Je toho veľa, ale pomáha mi meditácia, relaxačné cvičenia, aby som zregenerovala, dopriala si potrebný spánok a na druhý deň mohla s čerstvou mysľou pracovať.

Zišlo vám krátko po voľbách na um, že by ste mohli viesť rezort pôdohospodárstva?
Nie, ani trochu. Priznám sa, som ambiciózny človek a v mladosti som si povedala: Raz budem ministerkou. Čím som bola staršia, tým menej som sa tým zapodievala.

Čo vás motivovalo zobrať zodpovednosť za vedenie rezortu, v ktorom, najmä pokiaľ ide o živočíšnu výrobu, vládne výbušná situácia?
Nemyslím si, že situácia je výbušná, hoci poľnohospodári ju za takú považujú, lebo nemajú kde predať všetko vyprodukované mlieko. Predpokladám, že spolu s farmármi a mliekarmi nájdeme spôsob, ako sa dostať zo slepej uličky. Nuž a prečo som prijala funkciu ministra? Nebojím sa čeliť výzvam. Musela som sa rýchlo rozhodnúť, ale skúsenosti z posledných štyroch rokov vedenia Slovenského pozemkového fondu ma presvedčili, že ak človek nechá dušu aj telo v práci, potom to ide.

Pozemkový fond ste viedli v čase jednofarebnej vlády Roberta Fica. Teraz ste vstúpili do služieb SNS. Môže si človek na vysokých postoch uchovať nestrannosť?
Nieže môže, musí.

Akcentujete odbornosť a nestrannosť. Bolo odborné a nestranné aj vaše rozhodnutie čoby šéfky pozemkového fondu o prevode 65 hektárov pozemkov v Ivanke pri Dunaji?
Určite. Podotknem, že reštitučné nároky sa riadia niekoľkými zákonmi a novelami. Po kauzách Slavkov I, Slavkov II sa urobila legislatíva, podľa ktorej už nebolo možné vydávať pôdu v úplne iných okresoch, len za určitých okolností, ktoré odsúhlasila Rada SPF. V tomto prípade išlo o prevod pozemkov 22 zmluvami. Vtedy sa dalo v rámci reštitúcii využiť splnomocnenie. Ak niektorá oprávnená osoba, ktorá má reštitučný nárok, splnomocní niekoho a dá mu generálnu plnú moc, má sa za to, ako keby konala ona sama vo vlastnom mene. To po prvé. A po druhé, pozemkový fond nelustruje, kto je postupníkom. Postupnícka zmluva overená notárom sa berie ako fakt. Na fonde by musela pracovať skupina ľudí, ktorá by iné nerobila, len skúmala prepojenia, kto s kým je v akých vzťahoch.

Od ministerky sa očakáva nadhľad i prehľad, odstup aj pochopenie vecí, javov a problémov ľudí, ktorých sa bytostne týkajú. Ktorý gordický uzol, čo sa v odvetví zhrčili, roztnete ako prvý?
Odpoveď nie je ľahká, pretože nakopených problémov je naozaj veľa. Nadnes (utorok) sme zvolali okrúhly stôl k mlieku. Je tu kríza z nadprodukcie mlieka v Európe, to musíme riešiť ako prvé.

Budete potrebovať na zastavenie úpadku mimoriadne národné zdroje, ktoré potichu do výroby mlieka a bravčového mäsa pod rôznymi zámienkami pumpujú okolité krajiny?
Určite to môže byť jeden zo spôsobov, ako pomôcť poľnohospodárom, ktorých do ťažkej situácie dostalo ruské embargo na západoeurópske potraviny aj zrušené kvóty na mlieko.

Obstojíte s požiadavkou na financie vo vláde, ktorá teraz hľadá peniaze najmä pre zdravotníctvo a školstvo?
Ak pôjde o národné zdroje, bude komunikácia s ministerstvom financií veľmi ťažká. Skôr môžeme zrejme využiť niektoré z opatrení Plánu rozvoja vidieka, kde ešte neprebehli výzvy a neboli vydané rozhodnutia. Tak by sa dali získať prostriedky, ktoré zlepšia trh s mliekom a inými citlivými komoditami. Všetko budeme dôkladne zvažovať.

