Za nemeckými plánmi s plynom je Moskva

, 08.04.2016 07:00

Za rozširovaním prepravných kapacít plynovodov do Nemecka stoja najmä záujmy Ruska, ktoré sa usiluje udržať si na európskom trhu pozíciu silného hráča. Zhodujú sa na tom slovenskí energetickí analytici. Nemecko aktuálne hľadá nové argumenty v prospech plynovodu Nord Stream 2, ktorým má prúdiť plyn po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka. Na svoju stranu sa Nemci snažia získať krajiny strednej Európy vrátane Slovenska.

Plynovod Nord Stream sa má končiť v Nemeckom...
Plynovod Nord Stream sa má končiť v Nemeckom Greifswalde. Autor: SHUTTERSTOCK

V týchto dňoch je na návšteve Slovenska Ernst Peter Fischer, splnomocnenec pre globalizáciu a energetickú a klimatickú politiku na nemeckom spolkovom ministerstve pre zahraničné záležitosti. V rámci svojho programu diskutuje s predstaviteľmi slovenských ministerstiev aj na tému plynovodu Nord Stream 2. Slovensko formuluje výhrady už od ohlásenia projektu ruského Gazpromu a ďalších piatich energetických firiem.

"Našou absolútnou prioritou je energetická bezpečnosť Slovenskej republiky a zachovanie prepravy plynu cez Ukrajinu a Slovensko,“ konštatoval Vojtech Ferencz, štátny tajomník ministerstva hospodárstva po stretnutí s Fischerom. Rovnako zdôraznil, že postoj Slovenska sa oproti minulosti nemení.

Nemecká strana považuje projekt rozšírenia plynovodu za komerčnú, nie vládnu záležitosť a stavia sa k nemu neutrálne. "Záujmom nemeckej strany rozhodne nie je poškodiť záujmy krajín regiónu strednej a východnej Európy,“ zdôraznil Fischer.

Projekt Nord Stream 2 označila termínom „business issue“ aj nemecká kancelárka Angela Merkelová na decembrovom summite lídrov EÚ v Bruseli. Faktom však je, že dominantným subjektom, ktorý by potom aj v budúcnosti do EÚ dodával plyn, je ruský koncern Gazprom. „Aj v samotnom Rusku iné subjekty to napádajú ako nekomerčné opatrenie, pričom samotný šéf Gazpromu obhajuje tento monopol tým, že Gazprom plní aj geopolitické ciele a záujmy Ruska. V konečnom dôsledku tak všetky komerčné riziká projektu na seba berie ruský štátny rozpočet, čo nie je vôbec komerčná záležitosť,“ povedal energetický analytik Karel Hirman.

Iným pohľadom na vec však môže byť snaha Ruska spolupracovať na európskom trhu len so spoľahlivými odberateľmi. Nový plynovod chcú totiž postaviť najneskôr do konca roka 2019, keď Ukrajine vyprší tranzitná zmluva na prepravu plynu. Rusko sa netají tým, že po tomto dátume už nechce prepravovať plyn cez krajinu, ktorá sa zmieta vo vojne. „Nemecké a iné západné firmy vidia v projekte Nord Stream 2 ekonomický zmysel. Obchodníci nemusia platiť poplatky za "tradičný“ tranzit cez Poľsko či Slovensko a Česko, ale dostanú plyn priamo z Ruska a môžu ho ďalej dodávať či reexportovať," vyjadrila sa Lenka Ferenčáková, šéfredaktorka portálu energia.sk.

Nemci sa snažia v prospech nového plynovodu argumentovať aj tým, že slovenské podniky by vraj mohli vďaka Nord Streamu 2 nakupovať plyn za západoeurópske trhové ceny. Možnosť nakupovať plyn za týchto podmienok však majú obchodníci s plynom už od spustenia reverzného toku, keď na Slovensko môže prúdiť plyn aj smerom z Česka. Z tohto pohľadu by teda vybudovanie plynovodov 3 a 4 neprinieslo žiadnu zmenu.

„Keby sa Nord Stream 2 stal realitou, tak je oprávnená hrozba, že kvôli dlhodobým kontraktom Gazpromu s jeho zákazníkmi v strednej a južnej Európe dôjde ku kapacitnému zablokovaniu prepravných plynovodov z Nemecka smerom do Česka, Slovenska a Rakúska, čo povedie, naopak, k nárastu cien,“ pokračuje Hirman.

Námietky Slovenska proti novým plynovodom na dne Baltského mora vyplývajú najmä z toho, že v prípade novej prepravnej trasy by sa súčasný koridor cez Ukrajinu mohol odstaviť. Súčasné objemy plynu by tak boli presmerované do jedného zdroja, čo predstavuje problém s bezpečnosťou dodávok. Slovensko by tak ročne prišlo o 700 miliónov eur, čo predstavuje príjmy, ktoré inkasuje na tranzitných poplatkoch za plyn. Rusko má síce aj po roku 2019 dlhodobú zmluvu na prepravu plynu so Slovenskom, tá sa však nemusí plniť v prípade mimoriadnych udalostí, akou by mohla byť aj vojna na Ukrajine.

„Projekt Nord Stream 2, ktorý ohrozuje príjmy slovenského prepravcu plynu Eustream, má jednu veľkú výhodu – existenciu svojej "dvojičky“ plynovodu Nord Stream 1. V súčasnosti argumentácia stredoeurópskych krajín stojí na potrebe dodržiavať európske normy, ktoré však pri projekte Nord Stream I spochybnené neboli. Ak teda chceme uspieť, bolo by vhodné vrátiť sa späť a preskúmať už súlad plynovodu Nord Stream 1 s európskym právom," povedal Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.

Podľa Ferenčákovej ohrozuje výstavba nového projektu príjmy slovenského prepravcu plynu z prepravy ruského plynu v tradičnom smere z východu na západ. Ak by však teoreticky došlo k presmerovaniu väčších objemov ruského plynu do Nemecka namiesto Ukrajiny cez Nord Stream 2, slovenský prepravca by na tom mohol zarobiť pri preprave zo západu na východ, tak ako už dnes zarába na reverznom toku na Ukrajinu. Otázkou však je, ako sa nastavia regulované poplatky v systéme vstup-výstup.

Na rozširovaní existujúceho plynovodu Nord Stream sa dohodli nemecké firmy s ruským Gazpromom. Pre projekt Nord Stream 2 vytvorila ruská spoločnosť Gazprom konzorcium s energetickými spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell. Gazprom chce spolu s partnermi postaviť plynovody 3 a 4, ktoré prepravia dodatočných 55 miliárd kubických metrov plynu ročne. Podľa spoločnosti Gazprom pokračuje príprava projektu podľa plánov a dokončený bude do konca roka 2019.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Rusko #Nord Stream 2 #Nemecko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk