Bez pomoci štátu väčšina z nich neprežije a ich krach bude stáť tisíce pracovných miest, napísal spravodajský server Politico. Kvôli prepadu svetových cien uhlia, konkurencii lacného zemného plynu a vládnej ekologickej regulácii krachujú aj najväčší producenti uhlia v USA a rad západoeurópskych krajín zatvára svojej posledné uhoľné bane.
Pre ťažiarov z východnej časti Európy, ktorí prevádzkujú bane staré často storočia alebo viac, je vysoko nákladné už len ukončiť ich prevádzku a prepustiť zvyšných zamestnancov. Napríklad skupina NWR, ktorá vlastní ťažobnú firmu OKD s baňami na severovýchode Moravy, preto žiada vládu o pomoc so „stabilizáciou“. O prípadnej pomoci štátu rokovala tento týždeň s českými ministrami priemyslu a financií.
V Poľsku, kde uhlie zabezpečuje takmer 90 percent produkcie elektrickej energie, vláda plánuje vytvoriť novú uhoľnú spoločnosť, ktorá prevezme rentabilné aktíva najväčšieho európskeho prevádzkovateľa ťažby uhlia Kompania Weglowa. Ten je rovnako ako najväčší európsky producent koksovateľného uhlia JSW v ťažkej strate a vláda rokuje s Európskou komisiou o záchrannom pláne pre celý sektor.
Predbežná verzia poľského plánu navrhuje okrem iného odbúranie všetkých výhod pre baníkov, čo medzi nimi vyvoláva protesty. „Musíme znížiť všetky náklady, pretože ceny uhlia o polovicu klesli,“ povedal tento týždeň poľský minister energetiky Krzysztof Tchórzewski.
V Rumunsku baníci v minulých dňoch podnikli viac ako 300-kilometrový „pochod zúfalstvo“ na Bukurešť. Chcú prinútiť vládu, aby zachránila vysoko zadlženú spoločnosť Complexul Energetic Oltenia, ktorá prevádzkuje 17 baní a podieľa sa až 30 percentami na celkovej produkcii elektrickej energie v Rumunsku. Podnik predstavil plán na prepustenie 2000 z 15 000 zamestnancov. Rumunská vláda, ktorá má v podniku 77 percent, viní z problémov spoločnosti „chaotické riadenie“.
„Väčšina baní v strednej Európe má vyššie náklady ako bane inde vo svete a ceny sú naozaj veľmi nízke. Požadujú preto od vlád podporu, myslím si ale, že pre vlády je niečo také stále ťažšie,“ povedal David Price z konzultačnej spoločnosti IHS Energy.
Bane v tomto regióne sú také nákladné, pretože sú často veľmi staré. Ľahko dostupné uhlie z nich už dávno vyťažili a ostávajú najhlbšie a najdrahšie vyťažiteľné zásoby. Ani napriek dopravnej dostupnosti nie sú schopné konkurovať lacnému uhliu z povrchových baní v USA alebo Austrálii.
Podľa analytikov je však základnou príčinou ťažkostí ťažiarov politika. „Vyzerá to stále viac tak, že Európa svoje uhoľné bane stratí,“ uviedol Price. „Úprimne, neviem, prečo by niekto v tejto dobe investoval do nejakej uhoľnej elektrárne v Európe, keď európska politika smeruje k vylúčeniu uhlia (z energetického mixu). Kde sa investuje? V Ázii,“ dodal analytik.