Pokles odvodov. Inak Západ nedobehneme

, 13.04.2016 07:00

Kedy si Slováci budú môcť povedať, že si žijú ako ľudia v západnej Európe? Rozdiely sa zmenšujú, ale stále sú priepastné. Najmä v platoch.

Slovenská ekonomika by mala o štyri roky dosiahnuť výkonnosť českej, to však neznamená, že už dobehneme aj životnú úroveň Čechov. Hospodárstva oboch krajín budú potom dávať dostatok pracovných príležitostí.

Kľúč k lepšiemu životu Slovákov má však nová vláda, ktorá by sa mala zamerať na rast čistých platov. Minulá vláda znižovala odvody, čo zamestnancom zvýšilo čisté mzdy. Pokračovanie tejto reformy sa však podľa vládnych priorít zatiaľ nechystá. Čisté príjmy majú rásť len živnostníkom. Vláda bude program na štyri roky schvaľovať v stredu.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Z pohľadu 4-člennej rodiny s dvoma malými deťmi, v ktorej majú obaja rodičia priemerné platy, život vyzerá takto: na Slovensku má takáto domácnosť čistý mesačný príjem okolo 1 330 eur a na bývanie, stravu, služby či spotrebné tovary a služby dá mesačne asi 1 000 eur.

Z údajov o platoch a cenách európskeho štatistického úradu Eurostat ďalej vyplýva, že rovnaká česká rodina má príjem 1¤450 eur a ak má podobné výdavky, vďaka nižšej cenovej hladine v Česku minie len 950 eur. V čistom jej tak oproti slovenskej rodine zostane mesačne o 170 eur viac. Aby slovenská domácnosť žila o štyri roky na takej úrovni ako česká, platy by u nás museli rásť každý rok o dve percentá viac ako v Česku. Očakávania sú však také, že v oboch krajinách by mzdy mali rásť podobne, a to ročne o 3 až 4 percentá.

Na ilustráciu, rovnaká priemerná domácnosť v EÚ s dvoma platmi má mesačné príjmy takmer 3 700 eur a pri rovnakej štruktúre výdavkov minie kvôli vyššej cenovej hladine mesačne 1 600 eur. Z platových pomerov sa následne odvíja aj výška penzií.

Slovensko sa bude rýchlejšie približovať k životnej úrovni vyspelejších krajín, len ak sa rast ekonomiky viac prejaví na čistých platoch. Skutočnosť, že naša ekonomika má tento rok rásť o 3,2 percenta a hospodárstvo EÚ 28 o 2 percentá, postupne zrovnáva výkonnosť priemyslu, ale nie platov. Reálne mzdy Slovákov za posledné roky podobne ako v iných krajinách EÚ rástli najmä vďaka poklesu cien energií a ropy. Na Slovensku pomohol aj vyšší hospodársky rast spojený s reformou odvodov a rastom platov. Reálne priemerné mzdy by tak podľa údajov Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií mali za roky 2012 až 2016 stúpnuť spolu o 10,3 percen­tuálneho bodu. Ide o rozdiel medzi rastom platov a rastom cien, ktorý zároveň vyjadruje rast životnej úrovne. V roku 2012 bola priemerná mzda v SR 805 eur a odhad za rok 2016 je 911 eur.

Podľa ekonómov by sa Slovensko malo v úrovni hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa podľa parity kúpnej sily dostať o štyri roky na úroveň susednej Českej republiky. Aj keď platy rástli na Slovensku za ostatných 27 rokov viac než 8-násobne, stále sú v 28-člennej EÚ deviate najnižšie. K priemeru únie sa krajina dostala za ostatné štyri roky v nezamestnanosti, keď ju zrazila na hranicu 10 percent.

Slovensko sa si za posledných 10 rokov pohoršilo v počte dlhodobo nezamestnaných. Teraz sa podľa štatistického úradu Eurostat radí medzi krajiny Európy s najvyššou mierou veľmi dlhodobej nezamestnanosti, t. j. nezamestnanosti nad dva roky. Počet nezamestnaných, ktorí sú bez práce viac ako dva roky, dosahuje až 5,6 percenta ekonomicky aktívneho obyvateľstva, kým európsky priemer je 2,7 percenta.

Pozitívny je však pre Slovákov fakt, že krajina sa v Európe zaraďuje medzi osem krajín s najnižšími cenami. Ide najmä o ceny potravín či bývania. Lacnejšie ako na Slovensku je už len v Chorvátsku, Česku, Litve, Maďarsku a Poľsku. Ceny v Rumunsku a Bulharsku sú dokonca pod polovicou priemeru EÚ. V prípade energií sú podľa Eurostatu ceny elektriny u nás jedenáste najlacnejšie v rámci EÚ. Česko sa však v tomto porovnaní umiestnilo na piatom mieste.

Dôležitý hospodársky rast

Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií a nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v najnovšej štúdii tvrdia, že napriek nespornému hospodárskemu úspechu Slovenska v ostatných 15 rokoch oproti vyspelým krajinám naďalej zaostáva vo väčšine ukazovateľov kvality života a výsledkov verejného sektora. Inštitúcie navrhli reformu, ktorá bude súčasťou programového vyhlásenia novej vlády. Reformou kontroly tendrov by štát ročne mal ušetriť na nákupoch okolo pol miliardy eur. Nová vláda rozhodne, kam pôjdu peniaze z lepšieho rastu ekonomiky a výberu daní, prípadne z úspor v štátnych nákupoch.

Fabrikám sa darí a štát tak môže mať zdroje z daní na reformy. Ekonómovia očakávajú, že o štyri roky by sa mohla krajina posunúť v parite kúpnej sily meranej cez HDP na obyvateľa zo súčasných 76 percent na hranicu 84 percent priemeru únie. Na tejto úrovni je teraz susedná Česká republika, v roku 2020 by ju malo Slovensko predbehnúť asi o dva percentuálne body.

Napríklad HDP na hlavu v Luxembursku je na úrovni 263 percent, čo je viac ako dvojnásobok priemeru EÚ. Luxemburčania sú najbohatšou krajinou v únii. Druhé Írsko je už len na 32 percentách nad priemerom EÚ. V Bulharsku, naopak, HDP nedosahuje ani polovicu priemeru únie. Horší ako Slováci sú v tejto štatistike Rumuni, Chorváti, Poliaci či Maďari.

„Nižšia úroveň HDP na obyvateľa u nás v porovnaní s vyspelejším západom je daná aj historickým vývojom. Dôležitá však nie je iba výška takto prepočítanej životnej úrovne obyvateľov v krajine, ale aj jej vývoj v čase. Z časového hľadiska sa životná úroveň vyvíjala na Slovensku priaznivo. Z úrovne 55 percent priemeru EÚ v roku 2003 sme si do roku 2014 polepšili až na úroveň 76 percent priemeru únie,“ povedala analytička Poštovej banky Dominika Ondrová. Jedna vec je však HDP na obyvateľa a druhá pomer platov a cien.

Švajčiarske platy tak skoro nebudú

Alena Sedlická z Hanušoviec nad Topľou v Prešovskom kraji tvrdí, že za posledné roky zlepšenie životnej úrovne na sebe ani svojom okolí necíti. A už vôbec nie na plate.

„Pracujem dlhé roky ako predavačka v potravinách za 500 eur v čistom. Plat sa mi naposledy menil pred troma rokmi, a to asi o 20 eur nahor. To som však zobrala služby navyše. Nemôžem si však vyberať, roboty u nás nie je nazvyš,“ hovorí pani Sedlická. Podľa údajov portálu platy.sk sa momentálne pohybuje hrubá mesačná mzda predavača na Slovensku na úrovni 509 eur. Pani Sedlická pracuje ako predavačka približne 10 rokov.

„S mužom vychovávame dve dospievajúce deti. Manžel chodí na rôzne brigády, stálu robotu nemá. Cez zimu je to zlé. V lete, keď chodí po stavbách, si dokáže slušne zarobiť. Niekedy aj 1 000 eur za mesiac. Po zvyšok roka však niekedy trieme biedu,“ sťažuje si pani Sedlická.

Synovia, ktorí majú 14 a 16 rokov, hrávajú futbal, na ktorý im rodičia musia prispievať. Nemalú časť rodinného rozpočtu pohltia aj platby za obedy v školskej jedálni, školské výlety či doučovanie anglického jazyka. „Nútim ich, aby sa dobre učili, aby tu nezostali a išli do sveta. Nech sa majú lepšie ako my,“ dodala pani Sedlická.

Priemerná mesačná mzda podľa Štatistického úradu SR bola za celý minulý rok na úrovni 883 eur. Ešte pred štyrmi rokmi bola tesne nad sumou 800 eur. „Priemerná mzda na Slovensku patrí v rámci európskych krajín k tým nižším. Nižšiu priemernú mzdu ako 1 000 eur v hrubom má len osem krajín únie vrátane Slovenska. Menej ako Slováci zarábajú v rámci V4 aj susedia z Poľska a Maďarska. V rámci EÚ majú najvyššiu mzdu Luxemburčania, ktorí v hrubom zarobia až zhruba 7-krát viac ako Slováci. Priemerné zárobky sa zvyšujú smerom na západ a sever Európy a najvyššie možno nájsť práve v severských krajinách. Švajčiarsko však tromflo aj severské krajiny. Tam priemerná hrubá mzda prekročila úroveň 6 200 eur,“ poznamenáva Ondrová.

V minulom roku však na Slovensku na úroveň priemernej mzdy nesiahlo až 57 percent Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Pre 18 percent pracujúcich bola dokonca hrubá mzda nižšia ako 500 eur.

„Niekto môže byť na najnižšom stupni v príjmovom rebríčku alebo nezamestnaný a stále môže byť vnímaný, že má slušné podmienky na život v porovnaní s predošlými generáciami. V realite mať primerané bývanie, televíziu či internet však neznamená, že títo ľudia sa necítia byť odstrihnutí od mainstreamovej spoločnosti. Napríklad chudobnejšie rodiny alebo osamelí rodičia majú často problémy poskytnúť deťom dostatočnú finančnú podporu, aby využili všetky možnosti, ktoré sa dnes mladým ľuďom ponúkajú. Spomeniem len takú triviálnu vec, ako je financovanie školského výletu, lyžovačky, tábora alebo dovolenky pre rodinu. Aj napriek tomu, že sa aj u nízkopríjmových zamestnancov môže zdať, že sa majú ekonomicky o čosi lepšie ako generácie chudobnejších a nezamestnaných v minulých rokoch, narastajúci počet psychických a fyzických chorôb u ľudí, ako aj alkoholizmus hovorí čosi iné. Títo ľudia sú nešťastnejší a vylúčení zo súčasnej na úspech orientovanej a materialistickej spoločnosti,“ povedal pre Pravdu Christian Schweiger, profesor na katedre medzinárodných vzťahov na Durhamskej univerzite vo Veľkej Británii.

Problémové ničnerobenie

Mnoho Slovákov si však za posledné roky zvyklo na poberanie sociálnych dávok a do práce sa teraz veľmi nehrnú. Slovensko sa však podľa štatistického úradu Eurostat radí medzi krajiny Európy s najvyššou mierou veľmi dlhodobej nezamestnanosti, t. j. nezamestnanosti nad dva roky.

„Bez dodatočných nákladov na rekvalifikáciu, prípadne zvýšenie kvalifikácie a získanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných však bude ďalší pokles nezamestnanosti zložitý. Domáce firmy pred týmito nákladmi môžu uprednostniť dovoz vhodnej pracovnej sily zo zahraničia, v najhoršom scenári by nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily mohol viesť aj k obmedzeniu ďalších investícií na Slovensku,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Kríza v roku 2008 pritom problém s extrémne dlhodobou nezamestnanosťou ešte zvýraznila. Viac ako 20-tisíc zamestnancov, ktorí prišli o prácu v čase krízy najmä v rokoch 2008 a 2009, si doteraz neboli schopní nájsť novú prácu a pre pracovný trh sa postupne stali takmer nepoužiteľnými. Počet extrémne dlhodobo nezamestnaných sa tak skokovo zvýšil z predkrízových zhruba 50-tisíc na aktuálnych 70-tisíc.

Vyšší podiel veľmi dlhodobo nezamestnaných je už len v Grécku, Španielsku a Chorvátsku. V Grécku a Španielsku, ale aj v Portugalsku, Taliansku či na Cypre ich počet výraznejšie vzrástol najmä v posledných rokoch ako dôsledok ekonomických problémov týchto krajín po roku 2008, v prípade Chorvátska môžeme podobne ako Slovenska hovoriť skôr o dlhodobom probléme.

Naopak, vo Švédsku, v susednom Rakúsku, Dánsku či vo Veľkej Británii je dlhšie ako dva roky bez práce menej ako jedno percento ekonomicky aktívnej populácie. To znamená, že drvivá väčšina obyvateľov týchto krajín si po strate zamestnania nájde prácu do dvoch rokov, zvyčajne však tento čas neprekročí jeden rok. To znižuje jednak náklady na sociálny systém v týchto krajinách, navyše nezamestnaní nestrácajú pracovné návyky, a teda ani potenciál znova sa zamestnať. Relatívne nízku mieru veľmi dlhodobej nezamestnanosti nájdeme aj v zostávajúcich krajinách V4 – v Poľsku (1,3 %), Českej republike (1,4 %) a Maďarsku (1,8 %).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko #mzda
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk