Trasa nového plynovodu môže Slovensko pripraviť o pozíciu tranzitnej krajiny. „Ako tranzitná krajina by sme skončili, čo je pre nás absolútne neprijateľné,“ povedal v rozhovore pre Pravdu Pavol Hamžík, veľvyslanec pre energetickú bezpečnosť z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
V Bratislave nedávno loboval splnomocnenec pre globalizáciu a energetickú a klimatickú politiku na nemeckom spolkovom ministerstve pre zahraničné záležitosti Ernst Peter Fischer. Tlmočili ste mu výhrady Slovenska k plynovodu Nord Stream 2?
Pán Fischer prišiel na Slovensko práve s cieľom otvoriť tému plynovodu Nord Stream 2. Podľa neho prispeje projekt k diverzifikácii zdrojov a trás, s čím nemôžeme súhlasiť. My nepotrebujeme jednu trasu pre všetok plyn, ale aby energetická bezpečnosť fungovala, je nevyhnutné prepravovať plyn do Európy viacerými trasami. Takisto povedal, že Nemecko má neutrálnu politiku, na čo som mu argumentoval, že najväčším lobistom projektu je predsa nemecký vicekancelár Gabriel. Nemci musia dať jasne najavo, či sú za alebo proti, pretože neutrálnej pozícii nemeckej vlády nikto neverí.
Kancelárka Angela Merkelová označila projekt za otázku biznisu. Prečo Nemci nechcú vnímať Nord Stream 2 aj v politickej rovine?
Kancelárka sa na túto tému už dlhšie nevyjadrila, no napríklad predseda nemeckého zahraničného výboru a strana zelených sa k projektu postavili odmietavo. Komerčné firmy vidia len biznis, ale my vnímame aj politiku. Vidíme to, čo sa stalo na Ukrajine, a stále rozmýšľame nad tým, čo povedal ruský Gazprom spolu s najvyššími ruskými politickými predstaviteľmi, že chcú Ukrajinu obísť. Nord Stream 2 a zníženie tokov plynu cez Ukrajinu, a teda aj cez Slovensko, je cesta k odstaveniu Ukrajiny. Pre Ukrajincov by to znamenalo zníženie príjmov v situácii, keď majú len niekoľko možností získavať významné zdroje. Krajina by celkovo prišla o sumu dve miliardy eur ročne. Z geopolitického hľadiska zase vnímame snahu Ruska o politicko-ekonomické ovládnutie Ukrajiny.
Je ruský plán odstaviť Ukrajinu reálny?
Jedna vec je mať zámer a druhá vec je presadiť ho. Nemci síce tvrdia, že majú neutrálnu politiku k projektu a chcú dohodnúť s Rusmi, aby trasa cez Ukrajinu zostala zachovaná a určité objemy plynu boli naďalej prepravované cez ukrajinskú trasu. Nám ide o to, aby sme vedeli, na čom sme a podľa toho sa mohli zariadiť. Preto potrebujeme poznať jasnú nemeckú pozíciu.
Podarí sa postoj Nemecka k menším krajinám ešte zmeniť?
V prvom rade ide o celoeurópske riešenia. Všetko závisí od toho, čomu sa dá prednosť. Aj toto je škola demokracie, hodnôt a toho, ako celá Európska únia funguje. Slovensko malo k veľkým partnerom, akým je Nemecko, vždy veľkú dôveru. Napriek tomu nevidíme dôvod nepovedať si svoj názor. Ak sa projekt zrealizuje, našu dôveru to oslabí, pretože sa dá prednosť určitým záujmom, ktoré nebudú spoločné, čím sa poškodia štáty strednej a východnej Európy. Práve preto hľadáme v takýchto chvíľach vždy spojencov. Nemci sa snažia overiť si, či pobaltské štáty, krajiny V4 a ďalší vystupujú v tomto smere jednotne.
Ak by nás však takto „podrazili“, potom o čom celá deklarovaná blízkosť a spolupráca Slovenska a Česka je?
Čo si o celom projekte myslí Brusel?
Podľa našich informácií sa nájdu v Európskej komisii takí, ktorí vystupujú proti Nord Streamu 2, a zároveň tí, čo podporujú Nemcov a realizáciu celého projektu. Od komisie žiadame jasné stanovisko a tiež to, aby sa celý projekt síce nevnímal v kontexte platnej legislatívy EÚ, ale aby v ňom videla aj politický a geopolitický rozmer a dohodnuté spoločné východiská energetickej politiky. Dohodli sme sa predsa na diverzifikácii trás a znižovaní závislosti od jedného zdroja, no Nord Stream 2 závislosť len zvyšuje.
Závislosť Slovenska od ruského plynu je stále dosť veľká.
Nakupovať plyn od Rusov bolo pre nás vždy najvýhodnejšie. Prečo by sme mali kupovať drahší plyn len preto, že sa nám nejaké riešenie nepáči? To by bolo hlúpe. Ruský plyn ďalej prepravujeme do Európy, čiže sú tam vzájomné závislosti a máme záujem si túto pozíciu ďalej zachovať. To je úplne legitímne. Ak však prídeme o ukrajinskú trasu, peniaze za tranzit, ktoré stratí Slovensko a Ukrajina, si rozdelia Nemci, Česi a Rakúšania. Pre Slovensko je popritom dôležité, aby sa Ukrajina stabilizovala, bola nezávislá a suverénna a prešla na európske štandardy.
To však závisí aj od toho, či sa Ukrajine podarí s Rusmi dohodnúť aj po roku 2019, keď sa Ukrajincom končí zmluva na prepravu plynu.
Keď som vlani v decembri sprevádzal ministra hospodárstva Vazila Hudáka na návšteve Alexeja Millera, šéfa Gazpromu, povedal nám, že s Ukrajinou rokovať nebude, pretože nevie, kto tam do roku 2019 bude. Akoby to záležalo na osobách. Veď keď uzavriem zmluvu, bez ohľadu na to, kto bol vtedy pri moci, pre budúcu vládu je to záväzné. Osobne si myslím, že nejaká dohoda bude musieť byť. Podporujú to aj Nemci. Pokiaľ sa bude Nord Stream 2 realizovať, jedine za tej podmienky, že určité toky cez Ukrajinu budú zachované.
Bude sa dať s Rusmi dohodnúť, aby určité objemy plynu išli ďalej cez Ukrajinu?
Myslím si, že áno, hoci to minimálne v tejto situácii nebude také jednoduché. Určité objemy plynu musia prúdiť cez Ukrajinu do západnej Európy minimálne dovtedy, kým nie je postavený Nord Stream 2. Otázne však je, aké. Ak to bude 30 miliárd kubických metrov plynu ročne, Ukrajina nezarobí toľko prostriedkov, aby mohla plynovod udržiavať v chode a modernizovať infraštruktúru. Ak to však bude aspoň 40 miliárd kubických metrov plynu ročne, je to síce na hrane, ale Ukrajina by mohla naakumulovať dostatok prostriedkov na udržanie trasy.
Ohrozuje Nord Stream 2 energetickú bezpečnosť Slovenska?
Myslím si, že nepriamo áno, okrem toho v pozadí sme zaznamenali vyhrážky, že existujú aj iné trasy, cez ktoré by mohlo byť Slovensko obídené. Napríklad, že sa postaví Nord Stream 2 a úplne sa odstaví Slovensko. Logická cesta pre plyn z Nord Streamu 2 vedie cez Nemecko, Česko a Slovensko až do Talianska. Vyhrážajú sa nám tým, že toky presmerujú z Česka priamo do Rakúska, čím by Slovensko úplne obišli. Tým by sme ako tranzitná krajina skončili, čo je pre nás absolútne neprijateľné. Ak by nás však takto „podrazili“, potom o čom celá deklarovaná blízkosť a spolupráca Slovenska a Česka je? Kým samotný Nord Stream 2 predstavuje len potenciál ohrozenia, týmto plánovaným prepojením by bezprostredne utrpela energetická bezpečnosť Slovenska.
Mohlo byť prepojenie dôvodom toho, prečo Česko vlani v decembri váhalo, či sa pripojí k ostatným krajinám, ktoré nesúhlasia s projektom Nord Stream 2?
Niektorí si v Česku asi vypočítali, že na tom zarobia, na ostatné neberú ohľad. Nie je to však len o tom, kto koľko zarobí, ale o celkových súvislostiach. Načo sa potom rokuje o Energetickej únii? Pokiaľ sa nebudú hľadať celoeurópske riešenia, tak prestaneme veriť zmyslu celého projektu.