Do pôdohospodárstva idú miliardové zdroje. Povedali ste, že si posvietite na čerpanie európskych fondov. Možno to chápať tak, že peňazí je dosť, len tečú nesprávnym smerom?
Štruktúra jednotlivých opatrení v Pláne rozvoja vidieka podporuje intenzifikáciu, nákup strojov. Treba analýzu, či potrebujeme také množstvo strojov na farmy. Skôr si myslím, že diverzifikovať poľnohospodárstvo znamená, že podporíme jednak zamestnanosť, jednak slovenské výrobky. Ako som načrtla v predchádzajúcej odpovedi, ak to bude možné, niektoré stimuly presunieme do takých opatrení, ktoré naštartujú viac rozvoj vidieka, zamestnanosť, produkciu a spotrebu vlastných potravín. Tento problém otvoríme v roku 2017.

Robili ste v Pôdohospodárskej platobnej agentúre aj na pozemkovom fonde. Od toho, ako fungujú tieto inštitúcie, závisí vo veľkej miere stabilita odvetvia. Ani jeden z ministrov nevidel dovnútra inštitúcií tak ako vy. Nie je práve tu kľúč k toľko omieľanej obnove sebestačnosti vo výrobe potravín?
V každom prípade je obrovské plus, že som robila v jednej aj v druhej inštitúcii. V platobnej agentúre som bola riaditeľkou kontroly priamych podpôr. Počas môjho pôsobenia v agentúre Slovensko nikdy nedostalo sankciu za oblasť priamych podpôr a kontrol bolo neúrekom. Dnes je rok 2016 a nie je urobených 500 či 600 kontrol v oblasti priamych platieb. Niečo tu škrípe a musíme zistiť prečo. Ak nemáte vykonanú kontrolu, mnohí žiadatelia nedostanú platbu, a tí na ňu čakajú ako na spasenie. Urobíme to, čo stále vravím: Každý jeden úsek treba zauditovať, nájsť dôvody, prečo to niekde ide a inde nie. Odkedy som odišla z platobnej agentúry, uplynulo takmer desať rokov a procesy akoby sa spomalili, akoby sa zvyšovala administrácia. Treba premýšľať nad tým, ako veci zjednodušiť a opäť ich rozhýbať.

O pôdu v správe pozemkového fondu je veľký záujem. Sú tu starí užívatelia, ale objavujú sa mladí a už to medzi nimi iskrí.
Myslím si, že technicky je riešenie jednoduché. Ako riaditeľka fondu som o tom hovorila na stretnutiach s mladými farmármi. V rokoch 2014 a 2015 sa skončili desaťročné zmluvy väčšine "starých“ poľnohospodárskych podnikov. Nové zmluvy obsahujú osobitné ustanovenie. Podľa neho je starý poľnohospodársky podnik povinný, pokiaľ sa nájde v danom katastri mladý farmár, poskytnúť mu pôdu. Inak mu hrozí, že fond môže vypovedať celú nájomnú zmluvu. Mladí farmári sa k pôde môžu dostať veľmi jednoducho. Dostanú zmluvu od SPF s dodatkom, že starým podnikom sa nájomná zmluva zníži o plochu prenajatú mladým farmárom. Je tu však jedno úskalie.

Aké?
Držba pôdy je na Slovensku veľmi komplikovaná, pretože vlastníctvo je veľmi rozdrobené a roztrieštené. V katastroch, kde nie sú urobené pozemkové úpravy, sa veľmi ťažko nájdu pokope 2–3 hektáre pôdy. Tam vidím len možnosť dohody medzi starým a novým farmárom, kde pozemok na hospodárenie pre začínajúceho poľnohospodára vyčlenia.

