Príjmová nerovnosť na Slovensku sa zväčšuje

Slovenské platy sú v porovnaní so západnými nízke a ešte čelíme veľkým regionálnym rozdielom. Na priemerný plat siahajúci k 900 eur v hrubom nesiaha až 57 percent Slovákov. Šestina pracujúcich má hrubý plat pod 500 eur. Zároveň je praxou, že majiteľ firmy berie veľké zisky, neplatí žiadne dane a robotníci odvádzajú z nízkych platov polovicu štátu.

12.04.2016 10:00
debata (77)

Slovensko je podľa posledných údajov štatistického úradu Eurostat z roku 2014 v ukazovateli príjmovej nerovnosti na úrovni 26,1 percenta. Príjmová nerovnosť je vyjadrená Giniho koeficientom, ktorý vyjadruje rozdiel medzi skutočným rozdelením príjmov v spoločnosti a absolútne rovným rozdelením, pri ktorom majú všetci jednotlivci rovnaký príjem. Pohybuje sa v rozmedzí od 0 po 100, pričom 0 predstavuje absolútnu rovnosť v spoločnosti a 100 absolútnu nerovnosť, keď jeden jednotlivec je prijímateľom celého národného dôchodku.

Podľa koeficientu je na tom v miere nerovnosti podobne ako Slovensko aj Švédsko (25,4 %) či Fínsko (25,6 %). Vyššia príjmová nerovnosť ako u nás je v Maďarsku (28,6 %), Poľsku (30,8 %), Rakúsku (27,6 %), Nemecku (27,7 %) a Bulharsku (37 %).

Na Slovensku podnikatelia často nemajú záujem zdieľať informácie o majetku. „V niektorých krajinách vám v dotazníku ľudia bez problémov povedia, koľko zarábajú. So Slovákmi je v tomto prípade problém, a preto sú v našom prípade štatistiky skreslené. U nás taktiež manažéri alebo ľudia na vyšších postoch nemajú také vysoké platy ako napríklad v Nemecku či USA, sú však odmeňovaní v rámci iných benefitov, napríklad si vyplácajú dividendy,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Dôvodov, prečo riešiť súčasné priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými nielen na Slovensku, ale v celej Európe, každým dňom pribúda. Najväčšou hrozbou sú sociálne nepokoje a z nich prameniaca podpora extrémistických strán, ktoré len naoko ponúkajú dlhodobé riešenia problému. Slávny ľavicový ekonóm Thomas Piketty vo svojej knihe Kapitál v 21. storočí opisuje, že na vine je súčasné nastavenie kapitalizmu smerujúce k pomerom v USA začiatkom 19. storočia.

V tom čase si rozdeľovali stále väčší podiel národného koláča tie isté rodiny z generácie na generáciu. Upozorňuje, že ak s tým vlády vo svete nebudú nič robiť, čakajú nás vážne problémy. Najmä oslabovanie demokracie. Od 80. rokov minulého storočia príjmy strednej triedy stagnovali, zatiaľ čo tí skutočne bohatí bohatli podstatne rýchlejšie. V mnohých krajinách už stredná trieda takmer úplne zanikla. Roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými pritom burcuje ľudí k nespokojnosti a následným demonštráciám a protestom.

Piketty upozorňuje, že napriek čoraz vyššej miere prerozdeľovania v západnom svete je nerovnosť pre vzostup v posledných desaťročiach už väčšia ako pred prvou svetovou vojnou, teda v čase, keď neexistovalo prakticky žiadne sociálne prerozdeľovanie, ani progresívne zdanenie.

© Autorské práva vyhradené

77 debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #plat #Slovensko #príjmová nerovnosť