Gazprom sa odvoláva na klesajúcu domácu ťažbu plynu v EÚ. Je ruský argument pre Nord Stream 2 postačujúci?
My predsa máme plynovod, ktorým môžu byť cez Ukrajinu a Slovensko do Európy prepravované dvoj- až trojnásobne väčšie objemy plynu ako teraz. Túto trasu však treba modernizovať, ale zároveň treba pripomenúť, že IBRD (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, pozn. redakcie) už poskytla dvakrát úvery vo výške stoviek miliónov eur na modernizáciu určitých častí plynovodov na Ukrajine. Jednoznačne však treba povedať, že Nord Stream 2 nie je potrebný, pretože tu máme plynovod, ktorý je funkčný.
Je teda šanca, že sa plynovod Nord Stream 2 skutočne postaví, vysoká?
Musíme počítať aj s realitou. Ak Nemci skutočne podporia firmy, ktoré chcú plynovod realizovať, tak idú proti základným východiskám energetickej politiky EÚ a tomu, čo chceme dosiahnuť. Po postavení Nord Streamu 2 sa závislosť od ruského plynu zvýši a zostane nám len jedna trasa, od ktorej bude závislá celá stredná, juhovýchodná a južná Európa. Nič proti ruskému plynu, ale my chceme mať alternatívy. Nechceme mať znova pocit, že nás niekto tlačí k múru. Musí ísť striktne o biznis – ten, kto nám dá plyn lacnejšie, od toho ho kúpime.
Môžeme ako náhradu pre Slovensko vnímať projekt Eastring?
Eastring je spôsob, ako využiť našu prepravnú sústavu, ktorá nie je zďaleka využívaná ani na polovicu a ako ju prevádzkovať v opačnom smere, teda zo západu na východ v situácii, keď by došlo k zastaveniu alebo obmedzeniu ukrajinskej cesty. Projekt sa pripravuje v spolupráci s Maďarmi, Rumunmi a Bulharmi.
Rumuni údajne Eastring nechcú.
Nemožno povedať, že ho nechcú, nekomunikujú celkom tak, ako sme očakávali. Rumunsko nie je tak závislé od dovozu ruského plynu ako Slovensko, pretože majú perspektívu 70 až 80 percent svojho vlastného plynu. Rumuni sa cítia byť na koni, hoci si nemyslím, že sú, a ťažko sa s nimi rokuje.
Nord Stream 2 je však konzorcium viacerých energetických firiem. Aká je ich pozícia?
Prepojenie rakúskeho OMV s ruským Gazpromom je čitateľné. OMV je taká silná spoločnosť, že vplýva aj na rakúsku politiku k projektu, hoci vláda sa k tomu oficiálne nevyjadruje. Z mojich rozhovorov s rakúskymi predstaviteľmi som však presvedčený, že si uvedomujú, že to, čo robí OMV, nemusí byť celkom v záujme tých celoeurópskych východísk, na ktorých sme sa dohodli. No biznis je biznis, žijeme z ekonomiky a politika má slúžiť na to, aby sa tu žilo lepšie. Ekonomika sa však niekedy rozvíja zložitým spôsobom, čo môžeme vidieť aj na spolupráci s Gazpromom, ktorá je do určitej miery prirodzená. Rakúska pozícia, pokiaľ hovoríme o OMV, je v podstate ruská pozícia. Napríklad šéfom rakúskeho OMV je bývalý šéf jednej zo spoločností Gazpromu v Nemecku.
Pavol Hamžík
je veľvyslanec pre energetickú bezpečnosť na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. V rokoch 1996 – 1997 rezort aj sám riadil, no po zmarenom referende o členstve SR v NATO z funkcie ministra odstúpil. V rokoch 1998 – 2001 bol podpredsedom vlády SR pre integráciu. Odborné skúsenosti využil v období 2001 – 2002 ako člen a zástupca NR SR v Konvente o budúcnosti EÚ. V rokoch 2006 – 2009 pôsobil tiež ako splnomocnenec predsedu vlády SR pre rokovania o Lisabonskej zmluve.