Kancelárka Angela Merkelová vníma plynovod Nord Stream¤2 ako čisto komerčný projekt. Je šanca, že sa postoj Nemecka zmení?
Samozrejme, že s našimi partnermi hovoríme aj o politickej dimenzii tohto projektu – o to práve počas mojej návštevy v Bratislave ide. Chcem zdôrazniť, že Nord Stream 2 nie je „nemecký projekt“, ale komerčný plán šiestich veľkých firiem, ktoré znášajú všetky podnikateľské riziká. Do plánu sú zapojené dve spoločnosti so sídlom v Nemecku (Wintershall, Uniper, pozn. red.), ktoré budú mať menšinový podiel. Je správne a dôležité, že na trhu v EÚ vznikajú a existujú projekty energetickej infraštruktúry. Spolková vláda však pri vzniku tejto dohody v žiadnej podobe nefigurovala a neexistuje žiaden úmysel sa na jeho realizácii podieľať.
Nemecko však tvrdo presadzuje sankcie voči Rusku za ruskú anexiu Krymu. Prečo v prípade tohto projektu neplatia?
Nord Stream 2 musí byť, samozrejme, v súlade s platným právom, o tom niet pochýb. Ja však nevidím nič, čo by nasvedčovalo, že projekt porušuje platné sankcie EÚ. Niečo také by nastalo v prípade, keby sa napríklad do projektu zapojili fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú sankcionované v zmysle relevantných nariadení Rady EÚ alebo v prípade dodávok tovarov, ktoré podliehajú sankčnému režimu. Tomu však nič nenasvedčuje.
Projekt South Stream, ktorý mal ísť z Ruska po dne Čierneho mora do Bulharska a ďalších európskych krajín, bol zrušený preto, že nebol v súlade s tretím energetickým balíčkom. Je Nord Stream¤2 v súlade s európskou legislatívou?
Ako už bolo povedané, samozrejme, každý projekt musí byť v súlade s platným právom. Skúmanie cezhraničných stavebných zámerov na rozšírenie infraštruktúry z hľadiska pravidiel hospodárskej súťaže je v Nemecku súčasťou územného konania, ktoré rieši Spolková regulačná agentúra pre elektrinu, plyn, telekomunikácie, poštu a železnicu. Takéto skúmanie je v prípade Nord Streamu 2 ešte potrebné vykonať. Napokon projekt je ešte len na samom začiatku.
Proti projektu Nord Stream 2 neprotestuje len stredná a východná Európa, ale aj Taliansko. Ako vnímate výhrady Slovenska?
Pochybnosti a výhrady našich partnerov berieme vážne. Na návštevu Bratislavy som prišiel práve s cieľom viesť otvorený a partnerský dialóg o rozličných aspektoch projektu. Tak sa to v EÚ medzi priateľmi patrí. Chceme dosiahnuť spoločné záujmy v energetickej politike. A k nim patrí aj to, aby transport zemného plynu cez Ukrajinu po uplynutí platnosti zmluvy medzi Gazpromom a Naftogazom v roku 2019 pokračoval na základe novej, komerčne realizovateľnej dohody. Zároveň veríme, že Nord Stream 2 by v zmysle diverzifikácie zdrojov dodávok energií mohol prispieť k uskutočneniu plánu Európskej energetickej únie. Pre slovenské podniky by vďaka Nord Streamu 2 mohla napríklad vzniknúť možnosť nakupovať zemný plyn za západoeurópske trhové ceny.
Nord Stream 2 by však mohol zmenou trasovania prepravy plynu Slovensko pripraviť ročne o 700 miliónov eur a Ukrajinu až o dve miliardy eur. Uvedomujú si to väčšie krajiny?
Vzájomná ohľaduplnosť a spolupráca sú tým najvzácnejším artiklom v EÚ. Aj preto sa zasadzujeme o to, aby transport plynu cez Ukrajinu, a tým aj cez Slovensko, pokračoval aj po roku 2019. Ešte je potrebné poznamenať, že obe nemecké spoločnosti, ktoré sa chcú spolupodieľať na projekte Nord Stream 2, nedovážajú podľa ich vlastných tvrdení v súčasnosti žiaden zemný plyn z Ruska cez Ukrajinu a Slovensko, ale dovážajú ho cez plynovody Nord Stream 1 a Jamal-Európa.
Ernst Peter Fischer
Ernst Peter Fischer je splnomocnenec pre globalizáciu a energetickú a klimatickú politiku na nemeckom Spolkovom ministerstve pre zahraničné záležitosti. Venuje sa najmä hospodárskym a finančným otázkam v rámci energetickej a klimatickej politiky, témam životného prostredia a globálnym otázkam. Pred nástupom do svojej súčasnej funkcie šéfoval hospodárskemu oddeleniu na nemeckom veľvyslanectve vo Washingtone. V minulosti pôsobil na viacerých nemeckých ambasádach vo svete.
Slovensko naďalej odmieta Nord Stream 2
Nemecko sa snaží nakloniť strednú Európu v prospech projektu Nord Stream 2. Proti plynovodu, na ktorom sa dohodli nemecké firmy s ruským štátnym gigantom Gazprom, protestuje v Bruseli Slovensko, Ukrajina aj ďalšie krajiny. Podľa Slovenska predstavuje projekt Nord Stream 2 vážne riziko v otázke energetickej bezpečnosti.
Na komplikácie okolo projektu Nord Stream 2 poukazuje Slovensko už dlhší čas. Dôvodom sú tranzitné poplatky vo výške 700 miliónov eur ročne, o ktoré by Slovensko možno prišlo. Rusko po roku 2019 už nechce prepravovať plyn cez Ukrajinu, a preto podporuje plynovod Nord Stream 2. Zároveň má však Rusko aj po roku 2019 dlhodobú zmluvu na prepravu plynu so Slovenskom.
Tá sa však nemusí plniť v prípade mimoriadnych udalostí, akou by mohla byť aj vojna na Ukrajine. Zdrvujúce následky by koniec prepravy ruského plynu priniesol pre Ukrajinu, ktorá je od príjmov z prepravy plynu závislá. Nesúhlas s plynovodom vyjadrilo aj ďalších osem krajín východnej a strednej Európy v liste adresovanom predsedovi Európskej komisie. Téme sa krátko venovali aj premiéri na poslednom zasadnutí Európskej rady v Bruseli.
„Cieľom tohto listu je upozorniť, že každá nová infraštruktúra v oblasti energetiky musí byť v súlade s prioritami energetickej únie a súčasne musí vyhovovať energetickej legislatíve. Tým naznačujeme, že máme vážny problém s projektom Nord Stream 2. Bolo to predložené príslušným inštitúciám, a budeme čakať na príslušnú reakciu,“ povedal predseda vlády Robert Fico.
Z pohľadu slovenského prepravcu plynu eustream ide o problém bezpečnosti dodávok, keďže až 80 percent ruského plynu dovážaného do Európy by sa koncentrovalo na jedinú prepravnú trasu. " Ideálne riešenie by bolo, ak by obe krajiny našli vzájomne akceptovateľný kompromis a dohodli sa na zachovaní súčasného koridoru,“ uviedol generálny riaditeľ spoločnosti eustream Rastislav Ňukovič v rozhovore pre Pravdu v marci.
Na rozširovaní existujúceho plynovodu Nord Stream sa dohodli nemecké firmy s ruským Gazpromom. Pre projekt Nord Stream 2 vytvorila ruská spoločnosť Gazprom konzorcium s energetickými spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell. Gazprom chce spolu s partnermi postaviť plynovody 3 a 4, ktoré prepravia dodatočných 55 miliárd kubických metrov plynu ročne. Podľa spoločnosti Gazprom pokračuje príprava projektu podľa plánov a dokončený bude do konca roka 2019. (ruz)