Čísla sú alarmujúce. V daňových rajoch je celosvetovo ukrytých 23 biliónov dolárov, čo predstavuje ročný výkon ekonomík Spojených štátov amerických a Japonska dohromady. Nadnárodné firmy navyše ukrátia na daňových príjmoch členské štáty EÚ ročne zhruba o 70 miliárd eur.
V súčasnosti sa začína vyšetrovanie prípadu poradenskej firmy Mossack Fonseca sídliacej v daňovom raji v Paname, ktorá pomohla založiť od roku 1977 až 214 488 firiem, korporácií či fondov v daňových rajoch. Je možné, že cez dané firmy sa takto legalizovali miliardy eur pochádzajúce z korupcie či čiernych obchodov.
Návrhov, ako takúto formu tunelovania zastaviť, bolo už veľa, ale na kroky, ktoré by naozaj zabrali, sa stále čaká. Problémom je, že vlády sa navonok tvária, že problém riešiť chcú, ale keď príde na lámanie chleba, boháči, technologické firmy a rôzne veľké korporácie si vylobujú svoje. Zarobené peniaze posielajú do daňových rajov, ktoré taja informácie o pôvode biznisu. Kľúčom k riešeniu je dohoda veľkých štátov o tom, čo ďalej s daňovými rajmi, kadiaľ sa odlievajú miliardy.
Európski občania a podniky, ktoré konajú čestne, v konečnom dôsledku odvádzajú vyššie dane.Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá
Na Slovensku nová vláda hovorí o novom protischránkovom zákone, podľa ktorého by sa firmy s vlastníkmi v daňových rajoch nemohli zúčastňovať na tendroch. Problémom je však skôr presun sídiel tuzemských firiem do daňových rajov.
Únia chce prípadom, akým je kauza panamských dokumentov, predchádzať do budúcna tým, že bude tlačiť už v tomto roku na zavedenie spoločného základu dane pre firmy, ako aj zintenzívnenie daňových auditov v nadnárodných spoločnostiach.
Od začiatku tohto roka pritom funguje automatická výmena informácií medzi členskými krajinami EÚ vrátane Slovenska. V praxi to znamená, že finančné inštitúcie v únii musia od januára zisťovať daňovú rezidenciu svojich klientov podľa predpísaných postupov a od roku 2017 každoročne hlásiť zistené dáta za predchádzajúci rok kompetentnému orgánu štátnej správy. Výnimka bola priznaná Rakúsku, ktoré má oproti ostatným členským štátom ročný odklad.
„Výmena informácií v rámci smernice rady bude prvýkrát prebiehať v roku 2017. Systém pre tieto výmeny bude pripravený tak, aby bol nasadený do prevádzky k 1. 1. 2017. V rámci uvedených výmen boli prijaté informácie len zo štátov EÚ. Spracovanie prijatých informácií je v procese,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa Finančnej správy SR Patrícia Macíková.
Nemecká ministerka spravodlivosti Heiko Maasová v pondelok po prevalení kauzy Panama Papers vyhlásila, že nemecká vláda plánuje nový národný transparentný register, ktorý uloží offshore spoločnostiam povinnosť odhaľovať identitu vlastníkov. Pôjde o doplnenie zákona o praní špinavých peňazí tak, že vlastníci offshore firiem nebudú môcť zostať anonymní. „Utajenie sa musí skončiť,“ povedala Maasová s tým, že väčšia transparentnosť je neoddeliteľnou súčasťou boja proti daňovým únikom a proti financovaniu terorizmu.
„V dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam sa každoročne strácajú miliardy eur. To sú peniaze, ktoré by sa mohli použiť na verejnoprávne služby, ako sú školy a nemocnice, alebo na podporu pracovných miest a rastu. Európski občania a podniky, ktoré konajú čestne, v konečnom dôsledku odvádzajú vyššie dane. Táto situácia je neprijateľná a konáme tak, aby sme ju riešili. Už uskutočňujeme dôležité kroky smerom k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetky naše podniky, v záujme spravodlivého a účinného zdaňovania pre všetkých Európanov,“ povedal komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
Dohody o výmene informácií
OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) ešte v júli 2014 vydala tzv. Štandard pre automatickú výmenu informácii v daňovej oblasti (AEOI). Na základe toho partnerské štáty uzatvorili medzi sebou bilaterálne alebo multilaterálne dohody. Tie hovoria o vzájomnej výmene dohodnutých informácií o svojich daňových subjektoch. Štandard nadviazal na výsledky spolupráce medzi USA a štátmi G5 (Čína, India, Brazília, Mexiko a Juhoafrická republika), a preto sa obsahom aj štruktúrou veľmi nápadne podobá na bilaterálnu medzivládnu dohodu navrhnutú pre implementáciu FATCA.
„Hlavný rozdiel medzi týmto štandardom a dohodou v oblasti FATCA je, že kým FATCA požaduje zisťovanie a hlásenie výlučne amerických daňových subjektov, štandard OECD požaduje zisťovanie a hlásenie daňových rezidentov všetkých zúčastnených krajín. Kvôli celosvetovému charakteru tohto štandardu sa mu zvykne neformálne hovoriť aj "globálna FATCA“ alebo v skratke GATCA," vysvetľujú daňoví poradcovia spoločnosti Deloitte. „Výmena informácií je v prevádzke od roku 2015 a výmena informácií prebieha. Systém výmeny informácií na základe FATCA je v príprave, počas apríla bude kompletne v prevádzke. Prvá výmena informácií od finančných inštitúcií je naplánovaná do 30. 6. 2016 a do 30. 9. 2016 informácie budú zaslané do a prijaté z USA,“ povedala hovorkyňa Finančnej správy SR Patrícia Macíkova.
K dnešnému dňu pristúpilo k AEOI prostredníctvom podpísania multilaterálnej dohody o výmene daňových informácií 93 krajín. Okrem štátov EÚ aj štáty ako napríklad Britské Panenské ostrovy, Kajmanie ostrovy, Guernsey, Jersey, Faerské ostrovy, Gibraltár, ale aj Švajčiarsko či Lichtenštajnsko. Tieto štáty sa zaviazali, že do konca roka 2015, respektíve 2016 v prípade Švajčiarska, Rakúska, Albánska a ostrovného štátu Aruba, implementujú do svojich právnych poriadkov požiadavky, aby ich finančné inštitúcie museli zisťovať definované údaje o zahraničných klientoch a každoročne ich hlásiť lokálnemu kompetentnému orgánu štátnej správy, ktorý zabezpečí ich výmenu s kompetentnými orgánmi partnerských štátov. Ďalších 41 krajín, vrátane Ruska a Číny, k štandardu OECD síce zatiaľ formálne nepristúpilo, zaviazalo sa však, že tak urobia do konca tohto roka. „Možno teda konštatovať, že už 93 štátov, vrátane mnohých známych finančných centier a daňových rajov, deklarovalo svoje odhodlanie výrazne posilniť medzinárodnú spoluprácu pre boj s daňovými únikmi,“ tvrdí Deloitte.
Čo vlastne predstavuje schránková firma a ako podniká? „Za schránkovú firmu možno považovať spoločnosť, ktorá sídli najčastejšie v zahraničí, obvykle v tzv. daňovom raji, nepodniká v krajine, kde sídli, nemá okrem "profesionálneho a nájomného“ štatutára bežných zamestnancov, nemá technické ani organizačné vybavenie, ide len o poštovú schránku, a z verejnej evidencie nemožno zistiť jej skutočného ekonomického vlastníka," vysvetlil Andrej Leontiev z advokátskej kancelárie Taylor Wessing.
Proti odlievaniu ziskov spoločností a neplateniu daní začal vyvíjať slovenský rezort financií úsilie ešte pred dvoma rokmi. Od roku 2014 štát zvýšil sadzbu zrážkovej dane, ktorá platí na transakcie súvisiace s firmami v daňových rajov. V minulosti bola na úrovni 19 percent. Po novom dosahuje úroveň 35 percent. Týka sa to nielen firiem, ktoré sú zaregistrované v daňových rajoch, ale aj tých, ktorí s podobnými firmami obchodujú. Takéto obchodovanie tak malo byť pre podnikateľov teraz nevýhodné. Opatrenie má prispieť k tomu, aby podnikatelia preferovali spoluprácu s domácimi spoločnosťami. Počet firiem, ktoré vyhľadávajú na svoje obchody práve daňové raje, však z roka na rok rastie.
Keď si dane optimalizujú veľkí hráči
EÚ tlačí na revíziu smernice o administratívnej spolupráci v rámci členských štátov. Na základe navrhovaných pravidiel si budú vnútroštátne daňové úrady vymieňať daňové informácie o činnostiach, ziskoch a zaplatených daniach nadnárodných spoločností podľa jednotlivých krajín. Všetky členské štáty tak budú mať zásadné informácie, ktoré im umožnia identifikovať riziká vyhýbania sa daňovým povinnostiam a lepšie zacieliť svoje daňové audity. Základnou zásadou zdaňovania právnických osôb je, že spoločnosti by mali platiť daň tam, kde vytvárajú svoje zisky.
Daňové správy členských štátov si podľa návrhu komisie budú informácie vymieňať tajne, a to aspoň v počiatočnom štádiu. Dôvodom je možné ohrozenie konkurencieschopnosti spoločností, ktorých citlivé informácie by sa dostali na verejnosť. Daňové orgány členských štátov, v ktorých má spoločnosť sídlo, budú môcť napríklad zdaniť aj zisky, ktoré firma presunula do svojich dcérskych spoločností v krajinách s nižším daňovým zaťažením, a to v prípade, že daň v takejto krajine bude predstavovať menej ako 40 percent sadzby v členskej krajine únie.
Globálne firmy si doteraz mohli nastaviť dane tak, aby odvádzali menej ako 5 percent, a to stále v súlade so zákonom. Napríklad internetový gigant Google platí vo Veľkej Británii dane vo výške troch percent, pritom daň z príjmov právnických osôb je tam na úrovni 20 percent. Facebook, Microsoft a iné technologické firmy takisto roky využívajú daňovú optimalizáciu na zachovanie svojich ziskov.
Spoločnosť Google ešte začiatkom roka súhlasila, že vo Veľkej Británii doplatí na daniach 130 miliónov libier a zaviazala sa v budúcnosti platiť vyššie dane. Dohode predchádzalo niekoľkoročné vyšetrovanie britskými daňovými úradmi, ktoré skúmali, či Google neplatil menšie dane premiestňovaním ziskov do Írska, kde je sídlo spoločnosti pre podnikanie v Európe. Komisia vyšetruje napríklad aj daňové nedoplatky talianskej automobilky Fiat a americkej kaviarne Starbucks, ktoré mali získať zvláštne daňové výhody v Luxembursku a Holandsku.