Slovenské poľnohospodárstvo je schopné uživiť zhruba o jeden milión ľudí viac, ako je súčasný počet jeho obyvateľov. Krajina však namiesto exportu dováža potraviny, ktoré by si mohla dorobiť. Kde je pes zakopaný?
Bavila som sa o tejto veci so špecialistami na marketing. Boľavým miestom slovenských potravín je ich prezentácia – 60 percent úspechu je v prezentácii slovenských potravín, ich kvality. Ľudia si musia uvedomiť, že slovenské potraviny sú medzi ostatnými top potraviny. Jednou z kľúčových úloh ministerstva bude robiť dobré meno slovenským potravinám. Ak dosiahneme zmenu vo vedomí ľudí, vytvoríme podmienky pre zvýšenie podielu slovenských potravín na pultoch obchodov.

Poľnohospodárstvo rýchlo starne. Čo sa dá urobiť s tým, aby odvetvie bolo príťažlivejšie pre mladých, aby sa rozhodli študovať poľnohospodárske odbory a pracovali v poľnohospodár­stve?
Mladých zaujme atraktívne poľnohospodárstvo. Všimnime si, ako sa zmenil svet. Ľudia chcú žiť zdravo, športovať, bývať a pohybovať sa v zdravom prostredí. To je dôvod, ktorý môže pritiahnuť mladých ľudí na vidiek aj do poľnohospodárstva. Možno sa treba pozrieť na to, aké odbory sa študujú na univerzitách, prečo nie sú práve príťažlivé, alebo, naopak, umožňujú, aby absolventi odchádzali na úradnícke miesta. Musíme ľuďom predstaviť poľnohospodárstvo ako odvetvie, ktoré prináša spoločnosti množstvo benefitov, počnúc zdravou výživou, chutným jedlom, upraveným prostredím, ako odvetvie ponúkajúce sebarealizáciu pre tých, ktorí sa mu venujú.

Kostrou slovenského poľnohospodárstva sú stále veľké poľnohospodárske podniky. Na rozdiel od minulosti sú zväčša jednostranne orientované na rastlinnú výrobu doslova monokultúrneho typu. Prečo vlastne Slovensko prišlo o živočíšnu výrobu a čo treba urobiť, aby sa opäť stala podnikateľsky príťažlivou?
O prežití tej či onej výroby rozhoduje to, či sa rentuje, alebo nie. Myslím si, že bude nevyhnutné vo vertikále výrobca, spracovateľ a obchodník naliať si do pohára čistého vína a pozrieť sa na výrobné náklady a ceny. Musíme si povedať, koľko stojí vyrobený produkt, koľko spracovaný, aká je obchodná marža. Pokiaľ sa vyčistia tieto vzťahy, ak spracovateľský priemysel pridá potravinám ešte väčšiu pridanú hodnotu výrobkom, potom sa otvára cesta k úspechu.

Slovensko zďaleka nevyužíva svoj ovocinársky a zeleninársky potenciál. Pritom práve tieto farmy či prídomové hospodárstva sú schopné poskytnúť prácu stovkám, tisícom ľudí. Akým smerom sa vydáte?
Určite nezmeníme typ hospodárenia, aký sa historicky vytvoril. Len škoda, že Slovensko nevyužilo komparatívnu výhodu veľkých fariem a veľkovýrobných technológií. Malí a mladí farmári musia byť tí, čo priestor, v ktorom pracujú, výrobkovo diverzifikujú. Je tu priestor, aby sa venovali tomu, čo robili ich starí otcovia. Vypestovali sme si vtedy toľko ovocia a zeleniny, že sme v mnohých komoditách boli sebestační. Dnes máme okolo 7¤000 hektárov ovocných stromov, potrebovali by sme ich plochu rýchle zvýšiť o 4-, 5-tisíc hektárov. Je to opäť otázka smerovania opatrení z Plánu rozvoja vidieka, ktorým sa tento zámer dá naplniť. Ale podotknem – nie je dôležité vyprodukovať, ale predať.

Cestu k predajom s efektom otvárajú odbytové družstvá. Ak sa aj založia odbytové organizácie, sú malé a nie sú silnými partnermi pre spracovateľov ani pre obchod. Čo sa s tým dá robiť?
V rokoch 2007 až 2014, ak si dobre pamätám, vzniklo takmer 90 odbytových družstiev podporených z Plánu rozvoja vidieka, ale dnes ich funguje reálne 25. Minister môže robiť čokoľvek, ale ak sa slovenskí výrobcovia nebudú vedieť dohodnúť, nevytvoria si jasné finančné aj komunikačné podmienky fungovania odbytových organizácií, je na nich aj najvyšší štátny úradník krátky. "Odbytovky“ sú jedinou cestou, ako efektívne predať mlieko, mäso, ovocie zeleninu. Musia to však pochopiť farmári.

Prečo si nevedia nájsť cestu k sebe?
Je to naše boľavé miesto, ale proces sebauvedomenia sa začal, vari sme sa už poučili, že musíme nachádzať cestu k sebe, a nie od seba.

Prostredníctvom potravín sa ľudia identifikujú s krajinou, budujú si k nej vzťah. Slovenské víno sa stalo produktom, ktorý zdvihol Slovákom sebavedomie, lenže naše vinohradníctvo paradoxne upadá. Vidíte gombík, ktorý rozsvieti svetlo nádeje?
Víno je téma veľmi príjemná, o víne každý rád rozpráva, najmä po posledných úspechoch vinárov v Paríži a Madride. Práca vo vinohrade je však nesmierne ťažká. Nemôže to robiť človek, ktorý vinohrad nemá rád. To, ako krajina vyzerá, je našou vizitkou. Dôležité je, aby vinohradníci gazdovali na svojom. Pozemkový fond umožňuje nakupovať pôdu pod existujúcimi vinohradmi. Ak je vinohrad mojím vlastníctvom, vzťah k vinici sa mení. Pravda, je tu ešte veľa veci, ktoré treba v tejto súvislosti dotiahnuť.

Ste rodáčka z Popradu, na skok sú Vysoké aj Nízke Tatry. Čo odkážete lesníkom?
Nie som inžinierka lesníčka, určite sa stretnem s lesníkmi, vedcami, spracovateľmi dreva. Kľúčové je nevyvážať surové drevo do zahraničia a naspäť od susedov voziť hotové výrobky, za ktoré platíme veľa peňazí. Musíme zlepšiť spracovania a vytvoriť pridanú hodnotu v našej krajine.

Čo považujete za kľúčové pre pôdohospodárstvo v roku 2016?
O mlieku sme už hovorili, nechcem, aby pred ministerstvom tiekli potoky mlieka, ale veľmi dôležitá je transparentnosť prideľovania prostriedkov z Plánu rozvoja vidieka. To je kľúčová a zásadná téma, aby sa upokojila situácia medzi poľnohospodármi, aby nemali pocit, že niekto môže všetko a niekto nič. Transparentnosti musí byť učinené zadosť.

Gabriela Matečná (52)

je druhou ženou na čele rezortu pôdohospodárstva. Rodáčka z Popradu chcela pôvodne študovať prírodné vedy, ale na radu triedneho učiteľa si vybrala istejší chlieb – poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Svoju kariéru odštartovala ako výskumníčka na Ústave agroekológie v Michalovciach. Počas celej 28-ročnej profesionálnej dráhy sa zaoberala výskumom a poradenstvom súvisiacim s pôdou, ochranou životného prostredia, ale aj čerpaním eurofondov či krížovou kontrolou pri ich využívaní. Bezmála desaťročie podnikala ako živnostníčka, má skúsenosti z práce v Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Posledných šesť rokov pôsobila na Slovenskom pozemkovom fonde, počas druhej vlády Smeru ako jeho generálna riaditeľka. Má za sebou niekoľko zahraničných študijných pobytov. Dohovorí sa po rusky, anglicky aj maďarsky. Celý život sa permanentne vzdeláva. Vzorom a oporou je jej manžel, vysokoškolský učiteľ na Prírodovedeckej fakulte UK, autor mnohých projektov súvisiacich s presným družicovým zameriavaním poľnohospodárskych pozemkov. Matečná považuje za dôležité viesť vecný dialóg medzi poľnohospodármi a spoločnosťou.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba