Chuť národa neprebiješ. Cukor porazil izoglukózu

Rovnaká kola, čokoláda či čaje chutia inak v Rakúsku a inak na Slovensku. Za kvalitnejšie tiež slovenskí spotrebitelia roky označujú na Západe kúpené pracie prášky, dezinfekčné prostriedky, voňavky či krémy.

17.04.2016 15:00
nákup, nakupovanie, obchod, potraviny, Foto:
Pri otázkach, či by si kúpili nápoj sladený prírodným cukrom či skôr s prírodným cukrom, 86 percent Slovákov a 90 percent Čechov odpovedalo, že preferujú nápoj so sladidlom na prírodnej báze.
debata (43)

Objavilo sa viacero prípadov, keď rovnako zabalený výrobok tej istej značky mal v Rakúsku či Nemecku iné zloženie ako v predajni na Slovensku. Sťažnosti spotrebiteľov teraz konečne začínajú padať na úrodnú pôdu. Prvou lastovičkou má byť lepšia chuť koly.

Spoločnosť PepsiCo ČR&SR oznámila, že mení receptúru kolového nápoja. Opäť ho sladí repným cukrom, a nie ako doteraz izoglukózou, teda fruktózovo-glukózovým sirupom vyrábaným z kukuričného škrobu.

PepsiCo, ktoré je po Nestlé druhou najväčšou potravinárskou firmou na svete, si nedávno dalo urobiť prieskum trhu v Česku aj na Slovensku. Ten odhalil, že prvotnou pohnútkou pri nákupe kolových nápojov je osobná chuťová preferencia (48 percent opýtaných spotrebiteľov), ktorá je daná predchádzajúcou skúsenosťou. Až na druhom mieste je aktuálna cena nápojov (24 percent).

Rastúcu uvedomelosť spotrebiteľov ukázala odpoveď na otázku, či ľudia sledujú etikety kolových nápojov. Každý druhý Slovák a Čech odpovedal, že na fľaškách skúmajú informácie o zložení nápojov.

Konzumentov najviac zaujímalo, čím sú nápoje sladené. Pri otázkach, či by si kúpili kolový nápoj sladený prírodným cukrom či skôr s prírodným cukrom, 86 percent Slovákov a 90 percent Čechov odpovedalo, že preferujú nápoj so sladidlom na prírodnej báze. Len čosi viac ako desatine slovenských spotrebiteľov chutia nápoje osladené umelým sladidlom či náhradkou cukru.

Prieskum ukázal ešte jednu zaujímavosť: ľudia sa pri posudzovaní jedla neriadia len racionálnymi poznatkami, ale aj a či najmä zmyslami a svojou chuťovou skúsenosťou. Samo povedomie ľudí o rozdieloch medzi cukrom a fruktózovo-glukózovým sirupom je nízke.

Veď celých 40 percent opýtaných slovenských spotrebiteľov nemalo nijaké znalosti a jedna pätina nikdy ani detailnejšie neskúmala, v čom spočíva odlišnosť medzi jedným a druhým sladidlom. Takmer rovnako sa správajú spotrebitelia na druhej strane Moravy. Ľudia tu i tam sa jednoducho orientujú na základe svojej osobnej chuťovej preferencie.

Z prieskumu logicky vyplynula otázka, do akej miery použité sladidlo vplýva na kvalitu nápoja a samozrejme na jeho cenu. "Sladidlo neovplyvňuje kvalitu nápoja, len má mierne odlišný chuťový profil. Repný cukor obsahuje viac glukózy, sirup zasa viac fruktózy.

Izoglukóza je o čosi lacnejšia, no ak chceme dosiahnuť podobný chuťový profil ako pri repnom cukre, musíme jej dávať o niečo viac,“ povedal pre Pravdu Josef Neumann, generálny riaditeľ spoločnosti PepsiCo ČR&SR.

Nedávno v rozhovore pre Pravdu jeden z dôverných znalcov slovenského obchodného prostredia Adrián Ďurček, ktorý roky viedol spoločnosť Terno, povedal, že sa usilovali nakúpiť Coca Colu vyrábanú nie na Slovensku, ale v Rakúsku.

Dôvodom bola "iná“ chuť koly. Rakúsky dodávateľ ich objednávku neprijal s odôvodnením, že dodáva nápoj výhradne pre alpskú republiku. Politika výhradných dodávateľov akoby delila jednotný európsky trh na dve územia: trh starých a trh nových členských krajín.

Zdá sa, že pomery v Európe sa menia. Na otázku, čo viedlo PepsiCo k zmene receptúry, Josef Neumann odpovedal, že to bola predovšetkým spätná väzba a komentáre spotrebiteľov, ktorí čítajú viac etikety a zaoberajú sa zložením nápojov a celkovo preferujú klasický repný cukor.

"Naše rozhodnutie ovplyvnili dve veci: jedným je podvedomie spotrebiteľov a druhým sila sociálnych médií, kde si ľudia dokážu neuveriteľne rýchlo vymieňať svoje názory na tú či onú potravinu alebo nápoj,“ povedal Neumann.

Sociálne siete ako potravinový bič

V tejto súvislosti je zaujímavá Neumannova poznámka o negatívnej skúsenosti jednej nadnárodnej potravinárskej spoločnosti, ktorá zmenila receptúru svojho produktu a netrafila sa takpovediac do chute svojich zákazníkov. V priebehu dvoch dní búrlivo diskutovalo o výrobku na sociálnych sieťach desať miliónov ľudí.

"Odhadujeme, že v Českej republike a na Slovensku si môže informácie a skúsenosti s výrobkom vymieňať okolo jedného milióna ľudí, ktorí ďalej šíria svoj názor vo svojom okolí ústnym podaním,“ povedal Josef Neumann. Tvrdí, že sa narodil nový spôsob komunikácie o potravinách, ktorý výrobcovia musia s pokorou rešpektovať.

"V zásade si firma nemusí kúpiť ani reklamu v televízii, pretože svoj vzťah k jej výrobku ľudia rozšíria sami prostredníctvom sociálnych sietí. S týmto javom musí každá potravinárska spoločnosť vedieť pracovať,“ konštatoval Neumann.

Trhu s potravinami a nápojmi vládnu veľké nadnárodné spoločnosti. Nie sú to len výrobcovia kolových nápojov, ale aj pivovary či výrobcovia čokolád, polievok, omáčok a iných produktov, ktoré sa presadili nie na jednom kontinente, ale "zosieťovali“ svojimi produktmi celú planétu.

Na jednu vec si však giganty musia dávať pozor, a to na preferenciu miestnej chuti či príchuti. Neumann to vyjadril celkom jednoznačne: Výrobca aj obchodník musia byť veľmi opatrní a obozretní a mali by vedieť fungovať lokálne.

Čo chceme globálne a čo lokálne

"Číňan má iné chuťové bunky ako Mexičan a ten zasa iné Európan, ale aj Európania sú chuťovo veľmi rôznorodí,“ všíma si Neumann. V Škandinávii napríklad preferujú ľudia kolové nápoje bez cukru. Čím viac sa však posúvame na juh starého kontinentu, tým viac podľa Neumannových poznatkov rastie spotreba nápojov s cukrom.

"A v takom Grécku a Chorvátsku spotrebitelia takmer nereagujú na light nápoje, ale pijú výlučne sladené,“ porovnáva rozdiely medzi Európanmi Josef Neumann a dodáva, že ľudia v rôznych kútoch sveta, ale aj jednej krajiny majú z rôznych dôvodov radšej tú alebo onú chuť.

Niektoré veci fungujú jednoducho globálne a niektoré lokálne. Globálnym javom je, že ľudia sa dožadujú zdravých potravín. Už im nestačí nejako sa najesť, silnie vrstva spotrebiteľov, ktorá cieľavedome pestuje zdravý životný štýl. Doprajú si aj sladký nápoj, ale vedia, že "energetický“ pôžitok musia spotrebovať pohybom. V živote stále platí, že za všetko sa platí – aj za pôžitok.

K slovu sa hlási uvedomelý spotrebiteľ, ktorý zadáva výrobcom svoju objednávku na potraviny, čo mu chutia a robia život zdravším a príjemnejším. Táto zmena sa rodila postupne. Podľa Neumanna je dobre rozoznateľná najmenej posledné dva či tri roky.

Pri kolových nápojoch v Česku aj na Slovensku nadobudla okrem iného podobu otázky, či má byť nápoj sladený cukrom alebo izoglukózou. Spotrebiteľ dal zreteľne najavo, čo si myslí. Presnejšie, čo mu chutí a producentovi, ak si chce udržať svojho partnera, nezostalo nič iné, len to rešpektovať.

Máločo v živote však funguje priamočiaro. Vzťah medzi lokálnym a globálnym sa mení a stále vyvíja. Reakciou na potravinový globalizmus bol či je návrat k národným potravinám. Aj tu však vidí Neumann nový trend.

"Nepociťujem, že by si napríklad Česi stoj čo stoj vyberali len české produkty. Ide im najmä o to, aby bol výrobok kvalitný a chutil im. Nie je dôležité, aby bol výrobok priamo z Čiech, Moravy, Slovenska, Rakúska či Poľska, produkt musí splniť očakávania, ktoré doň kupujúci vkladá,“ zdôraznil Neumann.

A ešte jeden zaujímavý postreh nových čias: sociálne siete sú v demokracii ideálny nástroj, ako mať pod kontrolou politikov. No nielen politikov – aj výrobcov potravín a nápojov.

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #nápoje #kvalita potravín #cukor #PepsiCo